Koronavírus zvýšil aj riziko popôrodnej depresie

Foto: Bigstock
Riziko depresie je najvyššie v prvom roku po pôrode. / Foto: Bigstock

Popôrodná depresia je mnohokrát následkom nielen zmeny hormónov, ale i stresujúceho obdobia v tehotenstve alebo pôrodu samotného.
 


Situácia ohľadne koronavírusu pôsobí na ľudí depresívne sama o sebe. Karanténa, sociálna izolácia, strata zamestnania, zúžený okruh každodenných aktivít, obmedzenia v zdravotníctve a bežných vyšetreniach, alebo vírus sám, zasiahli do života všetkých ľudí. O to viac sú však ohrozené depresiou tehotné ženy alebo čerství rodičia.

Nemocnice a pôrodnice mali donedávna odsúhlasený úplný zákaz návštev pacientov. V posledných dňoch hlavný hygienik vydal povolenie o možnosti sprevádzajúcej osoby pri pôrode, konkrétne otca, za prísnych bezpečnostných opatrení. Povinné rúška pri pôrode a obmedzenie tehotnej ženy slobodne si zvoliť sprevádzajúcu osobu rovnako neprispievali k pozitívnym pocitom nastávajúcich matiek a k obávam zo samotného pôrodu sa pridali obavy ďalšie. A hoci si to daná situácia z bezpečnostného hľadiska vyžadovala, výskumy dokazujú, že ženy, ktoré prežívajú tehotenstvo ťažko, alebo sú vystavené nadmernému stresu, majú vyšší sklon k depresiám. Depresie v tehotenstve veľmi často vyústia do popôrodnej depresie.
 

Ohrozená nie je len matka

Je veľmi dôležité, aby hlavne v tomto období čerství rodičia, dostali maximum opory od širšej rodiny a blízkych a v prípade potreby neodkladali vyhľadanie odbornej pomoci.

Prekvapivo môže pôsobiť fakt, že popôrodnou depresiou môže trpieť rovnako otec ako matka, prípadne iný opatrovník dieťaťaVýskumy potvrdzujú, že depresiou pri narodení dieťaťa až do jeho 12 roku života trpí takmer 8 zo 100 matiek a takmer 3 zo 100 mužov. Riziko depresie je najvyššie v prvom roku po pôrode (až 13.93 žien a 3.56 mužov na 100 ľudí). Kým dieťa dovŕši 12 rokov, 39% matiek a 21% otcov prekoná určitú formu depresie. Riziko depresie stúpa v prípade predchádzajúcej depresie, nižšieho veku rodičov a výraznejšej sociálnej izolácie.
 

Čo spôsobuje popôrodnú depresiu?

Matky, ktoré prechádzajú nasledovnými situáciami majú vyššie riziko vzniku popôrodnej depresie:

  • Depresia sa u osoby už niekedy v priebehu života vyskytla.
  • Bipolárna porucha zvyšuje riziko depresie.
  • Depresia alebo podobné psychické problémy sa vyskytli u členov širšej rodiny.
  • Stresujúce životné obdobie v predchádzajúcom roku, problémy v tehotenstve, partnerstve, práci, zdravotné problémy.
  • Dieťa sa narodilo so zdravotným znevýhodnením.
  • Narodili sa dvojčatá alebo viacorčatá.
  • Komplikovaný pôrod.
  • Oddelenie matky a dieťaťa po pôrode.
  • Problémy s dojčením.
  • Viaceré tehotenstvá v krátkom časovom úseku po sebe.
  • Finančné a existenčné problémy.
  • Neplánované alebo nechcené tehotenstvo.


Deti, ktorých matky trpia neliečenou popôrodnou depresiou majú zvýšené riziko problémového správania, ťažkosti so spánkom a jedením, sú plačlivé, precitlivené a objavuje sa u nich oneskorený vývin reči.
 

Akým poznámkam sa vyhnúť

Mnohokrát je okolie voči osobe trpiacej popôrodnou depresiou veľmi nevšímavé až necitlivé. Nevhodne zvolené slová prehlbujú u ženy pocity viny a depresie. Sú nimi, napríklad, aj tieto:

  • Iné ženy to zvládli, a mali viac detí, povinností, atď.
  • Čo by si robila, ak by bolo dieťa postihnuté, ak by si nemala peniaze, atď.
  • Si prehnane citlivá a hysterická, atď.
  • Keď uvidíš svoje dieťa, budeš ho automaticky vedieť milovať, dojčiť, starať sa oň, atď.
  • Materstvo je pre ženy prirodzené, niečo s tebou nie je v poriadku.
  • Dnešné ženy nič nevydržia.


Symptómy popôrodnej depresie

Príznaky popôrodnej depresie sa môžu líšiť a tiež môžu predstavovať určitú formu popôrodného blues, ktorým trpí väčšina matiek, ale po pár týždňoch ustúpi. Popôrodná depresia je dlhodobá a v neliečenej forme môže vyústiť do popôrodnej psychózy alebo mať katastrofálne následky.

  • Depresívna nálada, výrazné zmeny nálad.
  • Nadmerný plač.
  • Problematické nadviazanie vzťahu s dieťaťom.
  • Sociálna izolácia a stránenie sa blízkych ľudí.
  • Strata chuti do jedla alebo nadmerné prejedanie sa.
  • Neschopnosť zaspať, problematický spánok alebo nadmerná ospalosť a neschopnosť vstať z postele.
  • Nadmerná únava a nedostatok energie.
  • Strata záujmu o predtým obľúbené činnosti.
  • Zvýšená podráždenosť a záchvaty hnevu, plaču a úzkosti.
  • Strach z materstva a pocit, že žena nie je dosť dobrá, aby bola matka.
  • Strata záujmu o manželský život.
  • Premýšľanie nad útekom z domu a od dieťaťa.
  • Pocity beznádeje, viny, vlastnej nedostatočnosti a neschopnosti.
  • Znížená schopnosť robiť rozhodnutia, premýšľať, sústrediť sa.
  • Vnútorný nepokoj a ťaživé obsesívne myšlienky o sebe, dieťati a živote.
  • Nervozita a panické záchvaty.
  • Myšlienky na samovraždu alebo ublíženie sebe alebo dieťaťu.
     

Ako pomôcť osobe trpiacej popôrodnou depresiou

Na Slovensku je popôrodná depresia ešte stále bagatelizovaná a tabuizovaná a matkám sa nedostáva dostatočnej podpory a včasnej pomoci. Jedným  z najdôležitejších opatrení je prevencia.

Prevenciou je najmä informovanosť o možnostiach výskytu popôrodnej depresie, o spôsoboch jej liečby a hlavne zabezpečiť žene najlepšie možné podmienky pri pôrode. Samozrejmosťou by mal byť pre ženu citlivý a prirodzený pôrod s následným bondingom, ktorý zabezpečí vyplavovanie hormónu oxytocínu a spúšťa v žene ochranársky a materinský inštinkt. Pôporodná depresia sa však môže vyskytnúť aj u žien po prirodzenom pôrode, pretože na ňu vplýva veľa ďalších faktorov. Matke je potrebné pomôcť so starostlivosťou o dieťatko a taktiež jej umožniť vyhradiť si čas len pre seba.

 

Každej mame po pôrode môžete pomôcť aj týmito spôsobmi:

  • získajte informácie o tom, čím prechádza,
  • otvorene a citlivo komunikujte,
  • pomôžte jej so starostlivosťou o dieťa a domácnosť,
  • umožnite jej vyhradiť si čas samej pre seba,
  • pomôžte jej vyhľadať odbornú psychoterapeutická pomoc,
  • pomôžte jej načerpať nové sily vďaka dostatočnému oddychu,
  • pohode napomáha aj vhodná zdravá strava, dostatok tekutín a dopĺňanie vitamínov.
     

Zdroj: Goodman SH. Challenges to identifying depression in men and women who are parents. Arch Pediatr Adolesc Med. 2010;164(11):1069‐1070. doi:10.1001/archpediatrics.2010.207
Čítajte viac o téme: Pôrod, Depresie
Zdieľať na facebooku