Články: Pre študentov
O projekte

 

Psychické choroby môžu predpovedať aj vaše slová

Eliška Herinková
Autor článku
Zdroj: TEDx
Mariano Sigman, neurovedec / Zdroj: TEDx

Spôsob, akým rozprávame a slová, ktoré používame, dokážu predpovedať, či nám hrozí riziko psychóz, alebo nie.

 

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako premýšľali starovekí Gréci? Jednou z možných teórií je, že ľudská myseľ a naša schopnosť premýšľať a snívať sa nemení. Avšak druhá teória tvrdí, že sociálne transformácie, ktoré menili kultúru, sú zodpovedné aj za zmenu v ľudskej mysli. Na túto tému sa zamýšľaľ vo svojej TEDx prednáške neurovedec Mariano Sigman a hovorí, že slová človeka dokážu prezradiť viac, ako si myslíme. 

 

Všetci ľudia boli kedysi schizofrenici

Julian Jaynes prišiel v 70. tych rokov s radikálnou hypotézou a na základe psychoanalýzy antických kníh tvrdil, že všetci ľudia boli pred 3000 rokmi z nášho dnešného pohľadu schizofrenici. Počúvali hlasy Boha, rôznych múz a nimi sa riadili. Dnes by sme to nazvali halucináciami. Postupom času ľudia uznali, že tieto hlasy pochádzajú z nich, že oni sú ich tvorcami. A tak objavili svoju schopnosť premýšľať o vlastných myšlienkach. Janes preto tvrdí, že naše vedomie v zmysle, v akom ho vnímame dnes, je dôsledkom celkom nedávneho kultúrneho vývoja. V žiadnych starých knihách však nie je presne pomenované, že ľudia objavili introspekciu, teda sebapozorovanie a skúmanie svojho duševného vývoja.

 

Ako teda zistiť, kedy vedomie vzniklo?

 

Jedným zo spôsobov je vybudovať priestor slov, kde sú všetky slová vzdialené od seba natoľko, ako spolu súvisia. Existuje viacero spôsobov, ako napríklad spýtať sa odborníkov. Či jednoducho pracovať s predpokladom, že slová, ktoré sú si blízke, sa zjavia v rovnakých vetách, paragrafoch, či rovnakých dokumentoch častejšie ako by bolo náhodne očakávané. Napr. slovo mačka a pes sú si blízke, preto sa budú v priestore vyskytovať blízko seba v porovnaní s dvojicou slov topánka a citrón. "Toto musí platiť pre akékoľvek slová v priestore," hovorí Mariano Siegman. Tento algoritmus tiež zistil, že blízke slová organizujeme aj v hierarchii. 

 

Mariano Sigman sa spolu s jeho tímom rozhodol analyzovať staré grécke knihy, aby zistil na základe výskytu slov príbuzných sebauvedomovaniu, ako starí Gréci premýšľali. Zistili, že čím sú knihy staršie, tým menej slov spojených s pozorovaním emócii, uvedomením si vecí a celkovo vedomím, sa v knihách nachádza. Avšak zhruba 400 rokov pred Kristom, sa počet kníh, ktoré boli introspektívne, čiže spojené s vlastným uvedomovaním sa, asi späťnásobil. To isté sa objavuje aj v náboženských textoch.

 

Je možné predpokladať, kam smeruje naše vedomie?

Ďalšou otázkou, ktorá Mariana zaujímala bola, či by bolo podobne možné predpovedať, kam naše vedomie smeruje. Či by slová, ktoré hovoríme dnes, mohli povedať niečo o tom, aká bude naša myseľ za týždeň, za pár mesiacov, alebo za pár rokov. Rovnakým spôsobom, ako veľa ľudí nosí senzory, ktoré merajú tep srdca, dýchanie, pričom dúfame, že nám to pomôže predísť chorobám, môžeme sa spýtať, či by rovnako mohlo fungovať aj monitorovanie slov, ktoré vyslovíme a napíšeme, a či by to dokázalo predpovedať, či sa niečo negatívne stane s našou mysľou. 

 

Mariano spolu s jeho tímom analyzoval reč 34 mladých ľudí, ktorým hrozilo, že sa u nich vyvinie schizofrénia. V jeden deň zaznamenávali ich reč, a potom sa pýtali, či by bolo možné predpovedať, či sa u nich do troch rokov vyvinie choroba. Avšak napriek všetkej ich snahe zlyhali. Nemali dosť informácií o sémantike, ktorá dokáže predpovedať, ako sa myseľ vyvinie.  Dokázali však zistiť rozdiel medzi skupinou, ktorej vývoj schizofrénie nehrozil a skupinou, ktorej hrozil.

 

Nie je dôležité, ako človek rozpráva, ale čo rozpráva

Nejedná sa o to, v ktorých sémantických poliach slová boli, ale ako rýchlo sa slová medzi sebou mixovali, keď človek preskakoval z témy na tému, teda z jedného sémantického poľa do druhého. Preto tím výskumníkov prišiel so spôsobom, ktorý meria pretrvávanie reči v jednej téme skôr, ako reč preskočí do druhej témy. Na základe tohto merania bolo na 100 % možné predpovedať, u koho sa schizofrénia vyvinie, a u koho nie. Neexistuje však iné meranie, ktoré by niečo podobné dokázalo.

 

Všetci tušíme, ak niečo s človekom vedľa nás nie je v poriadku. No nevieme to povedať s určitosťou, vyhodnotiť podľa nejakého kľúča. V súčasnosti sa dostávame bližšie k pochopeniu, ako môžeme intuíciu, ktorú máme, pretaviť na funkčný algoritmus. Vďaka ktorému by sme vedeli predpovedať mnohé mentálne choroby na základe jednoduchej kvantitatívnej analýzy. Len jednoduchým analyzovaním slov, ktoré píšeme alebo povieme. Avšak zatiaľ musí stačiť ľudská intuícia.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Výskum
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.