Pre úspech dieťaťa je najdôležitejšie to, aby ho rodič počúval, podporoval, a dokázal v ňom vzbudiť záujem o okolitý svet.
Helen Pearson je známa ako šéfredaktorka vedeckého časopisu Nature, ale aj ako autorka knihy The life project, ktorá opisuje výsledky najrozsiahlejšieho výskumu ľudského vývoja na svete.
Helen je okrem toho aj matka, a aj preto sa snaží zistiť, aké závery zo štúdií vyplývajú pre rodičov a ich deti. Práve toto bola téma, ktorej sa venovala aj vo svojom TED talku.
Mnohí rodičia si nie sú istí, či vedú svoje dieťa tým správnym smerom. Sama Helen hovorí, že niekedy nemá ani tušenia, čo vlastne robí. Každý rodič sa snaží, aby jeho dieťa bolo zdravé a šťastné, avšak ako na to? Rôzne zdroje ponúkajú rozličné, často konfliktné informácie, takže rodičia nemajú veľmi na výber, len prísť sami na to, ako byť dobrým rodičom.
Deti a ich vývin nenechali spať ani britských vedcov, ktorí sa rozhodli začať s rozsiahlou štúdiou, ktorá trvá už od roku 1946. Na štúdii sa zúčastnilo takmer 14 000 detí, narodených počas jedného týždňa v rámci celého Spojeného Kráľovstva. Otázky výskumu sa však nezameriavali len na dieťa, ale aj na jeho rodičov, napríklad na jeho matku počas tehotenstva. Vďaka tejto štúdii vedci zistili, prečo majú deti také rozdielne životy, niektoré sú v živote úspešné, a niektoré vôbec nie. Štúdia sa neskôr zopakovala v roku 1958, 1970, 1990 a taktiež aj na začiatku nového milénia. V týchto dlhotrvajúcich štúdiách je zapojených viac ako 70 000 ľudí, ktorí každých pár rokov odovzdávajú informácie na účely štúdií, najmä pomocou ankiet. Tieto štúdie toho zistili veľa, avšak Helen rozpráva iba o zistení, ktoré hovorí, ako rodičia môžu urobiť to najlepšie pre svoje dieťa.
Ak sa narodíte do chudobnej rodiny, ste od začiatku v nevýhode
Mnohé deti v tejto štúdii sa narodili do chudobnej rodiny a už od malička mali omnoho väčšiu pravdepodobnosť mať so všetkým problém. Tieto deti mali horšie výsledky v škole, horšie práce a neskôr aj nižšie platy. Avšak prostredie, do ktorého sa deti narodili, sa neodráža len na ich profesionálnom úspechu v živote, ale aj na ich zdravotnej situácii. Majú väčšiu pravdepodobnosť trpieť nadváhou, vyšším krvným tlakom, a vo vyššom veku taktiež viac trpia stratami pamäti alebo skôr zomierajú. Jedna zo štúdií taktiež zistila, že dieťa narodené v chudobnej rodine je vo vzdelávacích testoch až o rok pozadu už vo veku troch rokov. Nikto si však nemôže vybrať do akej rodiny sa narodí. Avšak nie všetci, ktorí sa narodia v chudobnejších rodinách, majú automaticky aj zlý život.
Aj na drobnostiach, ktoré rodičia robia, záleží
Britské dlhotrvajúce štúdie však prinášajú aj optimistické poznatky. Nie všetky deti narodené v znevýhodnenom prostredí prežili zlý život. Ak malo dieťa rodiča, ktorý v ňom dokázal vzbudiť záujem, a dieťa malo vytýčené určité ambície, dokázalo predpokladanému zlému životu utiecť. To, čo rodičia dieťaťa robia v jeho prvých rokoch, je pre dieťa najpodstatnejšie. V štúdii z roku 1970 sa vedci snažili zistiť, ako je možné, že deti so zlým štartom do života predsa dosiahli v škole úspech. Zistili, že za všetkým stojí rodič, ktorý si dokáže dieťa získať. Na to, aby rodič spĺňal túto podmienku, nie je potrebné nič náročné. Stačí, aby dokázal svoje dieťa počúvať, reagovať naň láskavo, rozprávať sa s ním, učiť sa s ním písmenká a čísla, chodiť spoločne na výlety a návštevy. Ako prospešné sa taktiež ukázalo každodenné čítanie dieťaťu. Deti, ktorým rodičia v 5 rokoch čítali, mali v 10 rokoch výrazný záujem o vzdelávanie. Taktiež mali omnoho nižšie riziko života v chudobe pri dovŕšení svojich 30 rokov.
Bežnou nevýhodou štúdií je nezohľadňovanie génov či iných faktorov, avšak tieto dlhodobé štúdie idú hlbšie. Zistili napríklad aj to, že deti, ktoré chodia spať v rozdielnych časoch a nie pravidelne, majú väčšie problémy so správaním.
Vedci taktiež zisťovali aj to, v čom sa líšia deti, ktoré si čítajú pre potešenie, od ostatných detí. Deti, ktoré si len tak pre zábavu čítajú, majú až desaťnásobne väčšiu šancu, že sa im bude dariť nielen v škole, ale aj v neskorších testoch, zameraných na matematiku či písanie, a v živote. Tento výskum zohľadnil aj ostatné faktory, avšak aj napriek tomu sa čítanie ukázalo ako kľúč k úspechu v školských testoch. Štúdie netvrdia, že na chudobe nezáleží pokiaľ má dieťa skvelých rodičov. Stále sú podstatné oba faktory. Skvelí rodičia však dokážu až o polovicu znížiť medzeru vo vzdelávaní medzi chudobnými a bohatými deťmi. Chudoba dokáže dieťa dlhodobo poznamenať, takže ak majú mať všetky deti podmienky potrebné pre úspech, je dôležité odstrániť chudobu.
Helen tvrdí, že všetky lekcie a poznatky z týchto štúdií je možné využiť v prospech detí. Ak chcete mať doma úspešné dieťa, je dôležité, aby ste sa mu venovali. Avšak nestačí len to, aby ste sa s ním rozprávali, zaujímali sa o jeho budúcnosť, aby išlo každý večer do postele v rovnakom čase, ani nestačí čítať mu knihu na dobrú noc. Odpovede na otázku, ako byť dobrým rodičom, nie sú také jednoduché. Dlhodobé štúdie síce skúmali viac ako 70 000 ľudí, avšak to neznamená, že majú odpovede pre všetky deti alebo to, že všetky deti sú rovnaké. Deti sú rozdielne, takže nič vám nepovie, čo určite na vaše dieťa bude fungovať, a čo potrebuje. Každé dieťa pôjde svojím vlastným smerom, ktorý bude definovaný ich zdedenými génmi, ale aj ich životnými skúsenosťami a interakciami s okolím.
Helen ako matka najviac ľutuje to, že počas písania svojej knihy nemala čas porozprávať sa so svojimi vlastnými deťmi. Doma sa rozhodli stanoviť si čas na rozprávanie sa, kedy preberajú, čo sa dialo v škole, ich ambície do budúcna. Deti potrebujú najviac zo všetkého vedieť, že sa o nich rodičia zaujímajú, že vás zaujíma ich budúcnosť a to, čo sa v ich živote deje. Nestačí počúvať len vedu, najpodstatnejšie je počúvať vaše vlastné deti.
Originál prednášky Helen Pearson si môžete pozrieť aj TU:
