Čo je intuícia, ako si ju môžeme rozvíjať a kedy sa na ňu nespoliehať?
Hovorí sa, že všetko dôležité nosíme stále v sebe, nikto a nič nám to nemôže vziať. Každý to volá inak. Niekto tomu hovorí duša, iný zas srdce, myšlienky či intuícia. Pravdepodobne neexistuje človek, ktorý by v živote ani raz nepoužil vetu „ja som to vedel...“ alebo „tušil som to“. Často tušíme a cítime, čo je správne a čo nie, čo by sme mali urobiť, no napriek tomu to málokedy spravíme. Tieto pocity a frázy ako „mohol by som“, „mal by som“, „myslím na“, „myslím, že“ a „vedel som, že“ sú všetko prejavy intuície.
Existujú dva typy myslenia, na základe ktorých sa rozhodujeme: expresne rýchle, založené na intuícii a pomalé, kedy vedome zvažujeme fakty a vyhodnocujeme argumenty za a proti.
Intuícia je schopnosť získavať poznatky bez toho, aby sme museli používať myslenie či uvažovanie. Ukrýva v sebe vysokú vnímavosť. Naše nevedomie prijíma a spracováva veľké množstvo informácií. Väčšina z nich sa do vedomia ani nedostane, pretože mozog by bol za veľmi krátku dobu zahltený. Práve preto tieto zachytené informácie len registruje a na ich základe si vytvára predstavu o svete a následne ovplyvňuje naše pocity. Do tejto oblasti môžu patriť aj sny, telepatické javy a javy podobného charakteru. Intuitívne vnímanie pracuje s informáciami, ktoré sú pod prahom vedomia. Sú to zmyslové vnemy, ktorých je obrovské množstvo, ale sú natoľko slabé, že prechádzajú mimo nášho vedomia - do podvedomia. Pri aktívnej intuícii hovoríme o spracovaní informácii v centre emócií, ktorým je limbický systém. Tu sa vytvorí signál, na základe ktorého potom mozog vylúči hormóny, ktoré emóciu ešte zvýraznia. Intuícia sa môže prejaviť náhlym spomenutím si v správnom čase, že máme niečo urobiť alebo sa ozveme niekomu, kto „na nás práve myslel“. V oblasti medziľudských vzťahov hovoríme o intuícii aj ako schopnosti empatie. Preto je veľmi dôležité trénovať svojich päť zmyslov, a tak sa budeme môcť v určitých situáciách spoľahnúť aj na tento svoj „šiesty zmysel“.
Zaručený návod na to neexistuje. Dobrou správou je, že sa môžeme naučiť, ako sa naladiť na svoj vnútorný hlas a ako ho rozoznať. V živote každého z nás sa dejú rôzne zmeny. Náhle nás opustí manžel, dostaneme výpoveď v práci, naše plány sa zrútia. Ak sme však dostatočne úprimní k sebe, musíme si priznať, že už sme dlhšiu dobu tušili, že niečo nie je v poriadku, mali by sme situáciu riešiť, no napriek tomu sme nič neurobili. V skutočnosti sme sa len báli zmeny a neistoty. Robíme to veľakrát, pokrivkávajúci vzťah chceme vyriešiť narodením dieťaťa, zostávame v práci, ktorá nás vyčerpáva a nebaví, aj keď sme vedomí toho, že naše telo protestuje. Ako si posilniť intuíciu a počúvať, čo nám hovorí?
V každodennom živote existujú situácie, keď si nie sme istí, či je lepšie riadiť sa intuíciou a spoľahnúť sa na svoje tušenie, alebo dať prednosť výhradne racionálnemu mysleniu. Aby sme sa vyhli omylom a minimalizovali zlé rozhodnutia, intuícii môžeme nechať priestor vtedy, keď je naladená na informácie a podnety, s ktorými sme sa už v živote stretli. V prípade, ak ide o veľké množstvo nereprezentatívnych informácií, s ktorými nemáme skúsenosť, môže dôjsť k omylu, ak sa budeme riadiť len našou intuíciou. Tu je priestor a úloha pre naše racionálne myslenie, aby náš rozum zhodnotil, či nie je naše intuitívne rozhodnutie založené na zavádzajúcich informáciách. V prípade, ak sme pod časovým tlakom, tak je intuitívne zhodnotenie najefektívnejšie. Intuícia a rozum pracujú paralelne a môže nastať aj situácia, keď nám ponúknu odlišné riešenia problému. Treba mať preto na pamäti, kedy je správne spoľahnúť sa na racionálne úvahy a kedy nám môže postačiť intuícia.
