Neporiadok v detskej izbe je do istej miery u detí prirodzenou potrebou. Prečo je to tak a ako deti viesť k tomu, aby po sebe ako tak upratovali?
Každý, kto má deti, vie, čo to znamená neuprataná detská izba. Neporiadok v detskej izbe – táto téma je vďačná u všetkých rodičov ako téma na rozhovor. Deti dokážu narobiť neporiadok rýchlosťou blesku. Pri konflikte kvôli neporiadku narážajú na seba dva protiklady: zmysel pre poriadok u rodičov a potreba istého neporiadoku u detí.
Čo „hovorí“ detský svet?
Ešte predtým, ako sa rodičia pustia do zariaďovania detskej izby, mali by vedieť, ako funguje videnie a vnímanie dieťaťa. Ono od malička chytá veci, ochutnáva, rozoberá, všetko spoznáva a robí to všetkými svojimi zmyslami. Ide o absolútne prirodzený spôsob spoznávania sveta u dieťaťa. Čo na to dospelí? Dospelí ho však učia úplný opak – učia ho mať odstup, aby sa nezašpinili, nezničili svoje veci a podobne. Dieťaťu ale nestačí len vizuálny efekt, potrebuje oveľa viac, potrebuje zážitok. Pre neho je dôležité mať viacero zdrojov informácií, teda stimulov z prostredia a to nielen zrakových, ale aj vnímaných hmatom, sluchom ba dokonca aj chuťou. Niekedy dieťa potrebuje svojich plyšových kamarátov v posteli, aby na neho dávali pozor, kým spí. Nezavadzajú mu, naopak cíti sa vďaka nim bezpečne. To, čo rodičia nazvú totálnym neporiadkom, vidia deti úplne inak, napríklad aj ako prácu, pri ktorej ich napadá veľa nových vecí.
Prečo akceptovať mierny neporiadok v detskej izbe?
- Detská izba je pre dieťa útočiskom pred vonkajším svetom, práve preto je dôležité, aby z časti mohlo rozhodovať o svojej vlastnej izbe.
- Istý chaos vyvoláva u dieťaťa pocit útulnosti.
- Dieťa má odlišnú predstavu o poriadku ako dospelý.
- Na mieste je určiť si pravidlá, hranice, že hračky nebudú rozhádzané v ďalších izbách. Vysvetliť dieťaťu, že ak príde návšteva, nechcete, aby sa niekto o jeho hračky potkol a spôsobilo mu to zranenie.
- Nie je potrebné odložiť všetky hračky, stačí iba tie, ktoré sú v ceste, napríklad na zemi.
- Dieťa je zrkadlom rodiča! Dokáže si samo upratať, lebo to vidí u rodiča. Je však potrebné dať dieťaťu dostatočný čas na odloženie hračiek. Týmto spôsobom sa dá vypestovať cit pre poriadok.
Má sám rodič vo svojich veciach neporiadok? Nemôže teda chcieť od dieťaťa, aby dodržiaval nejakú normu, ak samému rodičovi to je vzdialené.
Neustále napomínanie, aby nebolo dieťa hlučné, aby nerobilo neporiadok, nezašpinilo sa, bralo ohľad na susedov a podobne vedie k jeho zneisteniu a blokuje jeho túžbu po aktívnej činnosti. Podstatné je, aby rodič podporoval tvorivé aktivity dieťaťa. Musí mať pocit, že sa môže voľne pohybovať a „dýchať“. Dieťa, ktoré sa koncentruje pri hre a má trpezlivosť, býva vyzbrojené výbornými zručnosťami pre zvládanie školy. Dôležité je myslieť na to, že dieťa potrebuje chaos, lebo až pri určitom množstve vystavených hračiek rozvíja nápady na nové hry. Výsledkom je kreativita, ktorá je potrebná počas celého života a v každej oblasti.
Tipy, ako dieťa naučiť po sebe upratať
Krik a nútenie dieťaťa do upratovania sú kontraproduktívne metódy. Dieťaťu neporiadok neprekáža. Určitými technikami to však môžete dosiahnuť úplne hladko.
- Do upratovania možno zapojiť dieťa už od jedného roka, na začiatku, samozrejme, hravou formou. Dieťa vám môže podávať hračky, spoločne ich môžete hádzať do boxu.
- Za každú snahu ho oceňte, aby sa cítilo hrdé.
- Nenúťte dieťa spolupracovať, napriek tomu môžete poukladať hračky tak, aby to videlo a učilo sa pozorovaním.
- Väčšie deti už rozumejú viac súvislostiam. Rodič by si mal urobiť čas a vysvetliť mu, že je zodpovedné za svoje veci.
- Využiť motiváciu dieťaťa. Existuje mnoho vecí, pre ktoré je dieťa ochotné urobiť čokoľvek.
- Dieťa je prirodzene súťaživé, je fajn to využiť.
- Môžete sa dohodnúť, kto čo uprace a rozdeliť si tak prácu na menšie časti.
Dôležité je nezabudnúť, že dieťa potrebuje pozitívnu spätnú väzbu. Napriek tomu, že neuprace perfekte, je dobré pochváliť ho za vynaložené úsilie. Najideálnejšie je neočakávať, že dieťa dokáže izbu upratať naozaj dokonale podľa predstavy rodiča. Treba s tým rátať, že ju rodič bude musieť nakoniec aj tak dať do poriadku podľa svojich vlastných predstáv. Vedenie k poriadku, ale stojí za to.
