Koľkokrát ste sa už pokúšali svoje deti priviesť k tomu, aby jedli zdravé jedlá? Aby jedli viac ovocia a zeleniny? Stále viac rodičov zápasí s problémom, že deti k zelenine a ovociu nechcú ani privoňať. Ako z tohto bludného kruhu von? Ako motivovať deti k tomu, aby jedli viac zdravých potravín?
Štúdia v časopise Appetite preskúmala viac ako 120 rôznych experimentálnych štúdií, ktoré boli zamerané na to, čo funguje v tomto prípade najlepšie. Štúdie zahŕňali stratégie, ktoré boli postavené buď na vedomej alebo nevedomej úrovni.
Dieťa nemusí poznať váš zámer
Vedomá stratégia znamená, že si dieťa uvedomuje, že rodič ho núti jesť viac zeleniny a ovocia. Nevedomá stratégia predstavuje napríklad prístup rodičov, kedy zámerne kupujú domov viac ovocia či zeleniny, resp. toho, čo chcú, aby dieťa viac konzumovalo a snažia sa dieťa ovplyvňovať bez evidentného nátlaku.
Jednou z nevedomých stratégií, ktorú výskumníci pri štúdiu danej témy v rodinách spozorovali, bola napríklad sociálna facilitácia. Ide o spôsob ovplyvňovania druhých tým, že ich pozorujeme pri ich správaní. Rodičia napríklad umožňovali deťom, aby ich pozorovali pri zdravom stravovaní, prípadne ich motivovali k tomu, aby sledovali iné deti, ktoré jedia ovocie a zeleninu. Z ostatných stratégií autori spomínajú ďalej odmeňovanie za vhodné správanie alebo prípravu jedla s rodičmi, spoznávanie a skúmanie nových potravín dotykom alebo aj spôsob servírovania jedla či dávanie dieťaťu na výber.
A aké boli výsledky týchto stratégií v snahe dosiahnuť lepšie stravovanie detí? Ktoré mali reálne vplyv na to, či deti začali konzumovať viac zeleniny?
Nátlak za stolom nepriniesol želané výsledky
Výsledky ukázali, že zákazy, nátlak či odmeňovanie detí v prípade stravovania malo viac negatívnych účinkov ako pozitívnych. Rodičia s týmito prístupmi neboli efektívni v snahe docieliť to, aby sa ich deti stravovali zdravšie. Z dlhodobého hľadiska navyše môže podobný tlak celkovo spôsobiť viac škody ako úžitku. V tejto súvislosti autori Gregory, Paxton a Brozovic (2011) zistili, že ak mamičky nútili svoje jednoročné deti jesť viac ovocia a zeleniny, ukázalo sa, že príjem týchto potravín klesol a bol nízky v dvoch rokoch života dieťaťa. Ďalší autori Galloway, Fiorito, Lee a Birch (2005) prišli k podobnému záveru u starších detí. Pri matkách, ktoré nútili svoje dcéry vo veku siedmich rokov do jedenia nimi preferovanej stravy, mali dievčatá skôr zlé stravovacie návyky o dva roky neskôr.
Prístupy, ktoré u detí fungujú
Psychologička S. Albers, ktorá sa špecializuje na témy body image, navrhuje rodičom nasledovať skôr prístup zameraný na vedomé stravovanie. Ide o prístup, ktorý sa zameriava na podporu detí, aby venovali pozornosť tomu, aké signály im vysiela ich telo zvnútra a nie, čo hovoria vonkajšie pravidlá, teda inštrukcie rodičov alebo rôzne diéty. Psychologička tvrdí, že takýmto spôsobom docielia omnoho viac ako tlakom a presadzovaním svojej moci. Albers odporúča aj nasledovné vedecky overené spôsoby, ktoré vedú k vytýčenému cieľu rodičov:
- Zapojte deti do prípravy jedál, pestovania zeleniny a ovocia v záhrade či do samotného nákupu potravín. Takýmto spôsobom vybudujete ľahšie ich vzťah k ovociu a zelenine ako len slovami o tom, čo majú a nemajú jesť.
- Zdravá strava musí byť deťom na dosah. Dajte deťom napríklad na stôl misku s ovocím či zeleninou a nechajte im priestor na to, aby po nich siahli dobrovoľne. Platí, že keď majú deti k niečomu prístup a majú to pred očami, častejšie po tom siahajú aj samy od seba.
- Buďte deťom príkladom. Začnite od seba a svojich stravovacích návykov. Pokiaľ vás deti budú vidieť konzumovať veľa ovocia a zeleniny, budú vás časom nasledovať.
