Deti sa od útleho veku stretávajú so svetom fantázie. Kedy a ako ju začnú oddeľovať od reality?
Fantázia je veľký, krásny svet. Aby sme podnietili predstavivosť detí, vystavujeme ich tomuto úžasnému svetu hneď od narodenia, rozprávame im príbehy, hovoríme o vílach a anjeloch, ukazujeme im rôzne rozprávky a filmy, ktoré sú plné fantázie. Príšery pod posteľami alebo v skriniach, hračky, ktoré v noci ožijú, to sú imaginárne veci, ktoré môžu malým deťom pripadať veľmi reálne. V čase dospievania deti veria, že všetko, čo sa im hovorí, je skutočné, takmer až kým nevyrastú z predškolského veku.
Fantázia vs realita vo vývine
Okolo dvoch rokov sa deti začínajú hrať tak, že napodobňujú. Veria tiež vo fantazijné bytosti ako Mikuláš a veľkonočný zajačik a často majú imaginárnych priateľov. Malé deti majú naozaj problém rozlíšiť fantáziu od reality. Vo veku od 3 do 10 rokov sa deti postupne stávajú sofistikovanejšími v schopnosti pochopiť rozdiel. Napríklad deti v predškolskom veku majú tendenciu veriť, že všetko, čo vidia v televízii, je skutočné, avšak okolo piateho a šiesteho roku pochopia, že ak niečo porušuje fyzickú realitu, ako sú špeciálne efekty alebo animácie v ich obľúbených televíznych programoch, nie je to reálne. Vo veku od 5 do 8 rokov klesá záujem detí o predstieranie a je menej pravdepodobné, že veria vo vymyslené postavy. Neskôr vo veku od 8 do 12 rokov čoraz viac zameriavajú na realitu a snažia sa pochopiť skutočný svet prostredníctvom svojich hračiek a rôznych hier.
Čo pomáha deťom rozlíšiť realitu od fantázie?
Deti a dospelí majú tendenciu používať rovnaké metódy a spoliehať sa na podobné podnety, aby rozlíšili fantáziu a realitu. V prvom rade ide o hodnotiaci kontext. Napríklad, keď sú nám prezentované nové informácie, posudzujeme pravdivosť týchto informácií na základe kontextu, v ktorom ich nájdeme. To isté robia aj deti. Výskum ukázal, že keď deti v predškolskom veku počuli, že zvieratá, o ktorých nikdy nepočuli, zbierali draci alebo duchovia (fantastický kontext), menej pravdepodobne uverili, že zvieratá skutočne existujú, ako keby im povedali, že ich používajú lekári alebo vedci (vedecký kontext). Ďalej sa opierajú deti aj dospelí o svoje doterajšie vedomosti. Ak to, čo vieme, podporuje nové informácie, rozhodneme sa, že sú hodnoverné. Ak však informácie na základe toho, čo už o svete vieme, nedávajú zmysel, odmietneme ich a vyhodnotíme ako nepravdivé. Deti čím sú mladšie majú síce menej vedomostí o svete ako dospelí, avšak ako dospievajú a získavajú viac vedomostí, stávajú sa stále schopnejšími presne rozlíšiť fantáziu od reality. Navyše, dospelí majú tendenciu obdarúvať deti príbehmi o čarovných udalostiach a fantastických bytostiach, ako sú hovoriace zvieratká, domčeky z cukroviniek a podobne. Vďaka tomu sú deti ochotnejšie dlhšie veriť fantázii. Následne sa dospelí aj deti opierajú o odbornosť. Výskum ukázal, že keď boli účastníci detskej štúdie požiadaní, aby sa rozhodli, či je nový druh ryby skutočný alebo nie, pravdepodobnejšie uverili, že zviera existuje, ak správca zoologickej záhrady, niekto, kto by sa považoval za odborníka, tvrdil, že áno, ako keby to hovoril kuchár.
Čo môžu urobiť rodičia v tomto smere pre deti?
Je dôležité, aby rodičia naučili svoje deti rozlišovať medzi detskou fantáziou a realitou. Deti vedia, že dospelí majú viac informácii o svete a veciach ako oni, a preto s väčšou pravdepodobnosťou uveria informáciám, ktoré s nimi dospelí zdieľajú, ako informáciám, ktoré pochádzajú od iných detí. V dôsledku toho môžu dospelí zohrávať dôležitú úlohu pri pomoci deťom naučiť sa chápať rozdiel medzi fantáziou a realitou.
Pochopte ich vnímanie
Deti začínajú chápať rozdiel medzi realitou a fantáziu, keď dosiahnu 3-4 roky. Ich chápanie reality je rutinou dňa, napríklad ísť na narodeninovú oslavu, hrať sa na ihrisku a iné, pre nich vzrušujúce aktivity, ktoré cez deň robia. Fantázia by pre nich boli kreslené postavičky či rozprávkové knihy. Ak sa však objaví napríklad niekto v kostýme snehulienky, určite ich to zmätie.
Pomôžte im odlíšiť realitu od fantázie
Tento rozdiel možno najlepšie ukázať počas hier alebo pri pozeraní filmov. Môžete im predstaviť koncept herectva a povedať im, že herci v televízii predstierajú, že hrajú. Môžete tiež premietať iný film toho istého herca v inej úlohe. Bude to zábavné cvičenie a predstava toho, čo je imaginárne a čo nie. Niektorí odborníci, ako napríklad Maria Montessori, si myslia, že deti by mali byť vystavené iba textom z literatúry faktu. Iní si myslia, že fikcia je skvelý spôsob, ako podnietiť kreatívne myslenie. Základom je neobmedzovať deti na jedno alebo druhé. Namiesto toho vystavte deti obom. Deti sa naučia lepšie rozlišovať fantáziu od reality, ak budú mať jasné príklady oboch. Takže po prečítaní knihy, ako je Popoluška, si prečítajte knihu o skutočnej žene z histórie. Deti potom môžu začať vidieť, kde sa fantázia a realita prelínajú, a tiež vidieť, ako sa líšia.
Prepojte fantáziu s filmami a knihami
Väčšina miest, kde sú deti vystavené prvkom fantázie, je vo filmoch, v televízii alebo v knihách. Keď sú v týchto oblastiach prezentované prvky fantázie, deti si s väčšou pravdepodobnosťou uvedomia, že nie sú skutočné. Deti sa dokážu rýchlo naučiť, že to, čo vidia v televízii alebo čítajú v knihách, nemusí byť nevyhnutne skutočné, takže sú ochotnejšie vychutnať si prvky fantázie zdravým spôsobom, keď ich budú vidieť v týchto súvislostiach.
Deťom však nemusíte pokaziť každú fantáziu. Veriť v niečo, čo je len vo fantázii je zábava. Deti často vedia, že prvky fantázie, ktoré vidia, nie sú skutočné, ale predstieranie, že sú skutočné, im ponúka krásny únik z reality. Pokiaľ trávia väčšinu času v reálnom svete, zdravá dávka fantázie a únik z reality je určite v poriadku. Koniec koncov robia to aj dospelí.
