Články: Pre študentov
O projekte

 

Mali by sme na školách učiť, ako porozumieť emóciám?

Eliška Herinková
Autor článku
Foto: Bigstock
Zvládanie emócií je pre úspech detí veľmi dôležité. Nie vždy sa im však v tomto učení dostane dostatočnej podpory v rodine. / Foto: Bigstock

Učenie o emóciách je rovnako dôležité ako čítanie, písanie, či veda. Akademici a učitelia sa však nevedia zhodnúť na tom, o akých emóciách by sa žiaci na školách mali učiť.


Jedným z problémov dnešnej doby sú aj potláčané emócie. Často nie sú priznávané či vyriešené, čo však môže viesť k hádkam, úzkosti, alebo mať omnoho horšie následky. Niektorí učitelia preto veria, že nastal čas, aby sa deti učili o emóciách v škole rovnako ako sa učia matematiku či abecedu.

Keď sa zamyslíte nad tým, kto vás učil, ako identifikovať a zvládať svoje emócie, napadne vás niekto? Pretože pre väčšinu z nás je odpoveď nikto. Jednoducho sme boli hodení do vody a plávali. Neučili sme sa to v škole, avšak doba sa mení a ľudia žijú pod väčším každodenným tlakom ako kedysi. Ak sa tomu nevenuje pozornosť v rodine, musí ju nahradiť dieťaťu najbližšia inštitúcia a tou je škola. Taktiež dnes už vieme omnoho viac o živote človeka ako kedysi. Výskumníci zastávajú názor, že emócie dokážu naše životy ovplyvňovať vo veľkej miere a preto by sme sa im mali venovať aj v školách. Veria tomu, že emocionálne schopnosti sú rovnako dôležité ako vzdelávanie detí v čítaní, matematike, vede či histórii.

 

Prečo sú emócie dôležité?

Výskum zistil, že ľudia, ktorí majú vysokú emocionálnu inteligenciu, majú lepšie výsledky v škole, lepšie vzťahy a menej inklinujú k nezdravému správaniu. Navyše, čím viac a viac práce vykonávajú stroje, tým viac sa ukazujú u ľudí ako dôležité ich jemné zručnosti ako zvládanie stresu, vytrvalosť či komunikácia. A podľa vizionárov budú stále tieto naše schopnosti ešte potrebnejšie. Vo svete preto rastie snaha venovať sa rozvoju sociálneho a emocionálneho učenia na školách, ktoré sa zameriava najmä na medziľudské vzťahy, schopnosť kooperácie a komunikáciu.

 

Deti sú často vedené k ignorácii a skrývaniu emócií

Podľa sociológa Thomasa Scheffa, ktorý je presvedčený, že učenie o emóciách patrí na pôdu škôl, mnoho spoločností, najmä na západe, vníma emócie ako akési rozptýlenie či zhovievavosť. Naše emócie nám však môžu dať cenné informácie o svete. Mylne sme podľa neho často vedení k tomu, aby sme ich nepočúvali. Nie je však bezpečné schovávať jednu emóciu za druhú. Scheff napríklad zistil, že muži často schovávajú pocity hanby pod hnev, agresiu, a až príliš často pod násilie. Takéto vrstvenie nevyriešených emócií považuje za škodlivé.

 

Ako učiť o emóciách?

V súčasnosti už existuje mnoho programov zameraných učenie o emóciách ako napríklad RULER, vyvinutý Yale centrom pre emočnú inteligenciu. Program sa zameriava na ôsmakov na viac ako 1 000 základných školách v USA a zahraničí. Cieľov tohto programu je viacero- rozpoznať emócie sám v sebe a ostatných, pochopiť príčiny a následky svojich emócií, vedieť pomenovať svoje emócie, vedieť vyjadriť a regulovať emócie takým spôsobom, aby dieťa ďalej rástlo.

Deti sú učené, aby sa sústredili na pôvod svojej emócie ešte skôr, ako ju vedia pomenovať. Keď už vedia odkiaľ emócia pochádza, je jednoduchšie ju pomenovať. Napríklad hnev vyjadruje každý človek inak, avšak jeho pôvod je väčšinou rovnaký, pochádza zo sklamaní či nesplnených očakávaní. Lekcie programu RULER sú zahrnuté do všetkých vyučovacích hodín a predmetov. Žiaci sa učia spájať emócie s príbehmi na literatúre. Avšak inštrukcie pre deti presahujú hranice školy, pretože žiaci sú povzbudzovaní rozprávať viac o svojich emóciách aj s rodičmi či poručníkmi. Školy, zapojené v tomto programe, majú menší problém so šikanou, menej študentov trpiacich úzkosťou či depresiami, viac záujmu od študentov a lepšie známky.

 

Vedci a učitelia sa nevedia zhodnúť, ako o emóciách učiť

Napriek tomu, že vedci i učitelia veria, že o emóciách je potrebné deti učiť, ich názory o tom, čo sú emócie a koľko ich je, sa rozchádzajú. Obsah programu RULER sa skladá zo stoviek pocitov, vrátane zvedavosti, frustrácie, bezmocnosti, žiarlivosti, hanby či úľavy. Avšak zoznamy niektorých vedcov zahŕňajú dve až dvanásť emócií. Scheff navrhuje, aby študenti začali so šiestimi emóciami- strach, hnev, smútok, pýcha, hanba a nadmerná únava.

Psychológia ako veda začala byť študovaná pred viac ako storočím, avšak doteraz sa viac sústredila na choroby, ich identifikovanie a liečenie. Scheff strávil roky študovaním hanby a vplyvu hanby na ľudské aktivity. Tvrdí, že nevieme veľa o emóciách, aj keď si myslíme, že vieme. A platí to pre všetkých, vrátane vedcov.

 

Rodičia môžu svoje dieťa podporiť v emocionálnom učení

Rodičia sú pre dieťa dôležitý a môžu mu pomôcť aj v emocionálnom učení. Stačí, aby dieťa vyzývali nech rozpráva o svojich obľúbených zážitkoch, chvíľach. Túto frázu často využíva aj Scheff na začiatok diskusie so študentmi. Emócie prežívame každý deň, každú chvíľu a nemôžeme čakať, kým sa školy dohodnú, ako o nich správne učiť alebo koľko emócií vlastne s deťmi riešiť. Deti sa každý deň vezú na obrovských vlnách emócií a potrebujú ich zvládať. Musia ich vedieť pomenovať a nie ich ignorovať.

 


Zdroj: ideas.ted.com
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Emocionálna inteligencia
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.