Päťdesiatročnému Scottovi Walkerovi z Portlandu v americkom štáte Oregon spôsobuje ťažkosti čítanie a písanie, teda činnosti, ktoré zdraví jedinci považujú za automatické. Celý svoj život má problém s čítaním aj tých najjednoduchších textov, nehovoriac o panike, ktorú prežíva pri rozprávaní na verejnosti. To, čo väčšina ľudí hravo zvládne už v treťom ročníku základnej školy – bezchybne čítať a písať – sa mu nikdy nepodarilo zvládnuť. Deväťročný Thomas Lester zápasí s písmenami pod vedením súkromnej tútorky v Lindamood Bell Reading Center vo Washingtone. Prečítať určitý text mu zaberie dlhší čas. Takisto pri písaní sa mu stáva, že vynechá písmená alebo ich poprehadzuje bez toho, aby si to uvedomil. Je totiž dyslektik.
Milióny ľudí má dyslexiu, málokto jej však rozumie
Mnoho ľudí nevie, čo je to vlastne dyslexia. Zjednodušene povedané, ide o stav, kedy sa ľudia učia inak, a to predovšetkým pokiaľ ide o čítanie a písanie. Môže však ovplyvňovať aj učenie sa iných predmetov. Dyslexia je najbežnejšou poruchou učenia v Spojených štátoch amerických. Podľa odhadov ňou v USA trpí okolo 5 až 17 percent populácie. Ľudí so špecifickými poruchami učenia je na celom svete okolo 700 miliónov.
Mnohí ľudia sa mylne domnievajú, že dyslexia znamená len vidieť písmená v nesprávnom poradí alebo pomýliť si ‘b’ a ‘d’. Vedci však túto teóriu odmietajú. Čo je teda dyslexia? „Je to ako keby ste sa pozerali na cudzie slovo,“ hovorí Jonathan Gohrband, 31-ročný videografik z Chicaga, pre ktorého je dyslexia už neoddeliteľnou súčasťou života. Dyslektici si zamieňajú tvarovo a zvukovo podobné písmená. Slová lúštia alebo si ich domýšľajú. Čítanie je pre nich veľmi namáhavé a často mávajú problémy so zapamätaním učiva. V minulosti sa označovala ako ‘slovná slepota’, keďže ľudia s touto poruchou nedokážu prirodzene spracovať písané slová a rozkladať ich na jednotlivé hlásky.
Aj s dyslexiou sa dá riadne vyštudovať
Aj s poruchou čítania, teda dyslexiou, ako aj sťaženou schopnosťou písania, teda dysgrafiou, je možné plnohodnotne študovať. Väčšina škôl totiž na tieto znevýhodnenia berie ohľad. Školy v USA sú podľa zákona povinné poskytovať študentom s dyslexiou špeciálne služby, ako napríklad školených odborníkov na čítanie, zabezpečiť individuálne hodiny s učiteľom alebo audioknihy. Tieto služby sú však drahé a mnohé školy si ich nemôžu dovoliť. Preto v snahe ušetriť financie problém dyslexie v škole oficiálne nepriznávajú . Hoci ide primárne o otázku financií, problém je komplexnejší. Ako upozorňuje Hal Malchov z Medzinárodnej dyslektickej asociácie, „neriešenie problémov s čítaním v súčasnosti nás môže v dlhodobom horizonte stáť oveľa viac peňazí.“
U nás sa deťom s týmito problémami venujú najmä pedagogicko-psychologické poradne, kde im pomáhajú poruchu diagnostikovať. Potom odporučia škole a rodičom ďalší postup. Ponúkajú individuálnu aj skupinovú starostlivosť. Aby však bola táto starostlivosť zmysluplná, je potrebné doplniť ju o prácu doma aj v škole.
Jo Roberts, učiteľka na dôchodku z americkej Iowy, ktorá sa venovala žiakom s poruchami učenia spomína na časy, keď sa venovala žiakom s dyslexiou: „V jednej malej vidieckej škole som učila chlapcov v piatom a šiestom ročníku slová, ktoré sa v angličtine najčastejšie vyskytujú a používajú prostredníctvom hry, ktorú sme nazvali Challenge, čiže Výzva. Chlapci dostali možnosť navzájom sa ‘vyzývať’, a keď niekto prečítal dané slovo nesprávne, mohli ho ‘skonfiškovať’, ak ho prečítali správne. Samozrejme, nebola som viazaná osnovami a nemusela som ich pripravovať na testy. Ale fungovalo to výborne. “
Aj na vysokých školách pristupujú k dyslektikom ohľaduplne. „Som silná dyslektička. Na strednej škole som čítala na úrovni druháka základnej školy, ale vďaka učiteľom som dokázala na rozlúčkovom večierku v škole predniesť rozlúčkový prejav. Odvtedy som dokončila bakalárske aj magisterské štúdium a o pár mesiacov končím doktorandské štúdium zo sociológie. Na základe vlastných skúseností som sa stala neúnavnou bojovníčkou v boji proti mylným predsudkom o dyslexii,“ pridáva svoju skúsenosť Junia Howellová, vysokoškolská učiteľka na Rice University.
Výchova dieťaťa s dyslexiou
Odborníci aj rodičia dyslektikov odporúčajú tieto tri veci, ktoré môžu pomôcť pri zvládaní dyslexie:
1. Čím skôr zasiahnete, tým lepšie
Výskumy ukazujú, že najefektívnejší spôsob ako pomôcť dyslektikom od útleho detstva je včasná a intenzívna odborná pomoc pri čítaní. Mnohí odborníci tvrdia, že čím v mladšom veku začnete so špecifickými programami pre čítanie, tým väčší úspech dosiahnete. Pri prvých náznakoch ťažkostí, keď má dieťa problémy pri čítaní alebo keď dokonca nenávidí písmená, vyhľadajte odbornú pomoc. Nestrácajte drahocenný čas - čím skôr, tým lepšie.
2. Objavte, v čom je vaše dieťa naozaj dobré
Odborníci upozorňujú na to, že u detí s dyslexiou sa zvyšuje riziko depresií. Nechajte vaše dieťa, aby v sebe objavilo vášeň pre niečo, či už je to šport, maľovanie, hudba, počítače alebo varenie. Priama úmera medzi vynaloženým úsilím a pocitom úspechu podporí ich sebavedomie. Niekedy to môže byť práve dyslexia, ktorá dá talentu vyniknúť.
3. Investujte rozumne
Školy by mali pomáhať deťom s dyslexiou, ale často na to nemajú prostriedky. Rodičia tak nesú ťarchu výdavkov na svojich pleciach – od poplatkov za externé testovanie, cez odborných tútorov, čitateľské centrá, až po poplatky za súkromné školy. Výdavky môžu byť obrovské. Rodičia dyslektických detí odporúčajú rozhodovať sa v otázke investícií na základe toho, čo dieťa aktuálne najviac potrebuje. Uprednostnite teda radšej súkromného učiteľa čítania pred vysokým školným na drahej súkromnej škole.
Mozog dyslektikov pod drobnohľadom
Ľudský mozog prirodzene absorbuje hovorený jazyk. S čítaním je to ale inak. “Čítanie je pre náš mozog vlastne jedna veľká drina,” hovorí Guinevere Edenová, riaditeľka Centra pre štúdium učenia na Georgetownskej univerzite vo Washingtone. “Keď čítame, náš mozog je nútený používať centrá, ktoré pôvodne využíva na niečo úplne iné – a používať ich na čítanie.” Čítanie je vlastne zložitý proces. Príslušné centrá v našom musia najprv rozpoznať písmená, potom z nich vytvárajú jednotky, tie sa spájajú so zvukmi, a nakoniec tieto zvuky vytvárajú slová. Tento proces, ktorý vyzerá na prvý pohľad veľmi jednoducho, je pre milióny ľudí s dyslexiou komplikovaný. Pri dyslexii sa niektoré centrá v mozgu nevyvinuli správne, ako by sa mali. Lekári dodnes nevedia presný dôvod, prečo to tak je.
Výskumníci z Centra pre štúdium učenia na Georgetownskej univerzite vo Washingtone použili skenovanie mozgu, aby zistili, čím sa mozog dyslektikov odlišuje od mozgu zdravých ľudí. Chceli zistiť, či je možné znovu ‘preprogramovať’ centrá v mozgu, aby fungovali tak, ako majú. Osemročná Tiffany Hiltonová sedí v laboratóriu obklopená počítačmi. Snímajú jej mozog. Tiffany rieši sériu krátkych úloh, pri ktorej vedci pozorujú na monitore, ktoré časti jej mozgu sú počas riešenia úloh najviac aktívne. A výsledok? “Pri dyslexii sú nedostatočne aktivované dve oblasti mozgu – tá, ktorá slúži na spracovávanie zvukov a je zodpovedná za jazyk, porozumenie hovoreného slova a čítanie, a tá, ktorá je zodpovedná za vizuálne rozpoznávanie slov,” vysvetľuje Guinevere Edenová, vedúca výskumného tímu. S týmito poznatkami sa výskumníci rozhodli pre pokračovanie experimentu. Po dobu šiestich týždňov, päť dní v týždni a šesť hodín denne, robili probandi s tútorom cvičenia na čítanie a zamieňanie písmen a číslic. Na základe porovnania snímok mozgu, ktoré urobili pred začiatkom experimentu a po ňom, zistili, že po šiestich týždňoch sa oblasti mozgu v ľavej hemisphere, ktoré sú zodpovedné za čítanie, naozaj stali aktívnejšími. Výsledky tohto výskumu naznačujú, že “deti s dyslexiou by mali dostávať viac hodín intenzívneho čítania. Tieto hodiny môžu pomôcť zmeniť spôsob, akým ich mozog číta,” uzatvára Edenová.
Deti s poruchami učenia musia niekedy znášať výsmech okolia, keď sa im nepodarí niečo správne prečítať alebo napísať. Jonathan Gohrband však našiel vo svojom boji niečo pozitívne. Vďaka dyslexii musí každý deň vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, stal sa kreatívnejším a tolerantnejším. „Dyslexia mi priniesla jednu dôležitú skúsenosť: Keď veci nejdú ľahko, naučíte sa skúšať nové veci a tvrdo na tom pracujete.“
Zdroj: npr.org
