Psychológia zahŕňa množstvo teórií zameraných na rôzne veci vo vývine človeka. Jedným z najzaujímavejších smerov je opis osobnosti človeka, čiže jeho charakteristika. Mnohé teórie sa tomuto smeru venujú, avšak jednou z najznámejších je Big five model (veľká päťka), ktorá tvrdí, že každého človeka je možné opísať na základe piatich základných charakteristík pomocou štatistických metód.
Veľká päťka sa rozvíja už od roku 1949, kedy s výskumom začal D.W. Fiske. Pôvodným cieľom tohto modelu bolo vysvetliť vplyv osobnosti človeka na jeho akademický úspech. Model neskôr rozvinul Smith, Goldberf, McCrae a Costa. Veľká päťka patrí medzi najúspešnejšie psychologické koncepty.
Charakteristika na základe veľkej päťky
Konkrétne vlastnosti, ktoré tvoria veľkú päťku sú neurotizmus, extraverzia, otvorenosť voči skúsenosti, prívetivosť a svedomitosť. Každá z týchto vlastností má pod sebou určité vlastnosti. V angličtine sú často ukryté pod akronymom OCEAN alebo CANOE. Na základe teórie sa vlastnosti veľkej päťky stávajú súčasťou jazyka ľudí. Ľudia, ktorí nemajú jasnú tendenciu ani k jednému zo základných faktorov, sú považovaní za prispôsobivé či mierne osoby. Môžu pôsobiť nepripraveno, nepredvídavo, či vypočítavo.
Neurotizmus je tendencia ľahko zažívať nepríjemné pocity ako napríklad hnev, depresie, či smútok a zraniteľnosť. Faktor neurotizmu rozlišuje medzi človekom citlivým a nervóznym, a človekom istým a bezpečným. Neurotickí ľudia sú impulzívnejší a majú omnoho nižšiu odolnosť voči stresu. Neurotizmus znamená aj stupeň emočnej stability a kontrolovania impulzov. Takíto ľudia dokážu vyhodnotiť aj obyčajné situácie ako ohrozujúce. Keďže negatívne emócie v nich zostávajú po dlhý čas, často sú v zlej nálade. Majú pesimistický prístup k práci. Ich neurotickosť spôsobuje, že nie vždy premýšľajú jasne, nevedia sa rozhodnúť, zažívajú veľa negatívnych vecí v živote. Ľahko ich nahneváte. Takéhoto človeka spoznáte podľa toho, že sa o všetko bojí, ťažko sa vyrovnáva so stresom a často mení nálady. Stabilná osoba môže pôsobiť neochvejne, ale aj ľahostajne. Ľudia, ktorí sú menej emočne stabilní sa neradi prispôsobujú, nemajú radi zmeny a pôsobia rezervovane, často až egocentricky, či stratene.
Otvorenosť k zážitkom zahŕňa dve protichodné vlastnosti, či je človek vynaliezavý/zvedavý verzus dôsledný a opatrný. Otvorenosť zahŕňa schopnosť oceniť umenie, zvedavosť, tvorivosť, fantáziu, či rozmanitosť zážitkov. Odráža stupeň intelektuálnej zvedavosti. Otvorení ľudia sú otvorenejší svojim emóciam, kreatívnejší a menej konvenční. Často mávajú veľa nápadov, používajú zložité slová. Veľmi často práve otvorenosť opisuje, do akej miery vie človek využívať fantáziu alebo je nezávislý. Táto vlastnosť vysvetľuje, prečo sú niektorí ľudia otvorení množstvu aktivít a nemajú radi rutinu. Avšak, ak je človek príliš otvorený, často ho ľudia vnímajú ako nesústredeného. Otvorení ľudia sa usilujú o sebarealizáciu vyhľadávaním intenzívnych zážitkov, často až extrémnych. Ľudia, ktorí majú level otvorenosti nízky, hľadajú naplnenie prostredníctvom vytrvalosti. Často sú pragmatickí, riadia sa faktami, pôsobia uzavreto. Sami seba opisujú ako ľudí, ktorí nemajú dobrú predstavivosť. Robí im ťažkosti pochopiť abstraktné myšlienky. Avšak, psychológovia sa ešte stále úplne nezhodli, ako interpretovať faktor otvorenosti.
Prívetivosť rozlišuje medzi človekom priateľským či súcitným a človekom náročným a osamoteným. Schopnosť prívetivosti je schopnosť byť súcitným a spolupracujúcim namiesto podozrievavosti voči ostatným. Takíto jedinci sú štedrí, dôveryhodní, nápomocní, ochotní pristúpiť na kompromis. Väčšinou bývajú skvelí lídri, vždy si nájdu čas na ostatných. Prívetivosť taktiež meria, či je človek dôveryhodný, alebo nie. Jedinci, ktorí sú až príliš prívetiví sú vnímaní ako naivní alebo podriadení ostatným, avšak neprívetiví jedinci sú vnímaní ako nároční ľudia. Na svoje okolie pôsobia nedôveryhodne. Svoje záujmy stavajú pred všetko ostatné. Nezaujímajú ich ostatní ľudia, niekedy ich dokonca vedome urážajú.
Svedomitosť ako protichodné vlastnoti rozlišuje efektívnosť a organizovanie verzus ľahkovážnosť a bezstarostnosť. Svedomitosť je v podstate tendencia byť zorganizovaný. Táto vlastnosť dokazuje sebadisciplínu, cieľavedomosť, pevnú vôľu, spoľahlivosť, vysoké nároky, ale aj preferenciu pevných plánov nad spontánnym správaním. Svedomití ľudia sú vždy pripravení, majú radi poriadok, dodržujú svoj rozvrh, či dávajú pozor na detaily. Spája sa s tým, ako ľudia kontrolujú a riadia svoje impulzy. Mladí dospelí ľudia sú často svedomití. Level svedomisti všeobecne klesá s pribúdajucím vekom. Ak je človek až príliš svedomitý, jeho okolie ho môže vnímať ako tvrdohlavého a posadnutého. Opakom prílišnej svedomitosti je človek flexibilný, spontánny, často vnímaný ako nespoľahlivý. Vo svojich osobných veciach majú neporiadok, vyhýbajú sa povinnostiam, či nevracajú veci na svoje pôvodné miesto.
Extraverzia je charakterizovaná šírkou aktivít. Chápe sa ako spoločenskosť, komunikatívnosť, optimizmus. Zahŕňa aj vlastnosti ako prejavovanie pocitov, aktivitu, schopnosť presadiť sa, komunikovať s ľuďmi, asertivitu, či schopnosť byť impulzívny. Základná charakteristika rozdeľuje medzi energickými a spoločenskými ľuďmi a ľuďmi, ktorí sú rezervovaní voči ostatným, či osamelí. Extraverzní ľudia majú pozitívny vzťah k ostatným ľuďom, užívajú si sociálne interakcie, často pôsobia plní energie. Radi rozprávajú a sú entuziastickí. Cítia sa dobre na udalostiach, kde je veľa ľudí, nevadí im byť v centre pozornosti, či začínať konverzácie s neznámimi ľuďmi. Avšak až príliš extraverzní ľudia pôsobia dominujúco, ako keby si vyžadovali neustálu pozornosť. Opakom extraverzie je introverzia. Ľudia s nízkym faktorom extraverzie pôsobia rezervovane až odmietajúco, neempaticky a egoisticky. Majú nízky level sociálnej angažovanosti a energie. Potrebujú menej stimulácie a omnoho viac času osamote. Neradi hovoria, sú ticho ak sú okolo nich cudzí ľudia, nemajú radi pozornosť ostatných ľudí.
Neskorší výskum naznačuje, že charakter môže byť človeku čiastočne aj vrodený. Avšak veľmi je ovplyvňovaný prostredím, v ktorom človek vyrastá. Charakter človeka počas dospievania ovplyvňuje jeho okolie, interakcie s okolím, ale najmä jeho rodičia. Avšak napríklad otvorenosť nie je súčasťou charakteristiky dieťaťa. Otvorenosť súvisí s kreativitou, zvedavosťou a intelektom, avšak môže sa prejavovať aj úplne neznámymi spôsobmi, či prejaviť sa len v prípade, že sa deti rozvíjajú spoločensky.
Ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú charakter človeka je kultúra či vzdelanie.
