Základom akéhokoľvek medziľudského vzťahu je komunikácia. Aby interakcia formou komunikácie prebiehala úspešne a efektívne, je dôležité, aby sa na nej podieľali aktívne obe strany. V článku sa zameriavame na komunikáciu učiteľa so žiakmi, konkrétne so žiakmi trpiacimi úzkosťami, vzdorom alebo odporom k škole. Ak je táto interakcia zvládnutá úspešne, napomáha to nielen žiakom k lepšiemu štúdiu a k lepším študijným výsledkom, ale aj učiteľom ku komfortnejšiemu a istejšiemu pôsobeniu v triede. Tipy, ako spomínanú interakciu zvládať, uvádza vo svojej knihe The Behavior Code: A Practical Guide to Understanding and Teaching the Most Challenging Students cerftifikovaná behaviorálna analytička a špeciálna pedagogička Jessica Minahan.
„Problémoví žiaci“
Vo všeobecnosti platí, že ak sa niekto vymyká „normálu“, je označovaný ako nesprávny, netypický, iný či dokonca problémový. Málo ľudí si ale pri používaní týchto prídavných mien uvedomuje, že každý jeden človek má svoj „balíček“, ktorý si počas života nesie. To znamená, že ak napríklad dieťa označíme ako „problémové“, ten problém má niekde koreň, má dôvod, na ktorý je potrebné prísť. Nikdy nie je problémové len tak bezdôvodne.
Ak sa presunieme do školského prostredia, platí to rovnako. Správanie žiakov je podmienené niečím, čo si prinesú z domu do školy. Učiteľ nemusí vedieť, o čo presne ide, ale na základe toho, akým štýlom žiak komunikuje, vie spozorovať, že sa niečo deje. Správanie žiakov je totiž formou komunikácie a ak je negatívne, vždy to má skrytý dôvod. Pre učiteľa je však veľmi problematické, ak má v triede plnej detí zisťovať, čo ktorého žiaka trápi a pokiaľ ide o vážnejší problém, nemá vždy na to ani dosť času. Je to ale prirodzené - učiteľ nie je v triede len pre jedného žiaka, ale pre celú triedu detí. Avšak ak by aj bol čas a priestor na to, aby sa učitelia venovali individuálnym spôsobom každému žiakovi, veľa učiteľov nevie, ako na to. Príčinou je fakt, že počas štúdia nemali dostatočný tréning práve v danej oblasti, čo sa následne odráža aj v praxi. Väčšina vzdelávacích programov totiž očakáva, že žiaci v školách budú „typickí, normálni, bezproblémoví“, a teda že učitelia sa do problémových situácií dostávať nebudú. Opak je však pravdou a mnohí sa s tým stretávajú denne, pretože detí, ktoré sa vymykajú priemeru, je stále viac.
Štúdia National Institute of Health v USA zistila, že až u 25,1 % amerických žiakov vo veku 13 - 18 rokov bola diagnostikovaná úzkostná porucha. Stále však platí, že nikto nevie, aký počet detí nebolo diagnostikovaných vôbec. Okrem toho, medzi 8 - 15 % populácie v školskom veku trpí rôznymi poruchami učenia. A v neposlednom rade, 9 % 13 - 18 ročných žiakov trpí poruchou pozornosti s hyperaktivitou (tzv. ADHD) a 11 % žiakov trpí depresiou. Nevyzerá to teda až tak na zdravých a bezproblémových žiakov, ako sa budúcim učiteľom v školských laviciach pedagogických fakúlt mohlo zdať.
Každé správanie má svoj cieľ
K problematike problémového správania žiakov sa vyjadruje vo svojej knihe a prednáškach aj cerftifikovaná behaviorálna analytička a špeciálna pedagogička Jessica Minahan. Je prizývaná školami, aby pomohla učiteľom zvládať žiakov s problémovým správaním. Minahan zistila, že väčšina učiteľov používa typické stratégie na riešenie problémov so všetkými žiakmi, bez výnimky. Je teda zrejmé, že tieto stratégie nefungujú na skupinu žiakov, ktorí majú vážny problém. Autorka však tvrdí, že ak učitelia absolvujú kurz či výučbu v tejto oblasti, a teda sa naučia, prečo sa môžu žiaci správať zle a vzdorovito, vedia uplatňovať stratégie na riešenie problémov, ktoré sú efektívnejšie a založené na empatii.
Základom je uvedomiť si, že každé „zlé“ správanie má svoju príčinu a jasný cieľ. Žiaci vedia, že ak sa budú správať drzo, vzdorovito a robiť učiteľom napriek, bude im venovaná pozornosť. A to je ich cieľom. Ako hovorí Minahan: „Je oveľa efektívnejšie správať sa zle. Dospelí majú tendenciu venovať menej pozornosti žiakom či deťom, ktorí sa správajú podľa očakávaní. O to viac pozornosti venujú tým, ktorí sa nesprávajú, ako sa majú. Stačí jeden dramatický výstup žiaka a dokáže strhnúť celú triedu.“
Tipy, ako reagovať na negatívne správanie žiakov
Bežná odpoveď učiteľa na hľadanie negatívnej pozornosti od žiaka je jeho ignorácia. Učiteľ nechce odmeňovať zlé správanie. Minahan má na to ale iný názor: „Chcem upozorniť na ignorovanie niekoho s úzkosťou, nemá to žiaden efekt, pretože úzkosť žiakov týmto spôsobom stúpa." Skôr upozorňuje na to, že takýto žiak bude mať problémy s učením. „Úzkosť je porucha učenia a teda znemožňuje dieťaťu učenie,“ vysvetľuje Minahan. Ignorovanie už úzkostlivého žiaka môže odkázať na to, že učiteľ sa o žiaka nezaujíma a problematickú situáciu by mohlo ešte vystupňovať. A samozrejme, učitelia nesmú zabúdať na to, že žiak sa učí, akú presne úroveň negatívneho správania musí zvoliť, aby získal pozornosť.
Čo učiteľom môže pomôcť?
1. Vytvorte priestor na ukázanie silnej stránky študenta, čím ho motivujete k pozitívnemu správaniu.
Dobrým spôsobom, ako docieliť to, aby bol žiak s problémovým správaním motivovaný k tomu, aby ukázal, čo v ňom je, je zadať mu špeciálnu úlohu poprípade ho priamo osloviť, že mu úlohu, ktorá bola triede zadaná vy sami skontrolujete. Môže to síce vyzerať nefér voči ostatným žiakom, že je pozornosť zase raz venovaná „tomu problémovému“. V konečnom dôsledku to ale napomôže celkovému vyučovaniu, pretože sa učiteľ nebude zdržovať neustálym napomínaním a upozorňovaním tohto žiaka.
2. Nechváľte úzkostlivých žiakov nahlas.
To posledné čo chce úzkostlivý žiak je ešte väčšia pozornosť zo strany spolužiakov. Učitelia majú tendenciu týchto žiakov chváliť a pozitívne o nich rozprávať pred celou triedou, čo má však opačný význam, ako by malo mať. Úzkosť u žiakov viac a viac stúpa. Preto si radšej vyhraďte pár minút pred alebo po skončení vyučovania a povedzte svoju pochvalu danému žiakovi medzi štyrmi očami.
3. Učte žiakov (najmä s ADHD) čakať.
Problém môže nastať vo chvíli, keď žiaci s ADHD splnia zadané úlohy omnoho skôr ako žiaci ostatní. Áno, je to ich šikovnosťou, ktorá je určite ich výhodou, avšak ich skoršie dokončenie úlohy spôsobí nasledovné „výtržnosti“. Minahan odporúča učiteľom, aby sa dohodli s danými „rýchlymi“ žiakmi, aby k zadanej úlohe vždy splnili aj určitý bonus. To by mohlo týchto žiakov zamestnať o čosi navyše. A ak nepomôže ani drobná úloha navyše, je namieste naučiť žiakov trpezlivosti. Je to síce beh na dlhé trate, ale niekedy začať treba.
4. Pokúste sa vždy o navodenie pozitívnej atmosféry v triede - stres tam nemá čo hľadať.
Začnite napríklad pri zadávaní domácich úloh. Vyhnite sa prísnym termínom a ich dodržiavaniu. Je jasné, že žiaci sa musia dodržiavať stanovené termíny a pravidlá, ale predsa len, ak sa termín dokončenia a odovzdania domácej úlohy predĺži z jedného dňa na dva či tri, môže to mať len pozitívne výsledky. Ďalším spôsobom, ako navodiť v triede dobrú atmosféru a prostredie, ktoré nebude deti stresovať, je známkovať len akademický výkon detí. Odporúča sa neznižovať známky žiakom napríklad za ich škaredý rukopis.
5. Vyhýbajte sa zosmiešňovaniu problémových žiakov.
Problémoví žiaci častokrát vedia o tom, že sa správajú zle. Je to totiž ich motiváciou, aby získali učiteľovu pozornosť. Zvoľte teda nasledujúcu stratégiu – namiesto toho, aby ste pred celou triedou pomenovávali negatívne správanie žiaka a karhali ho, skúste si ho po hodine zavolať na pár minút do kabinetu a prebrať s ním, prečo sa už dlhšiu dobu takto správa a čo tým sleduje. Ak sa vám žiak otvorí, strávte s ním viac času a vypočujte si ho. Určite to veľmi odcení a na druhý deň si dobre premyslí, ako sa bude správať.
6. Buďte k žiakom pozornejší.
Máme tým na mysli nasledovné – problémoví či úzkostní žiaci majú často problém aj so samotnými úlohami, ktoré sú im v škole zadávané. Ak svojich žiakov skutočne poznáte, mali by ste vedieť a aspoň približne očakávať, ako by mohli zadanú úlohu zvládnuť. Ak už dopredu viete, že s úlohou môžu mať menší problém a kvôli tomu, že ju nebudú vedieť vyriešiť budú robiť v triede scény, hluk a pod., radšej sa pri nich pristavte a opýtajte sa, ako im môžete pomôcť. Ak im ukážete maličký návod, ako v úlohe postupovať a k tomu ich navyše povzbudíte, verte, že budú na úlohe pracovať až dokým ju celú nevyriešia a na robenie hurhaju v triede razom zabudnú.
7. Naučte sa žiakov počúvať.
Posledný ale zároveň najdôležitejší tip, ktorý môže vo veľkej miere zlepšiť interakciu a komunikáciu medzi učiteľmi a problémovými žiakmi, je počúvanie. Tak základná činnosť vie robiť naozaj divy! Ak zvolíte voči žiakom prístup, že budete brať do úvahy ich osobné nastavenie, emócie, pocity a pod. a budete im pozorne načúvať, žiaci si voči vám vytvoria vzťah plný dôvery a negatívne správanie do triedy vnášať viac nebudú. A ak sa k počúvaniu pridá aj empatický prejav, nie je dôvod na to, aby sa v triede museli riešiť problematické situácie.
Každé správanie má svoj dôvod a je dôležité byť empatický, pozorný a trpezlivý. Niekto, kto sa môže zdať na prvý pohľad ako výmyselník, ktorý chce za každú cenu strhnúť pozornosť triedy i učiteľa, môže byť v skutočnosti úzkostlivé a bojazlivé dieťa, ktoré si so sebou nesie traumu z domu. Je len dôležité prísť na to, prečo je to tak a žiakovi pomôcť.
Zdroje: mentalhealthamerica.net, acs.edu.au
