Rodičovstvo je samo o sebe náročná práca. Ešte ťažšie to však môže byť vtedy, ak ste rodičom úzkostného dieťaťa.
Úzkostné deti majú svoje špecifiká, ktoré je dobré podchytiť aj vo výchove a vo vzťahu s takýmto dieťaťom. Ak si neviete dať rady, je zopár vecí, ktoré by ste o výchove úzkostného dieťaťa mali vedieť.
1. Vaše deti potrebujú, aby ste ich viedli
Vaše deti potrebujú, aby ste boli pre nich bezpečným prístavom a oporou, aby ste ich životom čitateľne viedli. Úzkostné deti potrebujú silných rodičov, na ktorých sa môžu spoľahnúť a predvídať ich správanie.
2. Naučte ich spomaliť
Naučte vaše deti, aby dokázali v problematických situáciách spomaliť - zastavili sa a hlboko dýchali až pokým sa upokoja.
3. Nájdite si čas byť bútľavou vŕbou
Nájdite si denne čas na to, aby deti zo seba zhodili starosti, ktoré ich trápia. Forma môže byť rôzna. Tento rituál môže predstavovať kreslenie, písanie či rozprávanie o tom, čo ich znepokojuje. Stačí denne aj 10 minút, ktoré deťom pomôžu vyčistiť si myseľ a nehromadiť v nej obavy.
4. Niekedy neexistujú správne slová, ktoré môžu pomôcť
Pri úzkostlivých deťoch platí, že častejšie reagujú na neverbálne signály ako na verbálne. Pri nich totiž neplatí, že ak sa cítia zle, pomôže im vaše objatie, alebo ho dokonca samy od seba vyhľadajú. Úzkostné deti sú špecifické a podobné prejavy často odmietajú. Skúste si s nimi nájsť niečo, čo im v ťažkých chvíľach najlepšie pomôže. Možno u vás zafunguje šteklenie, spievanie alebo šepkanie.
5. Vyliezť pomaly po rebríku je jednoduchšie
Terapia šokom nie je tá správna cesta. Namiesto toho, aby ste dieťa hodili do vody, ak z nej má strach, skúste techniku postupného stúpania po rebríku. Stanovte si drobné ciele, ktoré budete postupne plniť až tento strach úplne odbúrate. Môžete sa spoločne pozerať, ako ostatné deti plávajú a bláznia sa vo vode, keď sa bude dieťa cítiť lepšie, môže si namočiť do vody nohy. Inokedy si už môže v plytkej vode s plávacími pomôckami a vo vašej spoločnosti skúsiť opatrne ponoriť tváričku a podobne. Takéto drobné kroky úzkostlivým deťom pomáhajú v čomkoľvek, z čoho majú strach.
6. Využívajte vizuálne pomôcky a jasné plány
Tento tip slúži nielen pre domácnosť, ale aj vyučovanie v škole. Deti trpiace úzkosťami potrebujú vedieť, čo ich čaká, čo môžu od ľudí a situácií očakávať. Vytvorte doma plány či rozvrhy, ktoré môžu mať deti neustále pred očami. Budú tak vedieť, s čím môžu v daný deň rátať, čo môže znížiť pravdepodobnosť úzkostných záchvatov. Ak to zafunguje doma, navrhnite podobnú stratégiu aj učiteľke v škole.
7. Nie všetky deti vedia, ako sa hrať
Úzkostné deti sa môžu na prvý pohľad zdať ako nespoločenské. Znamená to, že môžete mať pocit, že sa nechcú hrať s inými deťmi, zapájať do kolektívnych aktivít a podobne. Opak ale môže byť pravdou. Možno je problém v tom, že nevedia, ako na to. Možno majú pocit že nevedia, ako sa správne hrať s inými deťmi. Skúste si nájsť čas na hru s vaším dieťaťom, poprípade choďte na ihrisko do susedstva, kde sa môžete zoznámiť s ďalšími rodinami a vytvoriť si tak postupne priateľstvá.
8. Povzbudzujte dieťa v pozitívnom myslení
Každé dieťa by sme mali povzbudzovať k optimistickému pohľadu na život. Úzkostné dieťa to však potrebuje násobne viac. Pozrite sa v prvom rade na seba, či nie ste šíriteľom negativity okolo seba, večným sťažovateľom a nepriamo tak u dieťaťa podporujete jeho strachy zo sveta. Ak áno, zastavte to čo najskôr. Buďte mu dobrým príkladom a podporujte ho vo zvykoch, ktoré mu pomôžu pozerať na svet okolo seba pozitívnejšie.
9. Vy poznáte svoje dieťa najlepšie
Ako rodič úzkostného dieťaťa máte voči učiteľkám v škole či škôlke výhodu. Poznáte totiž všetky jeho stránky, silné, slabé ale aj tie skryté, ktoré prejavuje len doma. Zamerajte sa na to, že nie vždy sa vaše dieťa správa bojovne či odmietavo. Vy totiž viete, že sa rado zabáva a vie sa aj z chuti zasmiať. Keď sa budete v nejakých situáciách cítiť opäť správaním vášho dieťaťa frustrovaní, spomeňte si na chvíle spoločnej zábavy a snažte sa ich zažiť opäť.
10. Nehanbite sa vyhľadať pomoc
Je dobré si uvedomiť, že v spoločnosti existuje veľký počet rodín s úzkostným dieťaťom. V danej situácii teda ako rodičia nie ste sami. Ak vám dochádzajú sily a nápady, ako na výchovu, skúste osloviť nejakú komunitu poprípade odborníka, ktorý by vám vo vašej situácií mohol pomôcť. Opýtať sa na radu nie je hanba.
To, čo zahŕňa výchova úzkostného dieťaťa chápu hlavne tí rodičia, ktorých sa to priamo týka. Je to naozaj náročná úloha, na ktorú nebol nikto z nás vopred školený. Neznamená to ale, že je to nemožné a vy to nezvládnete. Uvedomte si, čo vaše dieťa potrebuje, ako ho milujete a čo môžete urobiť, aby ste sa obaja cítili dobre. Nič nie je nemožné, stačí len prísť na spôsoby, ako na to.
