K. Ďuríková: Bez učiteľov, ktorí sú v pohode, toho v školách veľa nezmeníme

Foto: Zuzana Gránska
Kornélia Ďuríková, psychologička a predsedníčka Inštitútu Konvalinka / Foto: Zuzana Gránska

Pandémia zasiahla životy ľudí na celom svete. Čoraz častejšie sa hovorí o jej dopadoch na duševné zdravie a wellbeing. Pribúdajú výskumy, ako zavreté školy a izolácia poznačili psychiku detí a tínedžerov. Máme už aj prvé dáta, ako sú na tom slovenské deti a zistenia nie sú vôbec priaznivé. Vieme ale, čo sa deje s učiteľmi? S ľuďmi, ktorí sú po rodičoch v najužšom kontakte s deťmi?

 

KORNÉLIA ĎURÍKOVÁ je školská psychologička na Gymnáziu v Šamoríne a vedie občianske združenie KONVALINKA – Inštitút duševného zdravia a pozitívnej edukácie. Špecializuje sa na témy duševného zdravia a wellbeingu v školskom prostredí.

 

V rozhovore sa dozviete:

  • ako sú na tom s duševným zdravím a wellbeingom slovenskí učitelia počas pandémie;
  • čo učiteľov najviac počas dištančného vzdelávania vyčerpáva;
  • prečo by nás duševné zdravie a wellbeing učiteľov mali zaujímať;
  • čo nám už čoskoro prezradí o učiteľoch rozsiahly prieskum, ktorý práve prebieha.

 

Ako sa vám darí v tomto náročnom období? Máte ako školská psychologička veľa práce?

Práce je stále dosť, no jej forma sa trochu zmenila. Osobné stretnutia nemám, keďže v škole nie sme. No robievam online poradenstvo. S deťmi aj s rodičmi komunikujem na diaľku, presne tak ako učitelia. Okrem toho som vytvorila malý školský podcast, ktorý má za cieľ byť podporou pre deti, rodičov aj učiteľov našej školy. Práve tento týždeň vyšiel desiaty diel, čiže máme také mini okrúhle jubileum. Pôvodne som si myslela, že urobím iba pár dielov, ktoré pomôžu deťom preklenúť nejaké obdobie a máme tu rok života s koronou.  Okrem toho sa snažím robiť pravidelne mikro prieskumy na gymnáziu, kde pôsobím, o tom, ako deti, ale aj učitelia celé obdobie prežívajú a zvládajú. Výsledky potom zdieľam s vedením školy, učiteľmi, deťmi a rodičmi.

 

Obracajú sa na vás okrem študentov aj učitelia?

Áno, s učiteľmi komunikujem dosť často.

 

Majú ešte nejakú energiu zvládať toto obdobie? Ako na tom sú?

Nielen učitelia, s ktorými prichádzam do kontaktu osobne, ale celkovo signály z terénu nám už hodnú chvíľu naznačujú, že učitelia na tom nie sú dobre. Výskumy z celého sveta hovoria, že psychické zdravie učiteľov stráda.

 

Hovoríte, že hodnú chvíľu. Tým myslíte počas pandémie alebo celkovo?

Celkovo, hoci teraz to platí dvojnásobne. Už dlhodobo kladieme na učiteľov čoraz viac požiadaviek, no nedávame im dostatočnú podporu, aby ich mohli napĺňať podľa očakávaní. To všetko sa odzrkadľuje na ich duševnej pohode, nadšení v práci aj vzťahoch s deťmi.

 

Aké požiadavky napríklad máte na mysli?

Je ich viacero. Mám na mysli napríklad nedávne vysporiadanie sa s učením online, kde mnohí nemali žiadne vhodné technické vybavenie a školy im žiadne neposkytli, chýbali im zručnosti či digitálne učebné materiály. Boli hodení do vody a očakávali sme, že si nejako poradia. Ale poradiť si viete, ak k tomu máte dostatočné zručnosti, prostriedky, podporu. To sa nedialo v potrebnej miere a stále možno považovať dištančné vzdelávanie len za akési provizórne učenie.

 

Alebo tiež inkluzívne vzdelávanie. V mnohých krajinách už síce vynikajúco funguje, ale podpora pre učiteľov v podobe asistentov, viacerých učiteľov v triede, práca v menších skupinách a podobne je úplne iná. Od našich učiteľov chceme rovnaké výsledky, no štartovaciu čiaru majú úplne inú ako napríklad učitelia vo Švajčiarsku alebo vo Fínsku, ktorým sa pri inklúzii darí. To prirodzene vedie k frustrácii a často aj vyhoreniu dobrých učiteľov, ktorí nám zbytočne zo systému odchádzajú.

 

Myslíte si, že vplyvom pandémie môžeme prísť o väčší počet učiteľov?

Ťažko povedať. Keďže situácia na trhu práce je horšia a nebude také jednoduché zmeniť profesiu, je možné, že zo školstva neodídu. Môže sa stať, že tu budeme mať veľkú skupinu vyčerpaných, vyhorených učiteľov, ktorí budú na dne svojich síl a budú musieť takto pracovať. Na mieste je potom otázka, aký dopad to bude mať na vzdelávanie a celé fungovanie škôl. Nielen na učenie, ale aj vzťahy, komunikáciu, ich vzdelávanie. Jednoducho na všetko.

 

Učia sa nejak špeciálne učitelia zvládať záťažové situácie?

Trénujeme učiteľov na rôzne veci. Napríklad, aby dokázali odhaliť u detí rôzne diagnózy, pracovať s takýmito deťmi alebo aby vedeli rozpoznať u detí príznaky úzkosti či depresie, traumy alebo šikany, no nevytvárame im vhodné podmienky, aby to všetko dokázali následne dobre v triedach zvládať. A tiež im nehovoríme veľmi dôležitú vec, že sa musia starať aj sami o seba, aby svoju náročnú rolu zvládli v zdraví. Byť učiteľom je energicky veľmi vyčerpávajúce. Pokiaľ nemáte vytvorené mechanizmy, ako si dobíjať baterky, pomerne rýchlo môžete pocítiť následky.

 

Zhoršilo sa duševné zdravie a pohoda učiteľov počas pandémie?

Vyzerá, že áno. Nielen deti, ale aj učitelia sa ťažko vyrovnávajú s týmto náročným rokom. Hovoria o tom napríklad prieskumy z Veľkej Británie či Ameriky. U nás sa táto téma doteraz vôbec nepodchytila a nemáme detailné dáta, ako sú na tom s wellbeingom a duševným zdravím naši učitelia. Zatiaľ len niečo predpokladáme, ale signály z terénu naznačujú, že učitelia na tom nie sú dobre. Osobne som v kontakte s učiteľmi a dostávala som od viacerých spätnú väzbu, že už nemajú žiadnu motiváciu učiť. To sú veľmi zlé signály, hlavne keď vieme, aký nedostatok učiteľov na Slovensku máme.

 

Prežívajú učitelia posledný rok horšie ako iné profesie?

V Anglicku porovnávali dáta z výskumu duševného zdravia, konkrétne mieru depresie, celej populácie a učiteľov, no a zistili, že duševné zdravie učiteľov je na tom v porovnaní s ostatnou populáciou horšie.

 

Prečo sú na tom učitelia horšie?

Učitelia, ktorí sa museli vrátiť do tried, sú pracovníci v prvej línii, podobne ako zdravotníci. Prirodzene, čelili obavám o svoje zdravie, o zdravie svojich blízkych a necítili sa dostatočne bezpečne. Stále sa nevie veľa o tom, ako deti šíria vírus, keďže sa deti na prvom stupni pravidelne netestovali. Učitelia, ktorí zostali doma, sa zase trápili s online výučbou. Museli prispôsobiť svoje zaužívané vyučovacie metódy a mnohým sa dodnes nepodarilo reálne deti zaujať na diaľku a motivovať ich k učeniu.

A väčšinu učiteľov trápila strata osobného kontaktu so žiakmi. Povaha ich povolania sa zásadne zmenila za posledný rok. Pre nich je dôležitý kontakt s človekom. Emocionálny vklad týchto ľudí do ich profesie je oveľa väčší ako pri iných profesiách. Je tam, prirodzene, viac srdca.

 

Čo učiteľom najviac na dištančnom vzdelávaní prekáža?

Učiteľom, s ktorými som v kontakte, najviac vadia dlhé hodiny pri počítači. Boli zvyknutí na osobný kontakt s deťmi a teraz je to niečo úplne iné, keď komunikujú cez obrazovku. Navyše majú mnohé deti na vyučovaní povypínané kamery, čiže rozprávajú do čiernych obrazoviek, a to je mimoriadne náročné. Učiteľom veľmi chýba spätná väzba. Nevedia, či ich niekto počúva, čo si z hodiny deti odniesli, koľko toho v tejto chvíli reálne vedia, nemajú nad tým, čo sa deje, takmer vôbec kontrolu. Celá komunikácia cez obrazovky je podľa ich slov chladná, neosobná a neporovnateľná s kontaktom v škole.

 

Čo im ešte spôsobovalo ten najväčší stres?

Neustále zmeny v otváraní a zatváraní škôl. Zdrojom stresu bolo aj okamžité vyžadovanie ovládania technológií. Roky sa tomu nevenovala pozornosť a zrazu to museli vedieť z večera do rána. A netreba zabúdať, že učitelia sú tiež rodičia a majú okrem žiakov svoje vlastné deti, s ktorými sa musia učiť, starať sa o ne. To je v tomto nastavení, kde sa zlieva práca a rodina, obrovská dlhodobá záťaž. Niektorí sa adaptovali lepšie, iní horšie. Ale aj tí, ktorí boli ako-tak v pohode, začínajú mať obavy, čo bude, keď sa vrátia do školy a koľko toho deti budú reálne vedieť. Až tam sa odhalí, či sa deti naozaj učili, alebo len odpisovali a podvádzali. Už teraz majú úzkosti a strach z toho, že túto situáciu budú musieť riešiť.

A rovnaký obraz vidieť aj na sociálnych sieťach a rôznych učiteľských fórach. Tak, ako vplýva koronakríza na deti a ich rodičov, ovplyvnila aj učiteľov. Ale do akej miery, to nevieme.

 

Naozaj doteraz nikoho nezaujímalo, ako sú na tom učitelia, ktorí sú prakticky v najužšom kontakte s deťmi?

Prvé náznaky dát priniesol nedávno VÚDPaP, ktorý prieskumom zisťoval zvládanie dištančného vzdelávania deťmi, no popritom zistili, že ho zle znášajú aj učitelia. A objavujú sa tu nejaké známky úzkosti a depresie. Pokiaľ viem, iné komplexnejšie dáta k učiteľom nemáme.

 

Skúste vysvetliť, prečo by sme sa mali v prípade učiteľov o oblasť wellbeingu zaujímať viac ako v iných profesiách.

Učiteľ je priamo v dianí v triede, on prežíva všetky situácie s deťmi a aby bol učiteľ schopný zvládnuť tlak a individuálne potreby detí v triede, bol schopný reflektovať nároky doby, trendy, schopný učiť sa nové veci, musí byť najprv v nejakej psychickej pohode a duševne zdravý, aby dokázal plniť úlohy, ktoré sa od neho očakávajú. Tak ako hovoríme o duševnom zdraví detí a potrebe, aby podávali nejaký výkon, rovnaké je to aj pri učiteľoch. Musíme preto hovoriť aj o duševnom zdraví učiteľov. Ak chceme, aby podávali stabilný výkon, mali energiu byť nielen profesionáli, ale aj láskaví ľudia k deťom okolo nich, nemôžeme ich duševné zdravie prehliadať.

Všetci vieme, že slovenské deti patria z OECD krajín medzi tie, ktoré najmenej rady chodia do školy. Ak sa chceme na školy pozerať ako na celostný systém, učiteľov z toho nemôžeme vyčleniť. Učiteľ sýti potreby dieťaťa a bez zdravého a silného učiteľa jednoducho svoje ciele nedosiahneme.

 

Ako na to?

Aby bol učiteľ v pohode, musí mať vytvorený systém podpory. Aj on má presne, ako tie deti v triede, nejaké pocity, prežívanie, radosti, starosti, ktoré ovplyvňujú jeho celkové fungovanie. Toto všetko u nás na Slovensku dlhodobo chýba. Vôbec sa s týmto rozmerom nepracuje, dokonca sa o ňom ani len nehovorí. Počas korony sa ukázalo ešte viac, že nevnímame, že učiteľ má nárok byť unavený, vyčerpaný.

 

Čo potrebujeme urobiť, aby sa to u nás zmenilo a začali sme vnímať a podporovať aj duševné zdravie učiteľov?

Učiteľ je srdcom dobrého fungovania školy. Toto si uvedomili už v mnohých krajinách a systémy reformovali tak, že učiteľské povolanie je atraktívne a vyhľadávané. A súčasťou týchto opatrení je neoddeliteľne aj podpora duševného zdravia učiteľov. Aj na Slovensku potrebujeme upriamiť pozornosť na túto oblasť ako na esenciálnu súčasť duševného zdravia a wellbeingu žiakov. Bez toho ani my nedokážeme v školskom systéme urobiť plnohodnotné zmeny, pretože prežívanie je veľmi silný faktor aj pri motivácii učiť sa.

 

Vy sa téme wellbeingu a pozitívnej edukácie venujete dlhodobo, ponúkate nejaké riešenia, aby sa situácia u nás zmenila?

Je nemysliteľné, aby sme nemali k takejto dôležitej oblasti žiadne hlbšie dáta, preto sme aktuálne spustili veľký celoslovenský online prieskum zameraný na wellbeing a duševné zdravie učiteľov, ktorý plánujeme každoročne realizovať pod názvom Teacher Wellbeing Index Slovakia. Pevne veríme, že sa do neho zapojí mnoho učiteľov, aby sme dokázali vyhodnotiť, ako na tom naozaj slovenskí učitelia sú. K tomu, aby sme im dokázali dávať akúkoľvek podporu, zlepšovať ich prostredie, potrebujeme poznať odpovede, aký je reálny stav. Prieskum, do ktorého sa učitelia môžu zapojiť, bude trvať do 15. apríla.

 

 

Čo také sa učiteľov napríklad v prieskume pýtate?

Chceme vedieť naozaj podrobne, čo aktuálne učitelia prežívajú v tejto profesii. Pýtame sa ich napríklad, či pracujú momentálne viac, ako by mali podľa pracovnej zmluvy; čo im spôsobuje v súvislosti s prácou najväčší stres; ako sa vyrovnávajú so stresom alebo či u seba nespozorovali rôzne negatívne príznaky ako nespavosť, migrény, úzkosti a podobne.

 

Čo vás inšpirovalo pri príprave prieskumu?

Dlhodobo sa venujem téme wellbeingu a duševného zdravia. Sledujem roky dianie v krajinách, kde je táto téma prioritou a som v kontakte so zahraničnými organizáciami pôsobiacimi v tejto oblasti. V Inštitúte Konvalinka sme sa preto zhodli, že takéto dáta musíme mať aj u nás a začneme podnikať kroky, aby sme sa zaradili medzi vyspelé krajiny, kde sa stanú tieto témy prioritou. Prieskumy duševného zdravia sú už napríklad dobre etablované v Británii a práve s nimi sme komunikovali, ako ich zaviesť u nás a vytvoriť priestor pre túto dôležitú oblasť.

 

Vrátim sa ešte k tomu, čo ste povedali, že neučíme učiteľov, aby nezabúdali sami na seba. Čo si pod tým môžeme predstaviť?

Ako v celom školstve, tak aj pri učiteľoch sme zameraní na výkon. Sledujeme, ako učia, čo učia, čo by sa mali oni sami učiť, čo všetko by mali robiť, aby dobre a kvalitne vykonávali svoju profesiu. Sú pod neustálym hodnotením spoločnosti. K ich práci sa vyjadrujú deti, rodičia, odborná verejnosť. No zabúdame na to, že k tomu, aby tento výkon podávali musia byť aj oni sami v pohode. Musia rozumieť sebe, svojmu prežívaniu, mali by ovládať zručnosti, ktoré im pomáhajú budovať ich vlastnú psychickú odolnosť, emocionálnu stabilitu, ale aj to, aké dôležité je zrelaxovať. Dôležité je napríklad aj to, aby vedeli, ako si správne manažovať pracovný a súkromný život, stanovovať  priority, ako sa snažiť o životnú rovnováhu. Aj teraz, počas dištančného vzdelávania, sa ukazuje, že nie každý učiteľ tieto zručnosti má čo spôsobuje zvýšený stres, ktorý sa následne prenáša ďalej. Ak chceme aby učitelia rozpoznávali, vnímali a pracovali so silnými stránkami detí, musia v prvom rade poznať svoje silné stránky a na vlastnej koži pocítiť, ako to ovplyvňuje ich kvalitu života. Iba tak to budeme vedieť preniesť na deti.

 

Môžeme povedať, že učiteľ v pohode predstavuje cestu k zdravým deťom?

Určite. Ak chceme mať duševne zdravé a psychicky odolné deti, zdravé prostredie škôl, musíme mať v prvom rade takých učiteľov. A preto im musíme venovať našu prirodzenú ľudskú podporu a viesť ich k tomu, aby oni sami venovali svojmu duševnému zdraviu a osobnej pohode pozornosť. Na učiteľoch záleží a mali by sme si to konečne ako spoločnosť uvedomiť. 

 

Čítajte viac o téme: Rozhovory, Reforma školstva, Duševné zdravie
Zdieľať na facebooku