Súcit je úžasný dar pre tých, ktorým pomáhame. Je to prejav hlbokej empatie k človeku, ktorý trpí, spojený s túžbou vyriešiť nešťastie alebo napraviť bolesť. Napriek tomu, že súcit môže byť hlboko odmeňujúci, má svoju cenu, najmä ak sme v úlohe pomocníkov často vystavení traumatickým zážitkom druhých.
Čo je únava zo súcitu a ako sa prejavuje?
Únava zo súcitu, tiež známa ako sekundárny šok či sekundárna stresová reakcia, predstavuje typ stresu, ktorý je výsledkom pomoci alebo snahy pomôcť tým, ktorí sú traumatizovaní alebo sú pod výrazným emocionálnym nátlakom. Hoci únava zo súcitu sa niekedy zamieňa za syndróm vyhorenia, ide o trochu odlišný koncept. Aký je medzi nimi rozdiel? Vyhorenie a sekundárny traumatický stres sú obidve zložky únavy zo súcitu, ale tieto konštrukty sa navzájom líšia. Keď sme dlhodobo v strese, môžeme dosiahnuť stav fyzického, duševného a emocionálneho vyčerpania, teda syndróm vyhorenia. Syndróm vyhorenia môže mať celý rad príčin a nedochádza k nemu konkrétne po vystavení traume inej osoby. Na rozdiel od toho, sekundárny traumatický stres nastáva, keď nie sme schopní niekoho zachrániť pred jeho utrpením a sme utrápení a zaujatí jeho bolesťou. Vyhorenie sa hromadí a zaberá postupne. Zážitok sekundárneho traumatického stresu je zvyčajne rýchly, ale môže prispieť k zážitku vyhorenia.
Ktoré sú typické príznaky únavy zo súcitu? Bežné príznaky únavy zo súcitu zahŕňajú: chronické fyzické a emocionálne vyčerpanie, depersonalizáciu, podráždenosť, pocity sebapohŕdania, ťažkosti so spánkom, strata váhy, časté bolesti hlavy, nespokojnosť s prácou, vtieravé myšlienky, vyhýbanie sa určitým činnostiam, situáciám alebo ľuďom, ktorým pomáhate, pocit zlyhania ako pomocníka, problémy s oddelením osobného a pracovného života.
Ako môžete predchádzať únave zo súcitu?
Rozpoznajte varovné signály
Ľudia v pomáhajúcich rolách častokrát zabúdajú, že sú zraniteľní. Identifikácia prvých varovných signálov únavy zo súcitu vám môže pomôcť začať podnikať kroky na jej zvládnutie.
Vzdelávajte sa
Zistite všetko, čo môžete o nákladoch a výzvach pomoci druhým. Pochopte proces traumy, čo je sekundárny traumatický stres a príznaky alebo symptómy únavy zo súcitu a profesionálneho vyhorenia. Navyše nie je nezvyčajné, že si ostatní všimnú, keď sa cítite vystresovaní alebo vyčerpaní skôr, ako vy si to uvedomíte.
Precvičujte si súcit so sebou samým a starajte sa o seba
Väčšina pomocníkov teraz pociťuje rovnaké problémy ako ľudia, ktorým pomáhajú – obavy o bezpečnosť, neistotu, finančné problémy a narušené rutiny. Svedectvo o utrpení iného človeka zapaľuje veci v nás samých. Jedným zo spôsobov, ako zvýšiť svoj súcit so sebou samým, je naučiť sa identifikovať svoje emocionálne stavy. Čím viac sa cítime pohodlnejšie v rozpoznávaní pocitov a potrieb v nás, tým viac ich môžeme vnímať u ostatných okolo nás. Taktiež cvičenie všímavosti môže byť dôležitým cvičením súcitu so sebou samým. Cvičte všímavosť počas dňa tým, že si uvedomujete svoje myšlienky, pocity a fyzické vnemy. Keď začnete pociťovať úzkosť, pomôžte si upokojiť sa tým, že sa zameriate na svoj dych a spomalíte rýchlosť dýchania.
Ak sa cítite ohromení a neovládate sa, nájdite si chvíľku a popremýšľajte nad tým, čo máte pod kontrolou a čo môžete zmeniť. Vytvorte si dobrú rutinu starostlivosti o seba, ktorá zahŕňa zdravé stravovanie, viac cvičenia a dostatok spánku.
Stanovte si emocionálne hranice
Starostlivosť o tých, ktorí sa liečia z traumy, si vyžaduje empatiu a emocionálnu angažovanosť zo strany pomocníka, opatrovateľa. Je dôležité stanoviť hranicu medzi nami a tými, ktorým pomáhame, aby sme ich bolesť a skúsenosti neniesli ako svoje vlastné. To môže byť ťažké, najmä keď spolu trávite veľa času alebo keď máte hlboký vzťah, napríklad medzi členmi rodiny. Výzvou je zostať súcitne v spojení a zároveň mať na pamäti, že každý z nás je samostatná bytosť. Toto uvedomenie môže pomôcť zachovať si priestor, ktorý existuje medzi pomocníkom a osobou, ktorej sa pomoc poskytuje.
Rozvíjajte a využívajte sebauvedomenie
Efektívne riešenie dopadu sekundárnej traumy si vyžaduje, aby sme boli naladení na vlastnú skúsenosť a aby sme si boli vedomí seba samého. Sebauvedomenie je mocný nástroj na zistenie, kedy by sme si mali dávať na seba väčší pozor. Sebauvedomenie si môžete rozvíjať pomocou vedenia denníka, čítaním, diskusiou s ostatnými, poradenstvom či meditáciou.
Oslovte ostatných so žiadosťou o podporu
Či už ide o priateľov, rodinu alebo odborníka. Vyhraďte si čas na zmysluplnú činnosť a nájdite spôsoby, ako sa spojiť s blízkymi. Oddýchnite si od správ a obmedzte čas, ktorý každý deň strávite online.
Progresívna svalová relaxácia a dychové cvičenia
Progresívna svalová relaxácia zahŕňa napnutie a rýchle uvoľnenie svalových skupín okolo tela v určitom poradí. Aj keď sa oceňuje pri zvládaní stresu a udržiavaní duševnej pohody, je užitočná aj pri obnove kvality života a znižovaní únavy zo súcitu.
Obklopujte sa pozitívnymi ľuďmi
Snažte sa vyhýbať ľuďom, ktorí sú nadmerne negatívni a vyčerpávajú vašu energiu. Vaši priatelia a ľudia okolo vás majú obrovský vplyv na váš život, preto si ich vyberajte múdro.
Únave zo súcitu sa môžeme vyhnúť správnym nastavením mysle, postupmi starostlivosti o seba a podporným pracovným prostredím. Venujte čas svojmu stavu mysle a pochopte jeho vplyv na váš profesionálny a osobný život. Potom sa zamyslite nad tým, aké zmeny by ste mohli urobiť, aby ste do svojho života vrátili sebasúcit, láskavosť a rovnováhu.
