Adopcia je závažným krokom v živote rodiny i dieťaťa, ktoré si pár plánuje osvojiť.
Rodina je veľmi dôležitou podporou pre zdravý vývin dieťaťa a jeho celkovú životnú spokojnosť. Láska a pohoda človeka v dospelosti sú do veľkej miery práve výsledkom životného šťastia, že sme mali možnosť vyrastať po boku milujúcej mamy a otca. Existuje veľa detí, ktoré sú však z rôznych dôvodov oddelené od svojich rodičov a ich prechodným či trvalým domovom sa stane detský domov. Tieto deti mnohokrát vyrastajú bez lásky a starostlivosti mamy a otca, na ktorú máme právo všetci. Záchranou pre takéto deti je adopcia. Berie sa ako vcelku bežná súčasť života, hoci názory na ňu sa líšia. Niektorí považujú adoptívnych rodičov ako srdečných a odvážnych, pre druhých je to neprirodzená forma rodičovstva a nedokážu si niečo také vo svojom živote predstaviť. Adopcia so sebou prináša ale aj množstvo obáv ako či dokážu adoptívni rodičia milovať adoptované dieťa ako svoje vlastné alebo či ich dieťa bude ľúbiť ako vlastného rodiča. Ak sa aj rozhodnú páry pre adopciu v ranom veku dieťaťa, často sa neskôr začnú pýtať, či by mali dieťaťu povedať o jeho pôvode.
Prečo povedať deťom pravdu?
Príchod do rodiny si predsa novorodenec nepamätá a rodičia ho milujú ako svoje vlastné. Prečo túto pravdu o jeho minulosti dieťaťu povedať?
Môže sa o adopcii dozvedieť od cudzích ľudí na verejnosti alebo i v súkromí neprimeraným spôsobom. Následne nadobudnúť pocit oklamania, zrady, stratiť dôveru rodičov, nemusí byť schopné rýchlo a náhle spracovať tento dôležitý životný fakt. Navyše to môže priniesť výchovné problémy, hádky, ktoré zrania obidve strany.
Kedy s pravdou o adopcii von
Rodič najlepšie sám musí vycítiť, kedy je ten najvhodnejší čas. Pozná svoje dieťa najlepšie. Nemal by to však odkladať pridlho. Prezradiť pravdu o adopcii v tínedžerskom veku býva už neskoro. Adopcia je veľmi chúlostivá záležitosť a prináša veľa nezodpovedaných otázok. Kto sa pre ňu rozhodne, mal by dieťaťu povedať pravdu už v ranom detstve. O adopcii sa dá hovoriť už s trojročnými deťmi. Každé dieťa však dozrieva v inom veku. Ako na to?
- Vytvorte dôvernú atmosféru pre rozhovor.
- Pokiaľ dieťa javí záujem o túto tému, môžete hovoriť o adopcii skoro a často.
- Najvhodnejšia je metóda rozprávky, lebo tá má vždy šťastný koniec.
- Pozor! Veku neprimerané správy sú skôr na škodu ako na osoh.
- Vhodné je dieťaťu vysvetliť, že niektoré deti sa rodia z bruška a iné zo srdiečka.
- Ideálne je nadviazať na spomienky dieťaťa, ak nejaké má.
- Vytvorte si spoločne vlastnú „knihu života“, ktorá bude obsahovať fotografie z detského domova, staré hračky, obľúbené predmety.
- Ak dieťa chce, navštívte aj detský domov, v ktorom bolo.
- Môžete napríklad aj oslavovať narodeniny dvakrát do roka – v deň, keď sa dieťa narodilo, a keď prišlo do rodiny.
- Dôležité je o adopcii hovoriť otvorene a držať sa faktov.
Dôležité je si uvedomiť, že každý adoptívny rodič by mal rešpektovať biologických rodičov dieťaťa. Vždy hovorte s vaším dieťaťom o jeho biologických rodičoch s rešpektom, hoci viete, že boli alkoholici, kriminálnici alebo sa zámerne vyhýbajú stretnutiu s deťmi. Dieťa treba opakovane uisťovať, že si nemusí vyberať medzi rodičmi, prípadne ich porovnávať. Niektoré adoptované deti, hoci im v súčasnej rodine nič nechýba, môžu snívať o obnovení ich biologickej rodiny, dokonca môžu očakávať od náhradných rodičov, že situáciu vyriešia. Treba im však vysvetliť, že vy nemôžete dať ich mamu a otca dokopy. Väčšina adoptovaných detí sa skôr či neskôr pokúsi vyhľadať svojich biologických rodičov. Vzťah k adoptívnej rodine, pokiaľ bol dobrý, zostáva nezmenený. Preto sa netreba báť priznať pravdu zo strachu, že by ste sa navzájom odcudzili.
Kedy sa o adopcii s deťmi nerozprávať?
V prípade, ak sa rodičia rozhodnú povedať dieťaťu pravdu v detskom veku, je vhodné sa vyhnúť prelomovým zložitým situáciám, kedy má dieťa zvýšenú psychickú záťaž a nadmerný stres: vstup do škôlky, do školy, pri chorobe, precitlivenosti, v období vzdoru.
Pokiaľ sa rodičia obávajú dôsledkov rozhovoru o adopcii, zvlášť, ak je už adoptované dieťa staršie, odporúča sa navštíviť odborníka, psychológa. Ten prezradí najprijateľnejšiu formu a slová, ktoré môžu byť pre náhradných rodičov záchytným bodom.
