Články: Pre študentov
O projekte

 

Ako môžete pomáhať deťom vyjadrovať aj nepríjemné pocity?

Darina Vranová
Autor článku
Foto: Deviantart by Monikha
  Foto: Deviantart by Monikha

Aby pracoval nejaký stroj, potrebuje pohon a  aby mu pracovali všetky súčiastky.   Kvôli poruche jednej súčiastky môže stroj pracovať poruchovo, bez pohonu  prestane fungovať úplne.  O stroj aj pohonné látky sa musíme pravidelne starať. Toto by sme mohli previesť aj na náš život. Aby sme žili v súlade so sebou, musíme sa starať o svoje telo.  Pohonom  pre náš život sa stáva náš vnútorný svet- naše myšlienky a z nich vyplývajúce pocity alebo emócie a preto sa musíme starať aj o ne.

Vnútornú spokojnosť zažívame vo forme pozitívnych pocitov, keď sa  cítime v pohode, veríme si,  sme si istí sami sebou, robíme to, čo nás baví.  Naše pozitívne  prežívanie  sa odráža aj v dobrom  fyzickom zdraví a v dobrých vzťahoch. Vďaka negatívnym pocitom fungujeme  problémovo a to sa odráža v problémovom správaní.

 

Ak chceme, aby sa  naše deti cítili v rovnováhe a v bezpečí, musíme sa starať aj o ich vnútorný svet, pretože  vnútorné prežívanie  sa odzrkadlí aj v ich vonkajšom správaní. Musíme dbať o to, aby dieťa zažívalo čo najviac pozitívnych pocitov a emócií na základe radosti z tvorenia, objavovania, hier, dobrých vzťahov a starostlivosti o jeho pocity. Ak dieťa prejavuje  problematické správanie, cíti vnútornú nepohodu a  pri nepochopení  cíti vnútorný vzdor a nesúlad s vonkajším svetom. Nesúlad cíti, keď je odmietané kvôli tomu,  ak sa otvorene prejavuje. Nerozumie si a nevie si samo poradiť s negatívnymi pocitmi. Problematickým správaním vyjadruje potrebu, aby sme mu s pocitmi pomohli. Každá ľudská bytosť túži po prijatí a ak sa dieťa cíti neprijímané, otvorene nám dáva najavo, že porušujeme túto základnú potrebu. Nevie sa však vyjadrovať dospelým štýlom a jeho upozornením na túto skutočnosť  sú  schválnosti, odvrávanie a zaťatosť. Ide len o jeho komunikačnú „nešikovnosť“ vo vyjadrení problémových pocitov. Ešte ich nedokáže dať von asertívnym spôsobom. Súlad s vonkajším svetom cíti, keď sú dospelí  k nemu blízko aj vtedy, keď sa cíti nepríjemne. Stoja pri ňom a pomáhajú  mu pocity potvrdiť, vyjadriť a tým ich dáva s ich pomocou von.

Pomoc znamená pomôcť mu ich pomenovať:

„Hnevá ťa to a to?“

„Sklamalo ťa to a to..?

„Očakával si niečo iné...?“

 

Pomoc znamená dať dieťaťu porozumenie:

„To isté by som cítil aj ja v tej istej situácii.“

„Rozumiem ti.“

„Viem, ako sa cítiš.“

 

Pomoc znamená rovnako priznať  dieťaťu svoje chyby:

„ Viem o tom, že moje správanie nebolo spravodlivé, ale budem sa snažiť nabudúce konať inak.“

 

Tieto vety pôsobia ako balzam pre dušu dieťaťa, pretože sa k nemu približujeme. Dávame mu najavo, že  keď zídeme z piedestálu „dospeláckej“  dôležitosti, približujeme sa k nemu ako k rovnocennej bytosti.  Dávame mu najavo súcit, empatiu a  starostlivosť. Nie sme na piedestáli, ale stojíme pri ňom a zaujíma nás, čo cíti. Keď nás zaujíma, čo dieťa cíti, už sa necíti samo.  Cíti našu oporu, o ktorú sa môže oprieť, vďaka ktorej sa z neho stáva vnútorne istejšia a pevnejšia osobnosť a  do dospelosti odchádza ako vyrovnanejší človek.  Vnútornú istotu cíti vďaka tomu, že negatívne pocity s pomocou dospelých nehromadil vo svojom vnútornom svete a aj vďaka tomu, že potvrdzovaním a vyjadrovaním pocitov mu dospelí pomohli vnútornému svetu porozumieť.  Ak v detstve necíti našu oporu vo forme starostlivosti o jeho pocity, necíti vonkajšiu oporu.  V dobe, kedy mu dospelí mali pomôcť porozumieť svojim pocitom a správaniu, sa cítilo samo. Tým, že mu nikto potvrdzovaním a vyjadrovaním pocitov nepomáhal porozumieť svojmu vnútornému svetu, nerozumie si a do života ide ako neistý a nedôverčivý človek. Len človek, ktorý si rozumie, môže mať sebaistotu, sebadôveru a sebaúctu.

Je dôležité, aby sa učilo dieťa rozumieť svojmu vnútornému svetu.  Pomocou sebapoznávacich poznatkov, ktoré sa mu podávajú pri nedorozumeniach, cíti  rešpektujúci prístup a zároveň sa učí rozumieť samo sebe, čo sa stáva pre neho vkladom do dospelosti.  Pri rozvíjaní nášho záujmu o pocity detí nám nepomôžu príučky, tu nám pomôže len naša vnímavosť, intuícia a empatia. Toto všetko v sebe máme, keď sa zbavíme myšlienok na to, ako by mali naše deti vyzerať. Ak ich prijímame, musíme ich prijať so všetkým, čo prežívajú a aj s pocitmi, ktoré sú pre nás nepríjemné a nepohodlné. Ak sa sústreďujeme len na výkony a vonkajšie správanie bez jeho pochopenia, rozvíjame porovnávanie a odsudzovanie. Záujmom o pocity  rozvíjame vnímavosť a otvorenosť, tým vzťahy obohacujeme o  ľudský rozmer.


 

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Komunikácia s deťmi, Aktívne počúvanie
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.