Mať doma dieťa v puberte je náročná situácia pre väčšinu rodičov. Dieťa zrazu stíchne a začne žiť vo svojom vlastnom svete. Ako sa s dieťaťom v tomto veku rozprávať? Ako nadviazať opäť spojenie?
Deti si prechádzajú rôznymi štádiami vývinu, až prídu do obdobia puberty. Väčšina detí sa v tomto období uzatvorí do seba. Máte aj vy doma dieťa, ktoré vám na všetky otázky odpovedá slovom fajn? Ak áno, potom sú rady detskej psychologičky a rodinnej terapeutky Sheljy Sen pre vás ako stvorené. Týchto 5 tipov považuje Sheljy za kľúčové, aby sa vám deti aj v tomto veku otvorili a neodcudzili.
1 | Oblúkom sa vyhnite vete: „Môžeme sa porozprávať?‘‘
Napriek tomu, že tieto slová sú možno prirodzeným spôsobom, ako začať konverzáciu, mali by ste sa ich používaniu vyhnúť. Keď začnete rozhovor s tínedžerom týmito slovami, v hlave sa mu spustí alarm a je prakticky nemožné dosiahnuť zmysluplnú konverzáciu. Namiesto toho sa skúste vyskytnúť v jeho prítomnosti bez toho, aby mal pocit, že niečo chcete, vyžadujete, alebo ste pre neho hrozbou. Shelja si často vezme k dcére do izby knihu. Jej dcéra potom prirodzene začne konverzáciu ako prvá. Vytvorte si vlastné príležitosti, kedy sa môžete s dieťaťom rozprávať, napríklad počas práce v kuchyni, večere či keď dieťa veziete do školy.
2 | Pýtajte sa, neoznamujte
Často, keď sa snažíte deťom pomôcť, hovoríte im, čo by mali hovoriť a ako by sa mali správať. Avšak namiesto toho by sme sa radšej mali pýtať a klásť im motivačné otázky. Namiesto toho, aby ste dieťaťu povedali: „Musíš sa učiť, vidím že sa vôbec neučíš,“ opýtajte sa ho, ako mu ide príprava na test. Táto otázka ho vráti späť k učeniu skôr ako príkazy. Avšak pýtajte sa pokojne, bez rozkazov. Tak mu vyšlete správu, že ho rešpektujete, dôverujete mu, a veríte, že je sám schopný robiť tie správne rozhodnutia.
3 | Odpovedajte srdcom
Táto stratégia môže byť veľmi ťažká. Predstavte si, že vám dieťa povie, že nemá pocit, že sa dostatočne pripravilo na nadchádzajúcu písomku v škole a bojí sa, že dostane zlú známku. Aká by bola vaša prvotná reakcia? Pravdepodobne by ste sa nahnevali a povedali svojmu tínedžerovi, že ste mu neustále pripomínali, aby sa učil. Avšak toto nie je to, čo vaše dieťa v danej chvíli potrebuje. Potrebuje empatiu. Takže namiesto hnevu skúste povzbudenie. Keď preukážete empatiu, dieťa nebude mať pocit, že ho obviňujete, alebo súdite. Nebude cítiť pocit hanby a ľahšie sa vám otvorí. Skúste povedať: „Tento predmet asi nie je pre teba najľahší, že? Ak to nedopadne dobre, skúsiš to prípadne ešte raz a prihlásiš sa odpovedať."
4 | Keď sa nezhodnete, použite ty-ja-my prístup
Vo všetkých rodinných vzťahoch sa vyskytujú konflikty a nezhody. Naučte vaše dieťa umeniu spolupráce nasledovaním jednoduchého ty-ja-my prístupu:
- Počúvam ŤA a chápem tvoju perspektívu. (Aj keď s ňou nesúhlasím.)
- JA zdieľam svoj pohľad na vec ako rodič. (Aj keď s ním ty nesúhlasíš.)
- A potom to MY spolu vyriešime.
Predstavte si, že máte problém s nadmerným používaním elektroniky vašou dcérou a ste veľmi nahnevaní. Avšak namiesto toho, aby ste dali dcére prednášku, radšej sa jej opýtajte: „Čo sa deje? Môžeš mi to vysvetliť?“ Vypočujte si jej názor bez predsudkov a myšlienok na to, ako nesprávne vníma danú situáciu. Ukážte dcére rešpekt tým, že jej dáte šancu vysvetliť svoj postoj bez toho, aby ste ju neustále prerušovali. Potom, ako vám vysvetlí svoj uhol pohľadu, skúste vysvetliť vy ten váš. Prečo vás jej správanie tak nahnevalo? Aký dôsledok má jej správanie? Skúste to vysvetliť pokojne, bez kričania, bez hádok, jednoducho bez toho, aby vás ovládali vaše emócie. V poslednom kroku by ste mali spolu dospieť k riešeniu tohto problému.
5 | Ospravedlňte sa, keď to preženiete
Všetci rodičia robia chyby pri svojich deťoch, najmä, keď majú doma deti v puberte, ktoré skúšajú, čo všetko môžu a testujú hranice rodičov. Keď poviete niečo, čo ľutujete, je najlepšie rovno sa ospravedlniť a snažiť sa situáciu napraviť. Nevzdialiť sa od seba ešte viac.
