V ranom detstve vzniká základ pre neskorší úspech dieťaťa. Čo je preň najdôležitejšie?

V ranom detstve si dieťa prechádza najväčšími zmenami, vzniká základ pre jeho neskorší vývin a jeho komunikačné a kognitívne schopnosti.
V ranom detstve si dieťa prechádza najväčšími zmenami, vzniká základ pre jeho neskorší vývin a jeho komunikačné a kognitívne schopnosti. / Foto: Shutterstock

V ranom detstve si dieťa prechádza najväčšími zmenami, vzniká základ pre jeho neskorší vývin a jeho komunikačné a kognitívne schopnosti. Od rodiča potrebuje prostredie, ktoré ho vo vývine bude podporovať.

 

Schopnosti, ktoré dieťa získa v ranom detstve sú kľúčové pre jeho neskorší vývin a prechod do škôlkarského či školského prostredia. Mnoho detí má nedostatky v týchto schopnostiach, ktoré sa neskôr snažia zmieniť rôzne programy. No nie je to neskôr jednoduché. Najdôležitejšie pre deti je od ich narodenia domáce prostredie. Domov má obrovský vplyv na jazykové a kognitívne schopnosti dieťaťa a zároveň pomáha jeho neurologickému vývinu.


Citlivosť rodiča a rodičovské teplo sú vnímané ako kľúčové schopnosti rodiča. Referujú na to, ako rodič dokáže vnímať emócie a potreby dieťaťa, zatiaľ čo sa snaží držať ich v rovnováhe s potrebou dieťaťa po snahe o postupnú nezávislosť. Zároveň dokáže pritom dieťaťu poskytnúť bezpečné prostredie a rešpektovať ho.

 

Podľa výskumu existujú tri oblasti, v ktorých domáce  prostredie môže ovplyvniť schopnosti dieťaťa a ich vývoj počas jeho prvých troch rokov života. Pre dieťa je veľmi podstatná účasť na učiacich aktivitách spolu s jeho rodičmi, do ktorých patrí aj čítanie kníh, rozprávanie príbehov či hranie stolných hier. Druhou oblasťou je kvalita interakcií medzi rodičom a dieťaťom. Ak rodič dokáže dieťaťu a jeho potrebám citlivo odpovedať, napríklad aj pomenovaním či opísaním objektov alebo javov, dieťaťu sa zlepšujú jazykové schopnosti. Tretím dôležitým faktorom pre rozvoj dieťaťa je dostupnosť učebných materiálov, napríklad detských knižiek, hračiek, ktoré podporujú imaginárnu hru, ako napr. detské telefóny alebo hračky, ktoré podporujú orientáciu v priestore a motorické schopnosti, ako napríklad kocky či puzzle.

 

Zdroj: Shutterstock

 

Rozvoj dieťaťa do 3 rokov

Výskumníkov zaujímalo, či sa rozvoj dieťaťa v ranom veku spája s jeho schopnosťami v neskoršom veku. Pozorovali deti, ich interakcie s rodičmi, a vo veku 10 až 11 rokov robili s deťmi jazykové testy. Okrem toho sa pýtali matiek, ako sa ich dieťa zapája do čítania kníh a jeho prístupu k učebným materiálom. Zistili, že raný vývoj dieťaťa sa intenzívne spája s jeho rečou, gramotnosťou, a matematickými schopnosťami v piatom ročníku základnej školy.

Taktiež merali aj jazykové a kognitívne schopnosti dieťaťa vo veku štyroch rokov. Zistili, že keď sa dieťa učí už doma, má lepšie predpoklady, aby sa mu neskôr v škole dobre darilo.

 

Domáce učenie je dôležité, no vyrastanie v znevýhodnených podmienkach väčšinou znamená, že deti sa doma počas raného detstva neučia. Často sú preto pri nástupe do materskej či základnej školy pozadu v rečových a kognitívnych schopnostiach. Avšak vzdelávacími aktivitami počas prvých rokov života je možné negatívny socio-ekonomický efekt zmierniť. Podpora aktívneho rodičovstva teda môže byť spôsob, ako zmierniť riziko vo vývine detí zo znevýhodnených rodín.

 

Program Smalltalk pomáha aj znevýhodneným deťom

Tento program bol vyvinutý na pomoc znevýhodneným rodinám. Prebieha napr. v Austrálii a zameriava sa na tréning rodičov, aby  dokázali lepšie podporiť rozvoj jazykových a komunikačných schopností dieťaťa. Jeho cieľom je zlepšiť kvalitu interakcií medzi rodičom a dieťaťom a využiť domáce prostredie na učenie, zvýšiť istotu rodiča a jeho prepojenie na okolitú komunitu a v neposlednom rade zlepšiť socio-ekonomické a komunikačné schopnosti dieťaťa.

 

Rodičia sa učia, ako efektívne reagovať na dieťa a podporovať tak jeho rozvoj. Medzi kľúčové výchovné stratégie patria:

  • Kvalitné interakcie rodič-dieťa, pre ktoré je charakteristická láskavá, vrúcna a kognitívna stimulácia.

  • Zladenie sa s dieťaťom odkazuje na chvíle, kedy sa rodič úplne zameriava na dieťa. Vytvára príležitosti, aby rodičia boli citliví a vedeli zareagovať na potreby dieťaťa.

  • Nasledovanie detského vedenia zahŕňa situácie, kedy sa rodič venuje detským záujmom. Poskytuje to príležitosť pre edukačné momenty.

  • Viac počúvania a rozprávania zahŕňa zvýšenie vystavenie sa jazyku spôsobom, ktorý podporuje konverzáciu.

  • Využite vzdelávacích momentov zahŕňa zapájanie sa do každodenných možností na učenie sa. Deti sú najviac otvorené vzdelávaniu, keď ich niečo zaujíma. Rodič by mal povzbudzovať svoje dieťa, aby si rozširovalo vedomosti pomocou jednoduchých otázok.

 

Druhým kľúčovým bodom programu Smalltalk je to, aby sa rodičia naučili, ako poskytnúť stimulujúce domáce prostredie na učenie. Prostredie, ktoré je bohaté na jazyk a aktivity primerané veku dieťaťa.

 

  • Spoločné čítanie buduje vzťah rodič-dieťa a podporuje používanie zdrojov z kníh, ale aj mimo kníh. Ak náhodou rodičia majú sami problém s čítaním, sú podporovaní, aby hovorili deťom príbehy na základe obrázkov.

  • Učenie sa cez každodennú rutinu je predvídateľná aktivita, ktorá pomáha dieťaťu cítiť sa bezpečne a zároveň plní úlohu akejsi dennej štruktúry pre interakcie rodiča s dieťaťom, napríklad rozprávka na dobrú noc.

  • Podporovanie detskej hry je poskytovanie vývojovo vhodných objektov a aktivít nevyhnutných na vývoj dieťaťa. Dôraz je kladený na finančne nenáročné a zároveň bezpečné objekty, ktoré je možné využiť na učenie.

  • Používanie komunitných zdrojov zahŕňa predstavenie komunitných aktivít a vymožeností rodičom. Do týchto zdrojov patrí napríklad aj klub pre mamičky alebo knižnica.

  • Dôraz sa kladie tiež aj na výber médií a programov v televízii, ktoré sú pre dieťa vhodné. Televízia by nemala byť pustená v pozadí, aby nerušila dieťa od jeho aktivít.
Čítajte viac o téme: Čítame s deťmi
Zdieľať na facebooku