Bigstock
Sebaláska a sebaúcta nie je pýcha. Sebaláska a sebaúcta je vnútorná voľnosť, ktorá predstavuje voľný a otvorený priestor, ktorý dopĺňame vnútorným sebapoznávaním, porozumením fungovaniu vzťahov a poznávaním okolitého sveta. Prečo som ako prvé dala sebapoznávanie? Pretože na jeho základe rozvíjame porozumenie ostatným, rešpekt, toleranciu, napĺňanie svojich potrieb a potrieb ostatných, otvorenosť, povzbudzovanie a oceňovanie. Na tomto základe sa už ľahšie rozvíja porozumenie fungovaniu vzťahov a uvoľnené učenie sa a vzdelávanie o okolitom svete. Náš vnútorný priestor je voľný a otvorený a rastie úmerne skúsenostiam po celý život. Blokmi sa stáva sebaodsudzovanie- odsudzovanie iných, nenapĺňanie svojich potrieb- nerešpektovanie potrieb iných, nízka sebadôvera a sebaistota- nízka dôvera a istota vo vzťahoch k iným, neotvorenosťv pocitoch a názoroch- obmedzovanie a nerešpektovanie otvorenosti v pocitoch a názoroch iných, sebaobviňovanie- obviňovanie iných. Podstatou týchto blokov je STRACH. Podstatou nášho vnútorného priestoru bez blokov je uvoľnenosť, sebapoznanie a otvorenosť a rešpektovanie týchto kvalít aj u ostatných.
Existuje niekoľko logických rozdielov medzi človekom so sebaláskou a vyššou sebaúctou a medzi človekom s nízkou sebaláskou a nízkou sebaúctou.
Človek so sebaláskou je vnútorne slobodný a voľný a dáva voľnosť a slobodu ostatným:
-rozhoduje sa na základe svojich pocitov, potrieb a schopností a to isté umožní iným
-nesúdi seba a nesúdi ostatných
-svoje chyby nepopiera, vidí ich ako súčasť osobnostného rozvoja a tým ich koriguje a vedome napráva
- ostatných nesúdi, ale chápe, že ich konanie je ovplyvnené ich minulosťou a snaží sa ich skôr vnímať, počúvať a povzbudzovať, tým im pomáha zbavovať sa vnútorných blokov, pretože intuitívne vie, že aj oni obsahujú ten vnútorný priestor, ktorý môžu uvoľňovať, ak majú odvahu rúcať svoje bloky
- prejavuje otvorene pocity, pretože vie, že negatívne pocity prinášajú napätie a že nevyjadrené pocity prinášajú dusno do vzťahov, dusia všetkých
- vníma aj vnútorne, aj počúvaním pocity iných a nevzťahuje ich na seba, pretože vie, že každý sa potrebuje zbaviť napätia, a preto má zdravý odstup od emócií iných, nespája ich so svojou hodnotou
- rovnako berie vážne potreby iných a pomáha im ich napĺňať, pretože vie, že človek, ktorý má naplnené potreby je šťastný človek, ktorý neubližuje iným
- vie, že strach patrí k prirodzeným emóciám a napriek nemu rozvíja a zdieľa schopnosti, pretože aj to patrí k otvorenému spôsobu života, ktorý môže žiť plnohodnotne a zároveň pomáha ostatným rozvíjať ich jedinečné schopnosti
- svoje vlastnosti vidí ako vlastnosti, ktoré mu pomáhajú v jeho osobnom živote a vie, že všetky, aj keď vyzerajú akokoľvek negatívne na prvý pohľad, môže ich používať pozitívne, napríklad hnev- asertívne, keď v ja- výrokoch otvoreným pomenovaním pocitov vyjadrí svoje hranice, keď strach prekonáva konkrétnymi činmi, keď leňošenie používa na vyplnenie potreby oddychu, keď impulzívnosť použije na správnu akciu v správnej chvíli
- zmeny neberie ako nepohodlie, ale prijíma ich a hľadá konštruktívne riešenia zmenených podmienok
- tým, že si váži sám seba, je menej ovplyvniteľný problematickými partiami a rôznymi závislosťami
Naopak, ak deti zažívajú v detstve často emócie bezmocnosti a strachu, ak prežívajú telesné tresty, ponižovanie, výsmech, porovnávanie a iné spôsoby, ktoré nerešpektujú ich dôstojnosť a pocity, sa cítia nemilované, málo hodnotné a málo dôležité a tak ako vchádzajú do sveta s nízkou sebaláskou, nízkou sebaúctou, nedôverou voči ľuďom a potrebou chrániť sa konaniami, ktorých základom sú: útek- vyhýbajúce sa spôsoby konania a útočné slovné či fyzické konania.
Človek s nízkou sebaláskou či sebaúctou je vnútorne neslobodný, nie je vnútorne voľný a nedokáže dať slobodu a voľnosť v osobnostnom rozvíjaní ani druhým, obmedzuje seba a obmedzuje ostatných.
- svoje chyby vidí ako vlastné neúspechy a jeho nízku sebaúctu ešte viac zneisťujú, rozvíja sebaobviňovanie
- nevyjadruje otvorene pocity pri nedorozumeniach, odmieta vidieť svoje chyby, pretože ich priznaním by sa mu rútila jeho nízka sebaúcta, chyby vidí najmä v druhých, ktorých súdi a proti ktorým bojuje útekom alebo útokom, odmieta komunikáciu, alebo útočí slovne či fyzicky
- ostatných súdi, pozerá iba na ich vonkajšie konanie, pretože tým, že sa vyhýba vlastným pocitom a vlastným potrebám, nerozvíja schopnosť vnímať pocity a potreby druhých, čo je základom empatie
- vlastnosti, ktoré človek so sebaláskou a vyššou sebaúctou používa na pozitívny osobnostný rozvoj, pretože ich otvorene vníma, vidí a tým riadi, človek s nízkou sebaláskou a s nízkou sebaúctou popiera a preto ho ovládajú tieto vlastnosti a ovplyvňujú negatívnym smerom (zlostnosť, agresivita, arogancia, odmietanie komunikácie),
- strach, ktorý cíti, sa bojí prekonávať, neriskuje zdravo a nezdieľa svoje schopnosti, prispôsobuje sa potrebám iných, podmienkam a vzťahom, ktoré mu ubližujú a nevyhovujú, nepovie otvorene názor, neprezradí pocity
- ostatných sa snaží vtesnať do škatuliek podľa svojich predstáv, bojí sa im dať voľnosť v ich rozhodovaniach, rozvoji, názore, vyjadrovaní pocitov, pretože toto všetko ho zneisťuje a prostriedky, ktoré na to použije, sú logicky nerešpektujúce, pretože neprijíma osobnosť iných
- nedokáže brať vážne potreby ostatných, skôr si cez druhých napĺňa svoje potreby, snaží sa druhých prispôsobiť svojim potrebám
- zmien sa bojí, vidí v nich nepohodlie, má tendenciu ostať v starom, riešiť ich starými prostriedkami a starými spôsobmi, ktoré nefungujú a tak logicky vidí chyby zasa v tých druhých
- nedostatok vnútornej sebalásky a sebaúcty prelepuje vonkajším pozlátkom prostredníctvom materiálnych či iných vonkajších vecí
- cez svoj nevyrovnaný a nepokojný vnútorný svet je náchylný k problematickému a manipulatívnemu správaniu a k rôznym závislostiam, keď sa snaží o útek pred vlastným nepokojom, kvôli nízkej sebaúcte si neverí
Ako je vidieť, strach sa nemôže stať dôležitým prostriedkom vo výchove a vzdelávaní či už v rodinách alebo v školách, spôsobuje bloky, vďaka čomu deti nemôžu rozvinúť svoj potenciál a rovnako strach vo výchove znamená potláčanie osobnosti, pretože je obmedzujúci a znamená obmedzené prijímanie iných. Vystrašené a neprijímané deti bojujú so svetom dospelých, alebo klamú a nepriznávajú chyby, alebo sa vyhovárajú, alebo sú zaťaté.
Vidím to pri svojej práci, neuvoľnené deti majú roztrasené hlásky a roztrasené prstíky na rukách, vydobýjajú si pozornosť rôznymi spôsobmi, ktoré obsahujú prvky ovládania. Uvoľnené deti sú otvorené, nemajú problém povedať, čo cítia a čo si myslia, učia sa veľmi rady a uvoľnene, rady píšu, čítajú, skúmajú, robia rady dokonca slovnú úlohy.
Ja sa im snažím pomôcť zasa cez sebapoznávanie:
Zaťatým deťom hovorím: „Máš slobodnú voľbu sa pripojiť, alebo nie. Ak budeš bokom, je to tvoja voľba. Ak sa rozhodneš pripojiť, berieme ťa všetkými desiatimi, lebo chceme, aby si sa nám nevzďaľoval a chceme byť tvojimi kamarátmi. Ak sa však od nás odstrkuješ, vzďaľuješ sa nám, nevieme, čo ťa trápi, čo si myslíš, Ak sa to naučíš povedať, budeme všetci radi, pretože ti porozumieme a môžeme sa k tebe priblížiť a ty k nám.“
Impulzívnym deťom hovorím: „Môžeš sa hnevať, ale nauč sa stať kráľom hnevu a ovládať ho. Nauč sa otvorene povedať hneď, čo ťa trápi. Budem rešpektovať, ak budeš potrebovať byť chvíľu bokom a nejako si s hnevom poradiť cez čmáranie, písanie atď.“
Do škôl prichádzajú živé bytosti a odovzdávať iba vedomosti je veľmi málo, pretože si prinášajú svoje pocity, radosti, trápenia, potreby, naučené vzorce správania, ktoré im ubližujú a zároveň ostatným. Niekedy to robia zámerne, niekedy iba pod vplyvom pocitov. Ale aj tí, čo to robia zámerne, sú obeťami pôsobenia spoločnosti. K výchove by logicky malo patriť rozvíjanie vzájomnej efektívnej komunikácie spojenej s empatiou, prijímaním, otvorenosťou, ja- výrokmi, priznaním chýb bez strachu, ospravedlnením. V živote proste dochádzame na to, že deti ani ľudia sa nedajú donekonečna ovládať, môžeme sa však naučiť efektívnejšie vzájomne komunikovať, a tak nestratiť kontakt, pretože k človeku, ktorý nás rešpektuje a prijíma, sa radi vraciame.
Nemali by sme narušovať sebaúctu detí našimi neistotami. Záver by som ukončila vetami, ktoré mi napadli pri premýšľaní o našej sebaúcte a jej vplyve na výchovu:
Niekedy, keď pozorujem deti, si hovorím: "Prečo máme takú potrebu ich pretvárať?"
Ony majú zo začiatku v sebe radar „DOBRA“, ktorý ich má nasmerovať na rozvíjanie „DOBRA“ voči sebe a „DOBRA“ voči iným.
Ony nám prichádzajú pripomenúť LÁSKU k sebe a k iným.
Tu sú jej rôzny prejavy:
-LÁSKA k sebe, ktorú prejavujú otvorenosťou v pocitoch, potrebách, myšlienkach a v slovách, pokiaľ sa vďaka NAŠEJ neistote, keď ich prijímame len za určitých podmienok, nenaučia nasádzať si MASKY.
-LÁSKA k ľuďom, ktorú prejavujú tým, že rady komunikujú, pokiaľ im my neubližujeme NAŠIMI nerešpektujúcimi prístupmi, kvôli ktorým získavajú presvedčenie, že sú málo hodnotnými a dôležitými, kedy prestanú veriť nielen sebe, ale aj ľuďom okolo seba.
-LÁSKA k prírode, ktorú prejavujú obdivom a hravým skúmaním, pokiaľ ich my neupozorníme na NAŠU potrebu, aby mali čisté šaty.
-LÁSKA k objavovaniu, tvoreniu, akčnosti, pokiaľ ich my nezačneme usmerňovať NAŠOU potrebou po disciplíne a NAŠÍMI predstavami toho, čo považujeme za dôležité my.
- LÁSKA k zmenám, pretože sa neustále tešia, čo nové sa naučia, kým my ich NAŠIMI vnútornými obavami, predsudkami a obmedzeniami nedržíme v NAŠICH naučených vedomostiach a postupoch.
Podrobnejšie píšem o sebaúcte a o tom, ako ju budujem u seba, v knihe Som kráľom svojho sveta -Spoznaj sám seba a porozumieš ostatným.
