Aby pracoval nejaký stroj, potrebuje pohon a aby mu pracovali všetky súčiastky. Kvôli poruche jednej súčiastky môže stroj pracovať poruchovo, bez pohonu prestane fungovať úplne. O stroj aj pohonné látky sa musíme pravidelne starať. Toto by sme mohli previesť aj na náš život. Aby sme žili v súlade so sebou, musíme sa starať o svoje telo. Pohonom pre náš život sa stáva náš vnútorný svet- naše myšlienky a z nich vyplývajúce pocity alebo emócie a preto sa musíme starať aj o ne.
Vnútornú spokojnosť zažívame vo forme pozitívnych pocitov, keď sa cítime v pohode, veríme si, sme si istí sami sebou, robíme to, čo nás baví. Naše pozitívne prežívanie sa odráža aj v dobrom fyzickom zdraví a v dobrých vzťahoch. Vďaka negatívnym pocitom fungujeme problémovo a to sa odráža v problémovom správaní.
Ak chceme, aby sa naše deti cítili v rovnováhe a v bezpečí, musíme sa starať aj o ich vnútorný svet, pretože vnútorné prežívanie sa odzrkadlí aj v ich vonkajšom správaní. Musíme dbať o to, aby dieťa zažívalo čo najviac pozitívnych pocitov a emócií na základe radosti z tvorenia, objavovania, hier, dobrých vzťahov a starostlivosti o jeho pocity. Ak dieťa prejavuje problematické správanie, cíti vnútornú nepohodu a pri nepochopení cíti vnútorný vzdor a nesúlad s vonkajším svetom. Nesúlad cíti, keď je odmietané kvôli tomu, ak sa otvorene prejavuje. Nerozumie si a nevie si samo poradiť s negatívnymi pocitmi. Problematickým správaním vyjadruje potrebu, aby sme mu s pocitmi pomohli. Každá ľudská bytosť túži po prijatí a ak sa dieťa cíti neprijímané, otvorene nám dáva najavo, že porušujeme túto základnú potrebu. Nevie sa však vyjadrovať dospelým štýlom a jeho upozornením na túto skutočnosť sú schválnosti, odvrávanie a zaťatosť. Ide len o jeho komunikačnú „nešikovnosť“ vo vyjadrení problémových pocitov. Ešte ich nedokáže dať von asertívnym spôsobom. Súlad s vonkajším svetom cíti, keď sú dospelí k nemu blízko aj vtedy, keď sa cíti nepríjemne. Stoja pri ňom a pomáhajú mu pocity potvrdiť, vyjadriť a tým ich dáva s ich pomocou von.
Pomoc znamená pomôcť mu ich pomenovať:
„Hnevá ťa to a to?“
„Sklamalo ťa to a to..?
„Očakával si niečo iné...?“
Pomoc znamená dať dieťaťu porozumenie:
„To isté by som cítil aj ja v tej istej situácii.“
„Rozumiem ti.“
„Viem, ako sa cítiš.“
Pomoc znamená rovnako priznať dieťaťu svoje chyby:
„ Viem o tom, že moje správanie nebolo spravodlivé, ale budem sa snažiť nabudúce konať inak.“
Tieto vety pôsobia ako balzam pre dušu dieťaťa, pretože sa k nemu približujeme. Dávame mu najavo, že keď zídeme z piedestálu „dospeláckej“ dôležitosti, približujeme sa k nemu ako k rovnocennej bytosti. Dávame mu najavo súcit, empatiu a starostlivosť. Nie sme na piedestáli, ale stojíme pri ňom a zaujíma nás, čo cíti. Keď nás zaujíma, čo dieťa cíti, už sa necíti samo. Cíti našu oporu, o ktorú sa môže oprieť, vďaka ktorej sa z neho stáva vnútorne istejšia a pevnejšia osobnosť a do dospelosti odchádza ako vyrovnanejší človek. Vnútornú istotu cíti vďaka tomu, že negatívne pocity s pomocou dospelých nehromadil vo svojom vnútornom svete a aj vďaka tomu, že potvrdzovaním a vyjadrovaním pocitov mu dospelí pomohli vnútornému svetu porozumieť. Ak v detstve necíti našu oporu vo forme starostlivosti o jeho pocity, necíti vonkajšiu oporu. V dobe, kedy mu dospelí mali pomôcť porozumieť svojim pocitom a správaniu, sa cítilo samo. Tým, že mu nikto potvrdzovaním a vyjadrovaním pocitov nepomáhal porozumieť svojmu vnútornému svetu, nerozumie si a do života ide ako neistý a nedôverčivý človek. Len človek, ktorý si rozumie, môže mať sebaistotu, sebadôveru a sebaúctu.
Je dôležité, aby sa učilo dieťa rozumieť svojmu vnútornému svetu. Pomocou sebapoznávacich poznatkov, ktoré sa mu podávajú pri nedorozumeniach, cíti rešpektujúci prístup a zároveň sa učí rozumieť samo sebe, čo sa stáva pre neho vkladom do dospelosti. Pri rozvíjaní nášho záujmu o pocity detí nám nepomôžu príučky, tu nám pomôže len naša vnímavosť, intuícia a empatia. Toto všetko v sebe máme, keď sa zbavíme myšlienok na to, ako by mali naše deti vyzerať. Ak ich prijímame, musíme ich prijať so všetkým, čo prežívajú a aj s pocitmi, ktoré sú pre nás nepríjemné a nepohodlné. Ak sa sústreďujeme len na výkony a vonkajšie správanie bez jeho pochopenia, rozvíjame porovnávanie a odsudzovanie. Záujmom o pocity rozvíjame vnímavosť a otvorenosť, tým vzťahy obohacujeme o ľudský rozmer.
