Články: Pre študentov
O projekte

 

Sociálny a emocionálny rozvoj dieťaťa môžete podporiť aj hrami

Beáta Tancsáková
Autor článku
Foto: Bigstock
Sociálny a emocionálny rozvoj dieťaťa môžu rodičia podporovať rôznymi spôsobmi. / Foto: Bigstock

Sociálny a emocionálny rozvoj dieťaťa môžu rodičia podporovať rôznymi spôsobmi. Vhodné sú aj spoločné hry a aktivity. 

 

Predškolský vek je najvýznamnejších obdobím formovania základov osobnosti dieťaťa. Obdobie predškolského veku  je zásadným spôsobom ovplyvnené prostredím materskej školy. Napriek tomu však základom pre správny vývin dieťaťa je domáce prostredie a jeho najbližšia rodina. Dieťa sleduje správanie a reakcie svojich rodičov, napodobňuje ich a tak sa snaží pochopiť okolitý svet a správanie ľudí v jeho okolí. Po dovŕšení šiesteho roku je čas nastúpiť do prvej triedy. Táto udalosť je pre každé dieťa výnimočná. Vek však nie je len jedinou podmienkou nástupu do základnej školy. Nestačí, že dieťa je na školu zrelé. Je potrebné aby na ňu bolo aj pripravené. Práve preto, v súčasnom období, kedy sú rodiny vo väčšine prípadov spolu, je obrovský priestor pre rodičov na rozvíjanie sociálnej a emocionálne oblasti dieťaťa.

 

Čo zahŕňa sociálna a emocionálna oblasť?

Emocionálna zrelosť dieťaťa spočíva hlavne v tom, že dokáže ovládať svoje impulzívne reakcie, je emocionálne stabilné. Pozná svoje emócie, vie ich rozlišovať, orientovať sa v nich, čo pre neho tá ktorá emócia znamená a ako ich môže prijateľne prejaviť. Veľmi dôležitá je sebaregulácia, teda vedomé riadenie myšlienok, správania a emócií. Ide o to, že dieťa je schopné zastaviť sa, porozmýšľať a až potom konať. V neposlednom rade je dôležitý aj jeho pozitívny vzťah k povinnostiam, predovšetkým školským povinnostiam.  

 

Na emocionálnu oblasť úzko nadväzuje aj sociálna oblasť. Dieťa je schopné vyjadriť svoje vlastné potreby, názory, dokáže byť ohľaduplné voči druhým, vie rozpoznať vhodné a nevhodné správanie v obvyklých situáciách, uvedomuje si zodpovednosť za vlastné konanie ako aj jeho následky. Dokáže rešpektovať pravidlá v každodennom kontakte s deťmi aj dospelými, je schopné spolupracovať a spolupodieľať sa na činnostiach. Zároveň však nepociťuje separačnú úzkosť pri odlúčení od matky, neplače a dokáže sa adaptovať v novom prostredí.

 

Námety na hry s dieťaťom

Pocity z čarovného klobúka – z časopisov vystrihnete obrázky ľudí, na ktorých je vidieť nejakú emóciu. Nalepte ich na kartičky z tvrdého papiera. Dieťa si vytiahne jednu kartičku a pantomimicky predvedie danú emóciu. Rodičia hádajú, o akú emóciu ide. Môžete sa striedať s dieťaťom.

 

Emócie z plastelíny  - rozpoznávať v tvárach emócie ľudí môžete trénovať aj pomocou plastelíny. Nakreslite na papier ľudskú hlavu bez tváre a dieťa bude z plastelíny dotvárať, ako sa cíti. Môže vyrobiť úsmev či zaslzenú smutnú tvár. 

 

 

Spoločná maľba – táto aktivita je vhodná na rozvoj neverbálnej komunikácie, aby dieťa dokázalo pochopiť myslenie a emócie druhého. Vyberte si nejaké miesto spoločne s dieťaťom, kde budete maľovať. Maľovať budete bez toho, aby ste sa dohodli na téme a celý čas ste ticho. Sedíte oproti sebe a pravidelne sa v ťahoch štetcom striedate. Dôležité je všímať si pocity dieťaťa a to, čo prežíva. Keď máte obidvaja pocit, že maľba je hotová, spoločne sa porozprávate o vašom diele, ale aj o tom, ako ste sa pri tom cítili.
 

Spoločenské hry -  ide o klasické hry, ktoré máte určite doma ako napríklad Človeče nehnevaj sa. Aj takéto jednoduché hry pomáhajú dieťaťu osvojiť si mnohé sociálne zručnosti. Podporujú komunikáciu, myslenie, ak dieťa vyhrá, zvyšuje sa mu sebavedomie. Každá prehra ho zároveň učí vyrovnávať sa s neúspechom.
 

Nepriateľ menom HNEV - Aktivita vychádza zo spoločného konštatovania, že sú dni a chvíle, kedy nemáme dobrú náladu, kedy sme nahnevaní, podráždení. Skúste spoločne s dieťaťom výtvarne znázorniť takéto pocity. Po ukončení práce obidvaja  prezentujte svoje výtvory. Môžete používať aj staré časopisy, vystrihovať a lepiť. Následne sa porozprávate o svojich pocitoch hnevu. Môžete dieťaťu klásť otázky: „Ako často máš podobné pocity?“, „Na koho, na čo sa najčastejšie hneváš?“ „Kto alebo čo ti pomôže zbaviť sa hnevu?“.  Na záver je vhodné demonštratívne koláž zničiť (napr. roztrhať) na dôkaz, že sa takto môžeme zbaviť hnevu. Aktivita rozvíja citovú zložku osobnosti dieťaťa a zároveň mu pomáha pri sebakontrole – zbavuje sa hnevu a lepšie sa ovláda.
 

Špióni – cieľom hry je praktizovať pozorovanie, čo sa okolo dieťaťa deje a popisovať to. Chápanie sociálnych situácií pomáha deťom napĺňať ich potreby a zároveň porozumieť potrebám iných. Keď sa s dieťaťom dostanete na ihrisko, do parku alebo na akékoľvek iné miesto, spomaľte a sledujte detaily okolo vás. Hovorte o nich nahlas. Napríklad, že všetky hojdačky sú práve obsadené alebo že na kolotoči je ešte voľné miesto. Pomôžte dieťaťu nadviazať na tieto pozorovania vhodnou reakciou. Napríklad, ak sú práve obsadené všetky hojdačky, nečakať v rade, ale ísť najprv na kolotoč. Poprosiť deti, aby zastavili kolotoč a prisadnúť si k nim.

 

Cukrík – cieľom tejto aktivity je rozvíjať schopnosť riešenia problémov a vyjadrovanie. Obidvaja si zoberiete cukrík a sadnete si oproti sebe a pozeráte sa na seba. Dajte si medzi vás obrus a na neho jeden cukrík. Cukríka sa nemôžete dotýkať a môžete ho dostať jedine vtedy, keď vám ho dá váš parter. Nesmiete zabudnúť na toto pravidlo. Môžete sa začať spolu rozprávať a pamätajte si, že nesmiete cukrík vziať len tak.

 

Náš spoločný príbeh – cieľom tejto hry je rozvoj tvorivosti, spolupráce aj komunikácie. Rodič povie začiatok vymyslenej rozprávky, stačí jedna veta. Dieťa pokračuje ďalšou vetou, ktorá má nadväzovať na prvú. Takto postup opakujeme až sa vytvorí rozprávka. Ideálne je rozprávku aj zapisovať. 

 

Dohoda – cieľom aktivity je učiť dieťa kompromisom. Praktizujte spoločne, ako vidieť veci z perspektívy druhého človeka a chápať jeho potreby. Pokiaľ sa na niečom s dieťaťom nezhodnete, povedzte mu vždy tieto slová: „Ty chceš toto. Ja chcem toto. Ako dokážeme obaja dostať to, čo chceme?". Potom spoločne hľadajte riešenia a vyberte si ten najlepší nápad. Napríklad, ak si chce dať vaše dieťa koláč pred obedom a vy chcete, aby zjedlo celý obed, kompromis môže byť koláč až po obede alebo na olovrant. Dávajte dieťaťu priestor, aby na závery prichdázalo samo.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.