Detská psychologička Denisa Zlevská hovorí o robení chýb a ako k nim aktívne pristupovať tak, aby sme sa zlepšovali. Ako namotivovať dieťa, ale aj samých seba, keď spravíte chybu?
Skúsenosť je taká, že všetci robia chyby. Nič nové na svete! Robíte ich vy sami, vaše deti i rodičia, kamaráti i spolupracovníci. Väčšie, menšie, častejšie alebo menej často. Významnejšie i každodenné zakopnutia. Chyby môžu byť vzťahové, pracovné, školské i tie voči svojim vlastným plánom, záväzkom, povinnostiam, predsavzatiam. Je to fakt – niekedy sa darí a inokedy zasa nie. Zdá sa, že pred chybami vlastnými neutečiete, stávajú sa – nikto nie je dokonalý. Všetci to vieme, no často na to zabúdame.
Dôležitý je postoj a nie chyba samotná
Sú ľudia, ktorých chyba zatlačí k zemi a natoľko spúta, že nedokážu ísť ďalej. Stopne ich a oni sa cítia ako neschopní. Existuje však aj iná skupina ľudí. Tí, ktorí sa z chyby učia a ich postoj k nej nie je devalvujúci, ale skôr motivujúci k zmene. Poznáte to? Do ktorej skupiny patríte vy?
Ak chyby beriete ako súčasť života a aktívne s nimi pracujete, dokážu vás posúvať vpred. Ak ich však beriete ako katastrofu života, menia sa na nočnú moru a veľké utrpenie. Zasahujú vám do vašej sebahodnoty a vnímania vašich schopností a zručností. Chyba vám akoby hovorila o tom, akí ste nedostatoční a nedokonalí. Zrazu sa už nevenujete tomu, o čo vo vašom chybovaní išlo, ale hľadáte vinníka, ktorý za chybu môže – niekedy seba, inokedy iných. A toto je obrovská pasca! Odkláňate sa od toho, čím vás chyba môže obohatiť, čo vás môže naučiť, kam vás môže nasmerovať.
Chyba poukazuje na oblasti, kde je priestor na sebavzdelávanie a sebarozvoj
Ak sa stane chyba, znamená to, že ešte neviete všetko o téme a problematike, v ktorej spomínaná chyba nastala. Alebo ste opomenuli niečo, čo by jej zabránilo. Chyba ukazuje na to, že je priestor, kde sa môžete zlepšovať, kde sa ešte máte čo učiť. Ak venujete pozornosť viac tomuto priestoru, než pátraniu, kto je vinník a prečo ste chybu urobili, dokážete objavovať bohatstvo chybovania. Vtedy je užitočné definovať si, čo nabudúce skúsite inak, čo konkrétne sa ešte potrebujete doučiť, či hľadať možnosti koho osloviť, aby vám pomohol zlepšiť sa. Ak budete takto aktívne pristupovať k chybám – ako k príležitostiam k rastu – nebudete strácať čas tým, akí ste nedokonalí, ale budete investovať energiu do toho, aby ste sa zlepšili. Veď o čo vám vlastne ide? Dávať hlavu do piesku, či druhýkrát rovnakú chybu neurobiť? Ak vám ide o to druhé, sústreďte sa na to, ako nabudúce postupovať inak, vyskúšajte to a pozorujte, či to prináša vytúžený správny výsledok.
Dôležitejšia je cesta ako cieľ
Aktívny prístup k chybám by ste mali ukázať aj deťom. Dieťa sa vyvíja, učí sa a tak vzniká veľký priestor, kde sa môže pomýliť. Treba mu vysvetliť, že chyby, ktoré urobilo, neznamenajú niečo zlé – ale práve naopak. Je dôležité dieťaťu ukázať, že chyby treba brať ako spätnú väzbu toho, kde sa môžu zlepšiť a nabrať skúsenosti.
Predstavte si, že dieťa má problém s matematikou. Ak dieťaťu nevyjde výsledok, znamená to, že niečomu z učiva dostatočne nerozumie. Znamená to, že sa potrebuje v niečom zlepšiť, aby dosiahlo správny výsledok.
Nikto sa nenaučil počítať matematiku tak, že trávil čas rozmýšľaním nad tým, že nemá bunky na počítanie, všakže? Ak bude dieťa svoju pozornosť venovať rozvíjaniu zručností počítania, má veľkú pravdepodobnosť, že sa raz k tomu správnemu výsledku dopočíta.
Na zlepšenie si doprajte čas a oceňujte pokrok
Je ešte jedna dôležitá vec, ktorá s robením chýb veľmi súvisí - musíte si uvedomiť, že zlepšovanie sa deje v čase. Pri určitých veciach chyby napravíte veľmi jednoducho, no sú aj také, na ktoré treba čas a väčšie úsilie. Preto si treba aj pri výchove uvedomiť, že niektoré veci pôjdu dieťaťu ľahšie a iné mu zaberú viac času.
Predstavte si teda opäť situáciu dieťaťa, ktoré má problém s matematikou. Horšie znalosti z matematiky si obvykle dieťa nezlepší prepočítaním jedného príkladu. Stojí za tým mnoho príkladov, možno doučovanie i množstvo nesprávnych výsledkov. Asi sa dieťa dosť zapotí a natrápi, kým sa výsledok dostaví.
Kľúčovú úlohu zohráva v týchto situáciách motivácia. Tá stojí na dôslednom všímaní si zlepšovania a toho, kedy sa vám podarí prísť k dobrému postupu či výsledku. Preto treba zistiť, čo dieťa motivuje v zlepšovaní sa. Možno je to pochvala, darček alebo spoločne strávený čas. Dôležité je oceniť snahu dieťaťa, keďže sa zlepšenie nemusí dostaviť hneď.
O autorovi: Denisa Zlevská je psychologička a psychoterapeutka zaoberajúca sa medziľudskými vzťahmi a osobnostným rozvojom. Poskytuje poradenstvo pre deti, rodiny a manželské páry. Je zakladateľkou a riaditeľkou Centra pre tréning a rozvoj. Má bohaté skúsenosti v oblasti detskej psychológie. Denisa sa špecificky zaoberá aj témou vyhorenia a prevenciou duševného zdravia. Rada trávi čas v prírode a k problémom pristupuje pozitívne. Viac o Denisinej práci nájdete tu.
Autorské príspevky pre vás pravidelne pripravujú odborní pedagógovia a psychológovia v spolupráci s programom BUDDY. Program BUDDY spája deti z detských domovov s vyškoleným dobrovoľníkmi tak, aby mali lepšiu šancu na dôstojný život: www.tvojbuddy.sk
