Dnešná doba vyžaduje od rodičov vychovávať svoje deti tak, aby čo najskôr ovládali cudzí jazyk. Preto mnohí rodičia začínajú s výučbou cudzieho jazyka už od najútlejšieho veku dieťaťa. Možno im to odporúčať?
„Koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom“, toto príslovie asi najlepšie vystihuje samotnú podstatu bilingvizmu. Bilingvizmus, teda dvojjazyčnosť, sa najčastejšie definuje ako schopnosť súčasne rozumieť a používať dva alebo viacero jazykov v závislosti od situácie a prostredia, a to na rôznej úrovni ovládania. Vnímanie bilingválnej výchovy je ešte aj dnes často stereotypné. Čo bilingvizmus v dnešnom svete znamená a ako vlastne vzniká? Za posledné roky dochádza k zmenám vo svetovej populácii, čo je výsledkom otvorených hraníc a migrácie obyvateľstva. Jazyky a národy sa miešajú, vznikajú zmiešané manželstvá, a rodičia tak stoja pred otázkou, či majú svojim deťom poskytnúť dvojjazyčnú alebo dokonca viacjazyčnú výchovu. Mnohí autori sa zaoberajú otázkami, ako je možné, že ľudia dokážu prepínať medzi dvoma jazykmi a plynulo nimi hovoriť.
Výhody bilingvizmu
Je neodškriepiteľné, že súčasné ovládanie viacerých jazykov prináša dvojjazyčným ľuďom nespočetné množstvo výhod. Bilingválne deti bývajú komunikačne zdatnejšie a pri rozhovore vnímavejšie, lebo musia vyhodnocovať, ako hovorí ich partner v rozhovore. Týmto si trénujú mozog. Sú zároveň tolerantnejšie k iným zvykom a kultúram. Bilingválne deti dosahujú lepšie výsledky v škole v oblasti kreatívneho písania a ľahšie sa učia ďalší cudzí jazyk. Ich vnútorná reč, čiže myslenie, je bohatšia a v dobrom zmysle komplikovanejšia a abstraktnejšia. V neposlednom rade si v dospelosti vďaka svojej dvojjazyčnosti ľahšie nájdu zamestnanie v nadnárodných spoločnostiach na ekonomicky výhodnejších pozíciách.
Nevýhody včasného učenia sa jazykov
Pri bilingvizme býva jeden jazyk väčšinou silnejší a druhý slabší. V slabšom jazyku sa v predškolskom veku môže vyskytnúť zajakávanie. Je to spôsobené tým, že dieťa chce toho veľa povedať a chýba znalosť gramatiky a slovnej zásoby v slabšom jazyku. S postupným zlepšovaním sa slabšieho jazyka mizne aj zajakávanie sa.
V prípade zámernej bilingválnej výchovy, keď ani jeden z rodičov nie je cudzinec, môže byť dieťa zmätené. Nerozumie, prečo rodič naňho hovorí cudzím jazykom a môže dôjsť k oneskorenému jazykovému vývinu. Môžu nastať problémy s výslovnosťou, predovšetkým šušľaním. Jazykovedci v tejto súvislosti spomínajú aj interferenciu, čiže prenášanie slov, hlások a pravidiel z jedného jazyka do druhého.
Bilingvizmus rovná sa problém?
V minulosti bol bilingvizmus nesprávne spájaný so schizofréniou, emocionálnymi problémami, podceňovaním samého seba a veľkými jazykovými ťažkosťami. Dnes už odborníci vedia, že to tak nie je, ale z radov verejnosti stále zaznievajú obavy o duševný, jazykový či sociálny vývin dvojjazyčných detí. Mnohí si myslia, že bilingvizmus bude mať negatívny účinok na inteligenciu dieťaťa, na jeho osobnosť, zhoršia sa jeho výsledky v škole, a predovšetkým, že dieťa si neosvojí ani jeden jazyk poriadne a bude obidva jazyky neustále miešať.
Ak sa rozhodnete pre bilingválnu výchovu svojho dieťaťa, je dôležité mať reálne očakávania. Stačí, ak na deti nebudeme príliš „tlačiť“, ale necháme im čas, aby sa jazyk naučili svojim tempom. Psychológovia rodičom odporúčajú, aby boli citliví, a keď spozorujú, že dieťa je „jazykovo preťažené“, aby zmenili svoj prístup k dieťaťu a ťažkosti čoskoro pominú. Je dôležité si uvedomiť, že bilingválne dieťa sa počas svojho jazykového vývinu musí popasovať s oveľa vyššími nárokmi ako jeho vrstovníci
