Články: Pre študentov
O projekte

 

Vedec vybudoval pre myši raj. Pozoroval, čo sa stane, keď zažijú absolútny blahobyt

Dominika Neprašová
Autor článku
Foto: Pexels
Vedec J. B. Calhoun realizoval experiment, ktorým hľadal odpovede na to, čo sa stane s ľudstvom, ak budeme žiť vo veľkom blahobyte. / Foto: Pexels

Je možné na základe správania zvierat predpovedať správanie ľudí? Vedec J. B. Calhoun realizoval experiment, ktorým hľadal odpovede, čo sa stane s ľudstvom, ak budeme žiť vo veľkom blahobyte. Rozsiahly pokus zrealizoval na myšiach.

 

Písal sa rok 1947, kedy začal etológ J. B. Calhoun so svojou štúdiou s myšami. Ako etológ mal záujem o pozorovanie života v prirodzených podmienkach, pričom jeho objektom boli práve myši. Oblasťou jeho záujmu v ríši týchto malých hlodavcov bola najmä ich reprodukcia. Postupne svoje poznatky z prirodzeného prostredia presunul do podmienok laboratória. Takýmto spôsobom vznikol experiment s názvom Myšia utópia. Vedec na svojom výskume pracoval až do roku 1995, kedy sa dostal medzi popredné témy učebníc a príručiek psychológie. Jeho zistenia sú vskutku šokujúce! Medzi populáciou myší a populáciou ľudí je desivá paralela, na ktorú práve daný experiment poukázal.

 

Experiment Myší raj

Calhoun a jeho tím vytvorili kompletne zariadené a komfortné prostredie pre myši. Priestor, ktorý pripravili, umožňoval prežitie pre 3000 jedincov. Zabezpečoval im vodu, potravu, bezpečie a taktiež ochranu pred akýmikoľvek infekciami či chorobami z vonku. Tento experiment nazýval Myším rajom, pretože priestor bol vytvorený s parametrami, ktoré zabezpečovali pre hlodavce „dokonalý a ideálny život“. Priestor taktiež zabezpečoval, aby sa doň nedostali žiadne predátory a myši teda mohli prežiť svoj život bez stresu z akýchkoľvek vonkajších podnetov. Vo výbehu boli umiestnené 4 páry myší, ktoré boli zdravé a aktívne. Vedec po celý čas sledoval, čo sa vo výskumnom priestore deje. Jeho najväčším záujmom boli práve behaviorálne a populačné zmeny. Aby si bol výsledkom istý, experiment niekoľkokrát zopakoval, pričom dostal stále tie isté výsledky. Práve týmto opakovaním zistil, že Myší raj, teda jeho vznik a zánik, mal štyri za sebou idúce fázy.

 

Prvá fáza experimentu – fáza usilovania

Začiatočnú fázu nazval Calhoun fázou usilovania. Myši počas nej spoznávali nové prostredie, naučili sa v ňom pohybovať, vytvárali si svoje zázemie. Jednoducho povedané, začali si zvykať na to, kde budú odteraz žiť.

 

Druhá fáza  - populačné explózie

Fáza, ktorá nastala v experimente ako druhá, bola vedcom nazvaná ako fáza populačnej explózie. Keď sa hlodavce v novom priestore ako tak zorientovali, uvedomili si, že je to ideálne miesto pre život a nič im tam nehrozí, začali sa prirodzene množiť. Zdroje uvádzajú, že počet myší sa každých 55 dní zdvojnásobil. Myši sa pri reprodukcii zhlukovali do určitých skupín, pričom v niektorých sa reprodukcia odohrávala viac, v iných zase menej. Tie skupiny, v ktorých bol počet jedincov priveľký, hovoril vedec o premnožení druhu. Tieto skupiny teda začali využívať omnoho viac zdrojov ako iné skupiny, aby v experimente prežili.

 

Tretia fáza – fáza rovnováhy

V poradí tretia fáza myšieho experimentu dostala názov fáza rovnováhy. Počet jedincov v priestore sa ustálil na približne 2200, pričom celkový priestor bol pre 3000 jedincov. Počas tejto fázy si Calhoun všimol, že Myší raj začína kolabovať. V priestore bolo už priveľa myší na to, aby bol tento priestor naďalej ideálny miestom pre život. Priestor pre nové myši bol čoraz menší a obmedzenejší. Bolo to spôsobené tým, že staršie generácie myší už mali v priestore svoje trvalé miesto a taktiež zastávali v systéme isté roly. V dôsledku premnoženia myší sa v experimente začali vynárať určité sociálne dysfunkcie. Niektoré jedince začali byť agresívne, násilné, bojovali o svoje prežitie. Samce bojovali za svoje postavenie, niektoré sa naopak stali opakovaným terčom útokov, čo viedlo k ich stiahnutiu sa.

Niektoré zo samičiek neboli schopné donosiť mladé, a ak náhodou áno, nedokázali sa v daných podmienkach o ne postarať. Úmrtnosť mláďat dosahovala v istých skupinách až 96 percent. Samce začali byť sexuálne deviantné, požierali sa navzájom a niektorí jedinci sa utiahli a kŕmili a pohybovali sa len vtedy, keď zvyšok populácie spal. V experimente nastal celkový úpadok správania a akejsi morálky fungovania. Myši, ktoré tvorili mladú generáciu v experimente, boli úplne egoistické, starali sa samé o seba, nezapájali sa do žiadnych interakcií s ostatnými myšami. Život a správanie hlodavcov v Myšom raji teda smerovalo ku zániku. Najväčším limitom, ktorý Calhoun v experimente uviedol, bol nedostatok miesta a priestoru pre život. Tým, že populácia myší rapídne vzrástla, podmienky sa stávali čoraz viac problematickými a obmedzujúcimi.

 

Štvrtá fáza – fáza úpadku

Posledná fáza – fáza úpadku, bola charakteristická poklesom celkovej populácie.

Posledných 1000 jedincov bolo tak sociálne deformovaných, že sa vôbec nerozmnožovali. Žili vedľa seba bez záujmu o druhých jedincov. Táto deformácia v nich bola tak pevne zakorenená, že ani po premiestnení do iných podmienok neboli schopní normálneho života. Nakoniec zostalo len zopár krásavcov zameraných výlučne na svoje potreby. Užívali si komfort obrovského priestoru. Množiť sa však nemali záujem. Calhoun uviedol, že posledná myš zomrela 600 dní od začiatku experimentu.

 

Zdroj: wikipedia

 

Aký odkaz vysiela Calhounov experiment ľuďom?

Calhoun videl osud populácie myší ako paralelu pre osud človeka. Túto sociálnu poruchu charakterizoval ako „druhú smrť“. Áno, je pravda, že Calhounou experiment prebiehal v prísne strážených laboratórnych podmienkach, čo o svete vonku tvrdiť nemôžeme. Isté prvky sú však ľahko pozorovateľné aj v realite okolo nás, len sa treba na ne viac a lepšie zamerať.

Vezmime si napríklad životný priestor. Myši ho mali v experimente čoraz menej a menej, pričom to bolo spôsobené práve tým, že ich populácia postupne narastala, až to bolo pre prežitie neúnosné. V niektorých oblastiach Zeme je to ale podobne. Síce žijeme v priestore, ktorý vyzerá ako neobmedzený a poskytujúci všetky potrebné zdroje, avšak pri trende populačného rastu, aký je teraz, môžeme oň veľmi rýchlo prísť. Niektoré oblasti sveta, napríklad Čína, India či Japonsko, sú v súčasnosti natoľko preľudnené, že život v daných podmienkach už neposkytuje úplne to, čo by mal.

Ďalšou paralelou súčasnej spoločnosti môže byť tzv. generácia krásavcov. V experimente to boli myši, ktoré sa starali len sami o seba, do spoločnosti nijako neprispievali a boli, dá sa povedať, úplne neužitočné. Podobných „sociálnych autistov“ je plná spoločnosť aj teraz. V Japonsku túto skupinu mladých ľudí nazývajú Hikikomori. Je to generácia ľudí, ktorá sa narodila do podmienok, kde pre nich neostal už žiaden priestor, všetky sociálne roly boli obsadené a oni sa teda nemali kam zaradiť. Títo ľudia žijú väčšinou zavretí vo svojich domácnostiach a do spoločenského života sa zapájajú naozaj minimálne. V Kórei napríklad 10 percent mužov nosí make-up.

 

Zdroj: wikipedia

 

Čo môžeme urobiť, aby sme neskončili rovnako zle ako myši?

Narastajúca agresivita, spoločenské konflikty, ekonomické problémy a mnohé iné situácie sú príkladom toho, že v súčasnom svete nie je všetko ideálne. Navonok sa môže súčasný svet javiť ako ideálny pre život, avšak keď sa pozrieme bližšie, je na ňom čo zlepšovať. Je čo zlepšovať na nás samých, aby sme vytvárali lepšiu a bezpečnejšiu spoločnosť a tým aj svet, v ktorom bude žiť nielen tá naša generácia, ale aj generácia našich detí.

Ako vidíme, život malých hlodavcov v Calhounovom experimente neprebiehal tak ideálne, ako sa na začiatku experimentu zdalo. Každá minca má dve strany a teda aj to, čo sa javí ako dokonalé a ideálne, môže skončiť skazou a úpadkom. Riešenie sa pokúsil nájsť aj Calhoun. Keď zistil, v akom prípade to so spoločnosťou dopadne zle, začal pátrať po tom, čo urobiť, aby to dopadlo dobre. A zistil. Prinútil myši k záujmu o iných. Prinútil ich k interakciám a vzájomnej pomoci. Ak sa chcela myš napiť, potrebovala k tomu inú, aby jej na malú chvíľu stlačila drobnú páčku. Pokiaľ tá na páčke stála, voda tiekla a myška sa mohla napiť. Potom sa mohli vystriedať. Nútenou spoluprácou im spestril život natoľko, že myši neunikali zo spoločnosti, viac si všímali jedna druhú, pestovali si sociálne správanie, každá z nich mala dôležitú úlohu. Populácia si udržiavala svoj počet a do chodu spoločnosti boli zapojení všetci. Vedci to nazvali – „revolúcia súcitu“.

Je dobré si uvedomiť, že každý z nás môže prispieť k lepšej spoločnosti, a tak vybudovať svet, ktorý bude dobrým miestom pre každého z nás. A pritom sa môžeme inšpirovať práve experimentom Myšia utópia.

 


Zdroje: returnofkingsdennikn


Čítajte viac o téme: Výskum
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.