Rodičia predškolákov / Výchova a vývoj detí

Tipy, ako pomôcť deťom sústrediť sa

Danka Laciková

Je dôležité vedieť sa sústrediť na aktivitu / Foto: Bigstock

Možno aj vy poznáte túto situáciu. Dieťa pobehujúce od jednej aktivity k druhej. Každú iba vyberie, rozloží a nechá tak. Čoskoro ide k ďalšej. Nedokončí ju, nesústredí sa na ňu. Popri práci s hračkami poskakuje, rieši ďalšie deti naokolo. Je ako motýľ poletujúci z kvetu na kvet.

Pozornosť je podľa Dr. Álvara Bilboa schopnosť, ktorá sa rozvíja postupne. Najprv dieťa venuje pozornosť niečomu na kratšie časové obdobie a tento interval sa postupne predlžuje. Práve v čase, kedy sa detský záujem rozvíja, je dôležité, aké prostredie dieťaťu pripravíme.

Pripravené prostredie

Carla Dauch so svojím tímom z The University of Toledo sledovali, ako sa hrajú deti, ktoré sú obklopené veľkým množstvom hračiek a ako sa hrajú deti, ktoré ich majú okolo seba menej. Deti, ktoré mali menej hračiek zotrvali v hre s každou z nich dlhšie, ich hra bola kvalitnejšia. Rozvíjala sa kreativita detí. S jednou hračkou sa dokázali hrať na viacero rôznych spôsobov. Každé z 36 sledovaných detí sledovali počas hry v dvoch situáciách. Raz schovali všetky hračky a v dosahu dieťaťa ponechali len 4 hračky. V druhej situácii bolo dieťa obklopené 16 hračkami. Pri veľkom množstve hračiek dieťa skákalo od hračky k hračke, pozornosť bola povrchná a tekavá.

Dajme teda pozor, aby sme dieťa neprestimulovali. Udržiavajme prostredie s menším počtom hračiek. Stratégia, ktorá funguje, je pravidelné rotovanie hračiek. V policiach máme vždy iba určitý počet hračiek a keď záujem dieťaťa o ne klesá, môžeme ich obmeniť. Ostatné hračky máme odložené niekde inde v skrini.

Dôležité je tiež, ako sú hračky uložené. Odporúča sa, aby každá hračka mala svoje miesto v polici. V prípade, že uloženie hračiek má svoj systém, dieťa ho pochopí a napomáha to aj jeho sústredeniu sa. Ak sú všetky hračky neprehľadne nahádzané v krabici, kým dieťa nájde, čo vlastne chce, medzitým ho zaujmú ďalšie hračky.

Mária Montessori v svojej knihe Tajuplné detstvo opisuje deti, ktoré ktoré striedajú jednu hračku za druhou. O žiadnu vlastne nemajú záujem a hru s nimi nedokončia. Odporúča vytrvalosť. Každé dieťa časom nájde aktivitu, ktorá vzbudí jeho záujem a na tú sa sústredí. Ak toto sústredenie neprerušíme, dieťa necháme s danou aktivitou pracovať, dieťa sa ukľudní a časom sa začne sústreďovať aj na ostatné aktivity.

Pri kreslení si, čítaní, či venovaní sa aktivite, dieťa sa ľahšie sústredí, keď v jeho okolí nie sú vyrušujúce podnety. Uprataný stôl či súrodenec, ktorého pošleme s legom hrať sa do vedľajšej izby, sú drobné veci, ktoré robia veľký rozdiel.

V rámci podnetov, ktoré ponúkame deťom, je namieste otázka tabletov, mobilov či pozeranie televízora (rozprávok v počítači). Dr. Álvaro Bilbao v svojej knihe Detský mozog vysvetlený rodičom odporúča, aby deti v záujme rozvoja ich pozornosti čo najmenej času trávili pred týmito zariadeniami. Vysvetľuje, že keď sa dieťa naučí pravidelne venovať pozornosť objektom, ktoré sa rýchlo hýbu, blikajú či vydávajú zvuky, jeho pozornosť sa nevie preorientovať na “menej zaujímavé” predmety. Je to ako keď dieťaťu ponúknete cukrík a následne jablko či hrušku. Tak, ako vieme pokaziť detské chuťové poháriky, tak isto vieme oslabiť aj detskú pozornosť.

Vyhnite sa prerušovaniu

Dobrá pozornosť znamená lepšiu koncentráciu. Podľa Dr. Álvara Bilbao, ak sa chceme vyhnúť tomu, že dieťa poletuje od aktivity k aktivite a necháva sa vyrušiť rôznymi podnetmi, vyhnime sa aj my tomu, že ho prerušíme. Ak vidíme dieťa pracovať s jednou hračkou, neponúkame mu ďalšiu. Predtým, než pripomenieme, aby si šlo umyť zuby či jesť, nechajme ho najprv dokončiť to, čo práve robí. Než ho oslovíme, pozrime sa, či nie je práve na niečo sústredené.

Deti majú úžasnú schopnosť sústrediť sa. Často je to na veci, ktoré my nepovažujeme za podstatné. Chrobák v tráve. Smietka na zemi. Hrabanie sa v zemi či hádzanie kamienkov do vody. Ak ich necháme v malom veku sústrediť sa na tieto pre nich dôležité činnosti, ich pozornosť sa rozvíja.

Maria Montessori v svojej knihe Absorbujúca myseľ tiež odporúča deti neprerušovať v momente ich sústredenia sa. Aj keď vidíme, že sa dieťaťu niečo nedarí, alebo by mohlo robiť veci ináč (zapínanie si gombíkov, zipsu, strkanie hračky do otvoru, kam sa nezmestí, ...) nechajme ho potrápiť sa. Ak o pomoc nežiada, ale snaží sa problém zvládnuť samo, doprajme mu robiť svoje vlastné objavy. To, čo dieťa dokáže a objaví samo, to mu prinesie dvojnásobnú radosť a povzbudí jeho koncentráciu a vytrvalosť.

Dieťa sa učí tak, že nás pozoruje

Ukážme dieťaťu aj naše sústredenie sa. Koľkokrát, keď sa venujeme dieťaťu, venujeme sa stopercentne jemu? Alebo riešime aj kopu ďalších činností a aktivít popri ňom? Odskakujeme od spoločnej hry ešte oprať, navariť, berieme do ruky mobil. Nie vždy to samozrejme ide, pokúsme sa ale vytvoriť také prostredie, kde nás dieťa vidí sústrediť sa na aktivitu.

Vhodné hry, ktoré pomáhajú rozvíjať detské sústredenie sú napríklad spoločenské hry, pri ktorých sa deti striedajú. Pri hraní pexesa dieťa potrebuje zotrvať a sústrediť sa na hru, aj keď práve nie je na rade.

Dieťa, u ktorého dlhodobo pozorujeme nepokojné a nesústredené správanie sa, môže mať poruchu pozornosti. Preto je dobré pri podozrení sa prípadne poradiť v Centre pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie.