Patríte k tým, ktorí bežne myslia nahlas a rozprávajú sa sami so sebou? Robí to takmer každý z nás v rôznej intenzite. Tento zvyk často začína v detstve a môže sa ľahko stať našou bežnou rutinou. Aj keď nevidíte nič zlé na tom, že sa rozprávate sami so sebou, možno by vás zaujímalo, čo si myslia ostatní, najmä ak sa často pristihnete, ako nahlas premýšľate v práci alebo v obchode. Ak sa obávate, že tento zvyk je trochu zvláštny, môžete byť pokojní. Rozprávať sa so sebou je normálne, aj keď to robíte často. Samovrava je ovplyvnená podvedomím a odhaľuje vaše myšlienky, presvedčenia, otázky a nápady. Môže byť negatívna aj pozitívna, povzbudzujúca, avšak aj ubíjajúca. Spôsob, akým hovoríte sami so sebou, môže ovplyvniť aj vašu sebadôveru. Tento vnútorný hlas alebo samovrava, ktorá kombinuje vedomé myšlienky a nevedomé presvedčenia a predsudky, poskytuje mozgu spôsob, ako interpretovať a spracovávať každodenné skúsenosti. Rozhovor so sebou samým môže byť prospešný, keď je pozitívny, upokojuje obavy a posilňuje sebadôveru. Ľudská povaha je, žiaľ, náchylná k negatívnym rečiam o sebe, vrátane rozsiahlych tvrdení, ako napríklad „nepodarí sa mi to“ alebo „určite zlyhám“.
Rozdiel medzi pozitívnym a negatívnym rozprávaním
Pozitívna samovrava vám dáva dobrý pocit zo seba a vecí, ktoré sa dejú vo vašom živote. Je to ako mať v hlave optimistický hlas, ktorý vždy vyzerá z tej lepšej stránky. Príklady: „Robím to najlepšie, čo môžem“, „Túto skúšku určite zvládnem“, „Momentálne sa necítim dobre, ale veci môžu byť aj horšie“.
Negatívna samovrava spôsobuje, že sa cítite dosť mizerne. Príklady: „Mal by som sa mať lepšie“, „Každý si myslí, že som hlúpy“, „Všetko je na nič“, „Nikdy sa nič nezlepší.“ Negatívna samovrava má tendenciu spôsobiť, že ľudia sú nešťastní a môžu dokonca ovplyvniť ich zotavenie zo psychických problémov.
Samovrava má aj iné výhody
Okrem toho, že samovrava je to úplne normálny zvyk, môže vám v skutočnosti prospieť aj ďalšími spôsobmi:
Môže vám pomôcť nájsť nejakú stratenú vec
Práve ste dokončili spísanie nákupného zoznamu. Ste radi, že ste si zapamätali všetko, čo potrebujete na budúci týždeň, a pripravíte sa vyraziť do obchodu. Ale kde ste nechali zoznam? Putujete po dome a hľadáte, mrmlete, „nákupný zoznam, nákupný zoznam“. Samozrejme, váš zoznam nemôže reagovať. Ale podľa výskumu vyslovenie názvu čohokoľvek, čo hľadáte nahlas, vám môže pomôcť nájsť to jednoduchšie, než len premýšľať o veci. Autori naznačujú, že to funguje, pretože počutie názvu veci vášmu mozgu pripomína, čo hľadáte. Pomôže vám to predstaviť si to a ľahšie si to všimnúť.
Môže zlepšiť koncentráciu, sústredenosť
Spomeňte si, kedy sa vám naposledy podarilo zvládnuť nejakú ťažkú úlohu. Možno ste si svojpomocne poskladali posteľ, aj keď návod jasne hovoril, že ide o prácu pre dvoch. Možno ste si vybili zlosť niekoľkými nadávkami. Nakoniec sa vám to podarilo a možno vám pomohol rozhovor so sebou samým. Ak si nahlas vysvetlíte procesy, pomôže vám to vidieť riešenia a vyriešiť problémy, pretože vám pomôže sústrediť sa na každý krok. Klásť si otázky, dokonca aj jednoduché alebo rétorické – „Ak sem dám tento kúsok, čo sa stane?“ môže vám tiež pomôcť sústrediť sa na danú úlohu.
Motivuje vás
Keď sa cítite zaseknutý alebo inak ohrozený, trocha pozitívnej samovravy dokáže s vašou motiváciou zázraky. Tieto slová povzbudenia majú zvyčajne väčšiu váhu, keď ich vyslovíte nahlas, než aby ste o nich jednoducho len premýšľali. Počuť niečo často pomáha posilniť to. Výskum z roku 2014 naznačuje, že tento typ motivácie funguje najlepšie, keď sa so sebou rozprávate v druhej alebo tretej osobe. Inými slovami, nepoviete: „Toto určite dokážem." Namiesto toho hovoríte o sebe menom alebo hovoríte niečo ako: „Ide ti to skvele. Už si toho stihla dosť veľa. Už len trošku."
Môže vám pomôcť spracovať ťažké emócie
Ak zápasíte s ťažkými emóciami, rozprávanie sa cez ne vám môže pomôcť ich dôkladnejšie preskúmať. Niektoré emócie a zážitky sú tak hlboko osobné, že možno nebudete mať chuť sa o ne podeliť s nikým, dokonca ani s osobou, ktorej dôverujete, kým si s nimi najprv trochu neporadíte. Ak si vezmete nejaký čas na to, aby ste si s týmito emóciami posedeli, môže vám to pomôcť rozbaliť ich a oddeliť potenciálne obavy od realistickejších obáv. Aj keď to môžete urobiť v hlave alebo na papieri, vyslovenie vecí nahlas vám môže pomôcť uzemniť ich v realite. Vyjadrovanie emócií vám tiež pomáha potvrdiť ich a vyrovnať sa s nimi. To môže následne znížiť ich vplyv. Aj keď sa sebakritika môže zdať ako dobrá voľba, ako sa brať na zodpovednosť a zostať na správnej ceste, zvyčajne nefunguje tak, ako by ste chceli.
Obviňovanie sa z nechcených výsledkov môže ovplyvniť vašu motiváciu a sebavedomie, čo vám neprinesie žiadne výhody. Pomôcť vám môže preformulovanie negatívnej samovravy. Aj keď sa vám ešte nepodarilo dosiahnuť svoj cieľ, uznajte prácu, ktorú ste už vykonali, a pochváľte svoje úsilie. Namiesto toho, aby ste si povedali: „Nesnažíš sa dosť. Toto sa ti nikdy nepodarí." Skúste: „Vynaložil si na to veľa úsilia. Trvá to dlho, pravda, ale určite to zvládneš. Len pokračuj ešte chvíľu."
Kedy sa obávať?
Niektorí ľudia sa pýtajú, či častá samovrava naozaj nenaznačuje nejakú psychickú poruchu. A treba povedať, že tu existuje určitý rozdiel, kedy sa treba mať na pozore. Aj keď sa môže zdať, že ľudia s ochoreniami, ako je schizofrénia, hovoria sami so sebou, zvyčajne sa to deje v dôsledku sluchových halucinácií. Inými slovami, často nehovoria sami so sebou, ale odpovedajú hlasu, ktorý počujú iba oni. Ak počujete hlasy alebo máte iné halucinácie, je najlepšie ihneď vyhľadať odbornú pomoc.
