Od akého veku sú deti schopné ovládať svoje emócie?  

Dnešná doba praje rivalite a súbojom o post najlepších, najmúdrejších, najbohatších. Rodičia bývajú častokrát veľmi nároční na seba a rovnaký meter používajú aj na svoje deti. Kedy je však nutné spraviť krok späť a uvedomiť si, že od svojich detí chceme priveľa?

Či už pod tlakom okolia alebo kvôli vlastnému perfekcionizmu rodičia kladú na svoje deti neprimerane veľké nároky. Týka sa to aj úplne malých detí a ich správania. Rodičia očakávajú, že ich deti budú slušne vychované a detské prejavy zlosti alebo nevhodného správania na verejnosti vnímajú ako zlyhanie vlastnej výchovy a neposlušnosť dieťaťa. Rozsiahly prieskum zameraný na deti do troch rokov ukázal, ako presne vyzerajú očakávanie dnešných rodičov.

• 56 % rodičov verí, že deti sú schopné odolať pokušeniu urobiť niečo zakázané pred 3 rokom života.

• 36 % rodičov verí, že už dvojročné detí majú túto schopnosť sebakontroly.

• 43 % rodičov si myslí, že deti majú prirodzene schopnosť deliť sa a striedať sa s inými deťmi pred 2 rokom života.

• 24 % rodičov verí, že deti sú schopné kontrolovať svoje emócie a neprepadnúť záchvatom hnevu a frustrácie už vo veku 1 roka a menej.

• 42 % rodičov si myslí, že deti majú túto schopnosť vo veku 2 rokov.

Pravda je nasledovná:

• Sebakontrola sa vyvíja medzi 3,5 až 4 rokom života a trvá ešte niekoľko rokov, kým sú deti schopné efektívne ju používať.
• Schopnosť deliť sa s inými sa vyvíja medzi 3 až 4 rokom.
• Emocionálna kontrola sa vyvinie tiež až medzi 3,5 až 4 rokom.
   

Schopnosť primerane reagovať

Je obrovský rozdiel, keď záchvatu hnevu podľahne dvojročné a päťročné dieťa. V tom spočíva podstata naučenia sebaovládania. Kým dvojročné dieťa sebaovládaniu ešte z hľadiska vývinu mozgu a sociálnych zručností nie je schopné, päťročné dieťa by sa už malo vedieť vyrovnať s negatívnymi emóciami primerane svojmu veku.

Sebaovládanie je schopnosť spracovať emócie a prispôsobiť svoje správanie s prihliadnutím na danú situáciu. Zahŕňa schopnosť nereagovať prehnane, upokojiť sa a zvládnuť frustráciu bez výbuchov hnevu, kriku a agresivity. Sú to zručnosti, ktoré sa dieťa vekom učí. Rodičia učia dieťa sebakontrole tiež vlastným príkladom. Ak má dieťa ťažkosti a rodič stres z jeho možných záchvatov, zvyčajne sa začne vyhýbať návštevám verejných priestorov, aby sa vyhol výbuchom hnevu dieťaťa v spoločnosti. To však nie je riešenie. Učiť sa sebakontrole je dlhodobý proces a keď to rodičia začnú vnímať ako získavanie nových zručností namiesto zlého správania detí, dokážu sa na situáciu pozrieť inak.

Ak napríklad dieťa dostáva záchvaty hnevu v obchode, nie je vhodné ho do obchodu nebrať. Práve naopak, pomáha robiť s ním opakované krátke výlety do obchodu, nakúpiť pár vecí a vždy ho pochváliť za zvládnutie nákupu. Je dokázané, že najviac záchvatov hnevu majú deti, keď sú pod časovým tlakom alebo ich stresujú vynervovaní rodičia. Deti vtedy prirodzene nie sú schopné sa ovládať a výbuch hnevu je pre ne spôsob, akým spracovávajú dané pocity.
 

Ako pomôcť deťom vyrovnať sa z ich pocitmi

Doktorka Laura Markhamová, autorka kníh o výchove detí, napríklad Peaceful Parent, Happy Kids: How to Stop Yelling and Start Connecting, odporúča rodičom, ako pomôcť deťom v piatich rokoch budovať vlastnú sebakontrolu a ovládať svoje emócie. Hlavnou myšlienkou je pochopenie, že emócie sú niečo prirodzené, hoci sú aj negatívne. Kým sa dieťa naučí s nimi narábať, je na rodičovi, aby ho usmernil a pomohol mu vyrovnať sa s nimi.

• Rodičia učia dieťa spracovávať emócie svojím vlastným príkladom. Mnohokrát pozorujeme situácie, kedy rodič kričí na dieťa, aby prestalo kričať, zbije dieťa, aby prestalo biť niekoho iného. Pokiaľ rodič sám nie je schopný ovládať a spracovávať emócie, je trúfalé, ak má takéto očakávania od svojho dieťaťa.

• Prioritou by pre rodiča malo byť hlboké citlivé spojenie so svojím dieťaťom. Ak sú rodič a dieťa na seba napojení, vnímajú sa, rodič sa dôkladne o dieťa stará a podporuje ho, dieťa s ním chce spolupracovať a chce mu vyhovieť. Pre dieťa nie je nič krajšie ako vidieť spokojný úsmev na rodičových perách a jeho súhlasný pohľad.

• Rodič akceptuje a miluje dieťa aj keď sa dieťa cíti zle a je schopný uznať jeho pocity a dať mu najavo, že sú prirodzené, nemusí sa ich báť a rodič mu s nimi pomôže.

• Rodič vedie výchovu dieťaťa bez potreby ho trestať za prejavené emócie. Tým, že dieťa cíti bezpodmienečnú lásku rodiča, častejšie a otvorenejšie prejavuje svoje emócie. U rodiča má dôveru a vie sa na neho spoľahnúť.

• Rodič akceptuje všetky pocity dieťaťa, vrátane hnevu, ale nedovolí mu pokračovať v nebezpečnej aktivite. Rodič vníma, kedy u dieťaťa nastáva záchvat hnevu a vie ho odviesť od ostatných detí, aby im neublížilo, alebo sebe.
   

Sebaovládanie do piatich rokov

Schopnosť sebaovládania sa najintenzívnejšie buduje do piateho roku dieťaťa a nasledovne celý život. Skoré učenie sebaovládania, samozrejme, s prihliadnutím na vek dieťaťa a jeho schopnosti, pomáha deťom rozvinúť ich kritické myslenie, koncentráciu, schopnosť riešiť problémy a vysporiadať sa s emóciami svojho okolia. Kým je dieťa schopné sebakontroly, rodič a ďalšie osoby, ktoré vychovávajú dieťa, mu pomáhajú sa s emóciami vysporiadať. Rodič by mal preto investovať čas do vzťahu s dieťaťom a učiť ho schopnostiam sebaovládania. Základné princípy, ktoré budujú schopnosť dieťaťa vysporiadať sa so svojimi emóciami zahŕňajú prístup rodičov a ich vedomé vedenie.

Rodičia by sa určite nemali prestať snažiť vštepovať do svojich detí zásady slušnosti a vhodného spoločenského správania, avšak potrebujú pochopiť, nakoľko je dieťa v danom veku schopné regulovať svoje emócie. Zmyslom vnímavého rodičovstva nie je vychovať disciplinovaných jedincov, ale sebavedomých ľudí, ktorí sú schopní sebakontroly a vedia ovládať svoje emócie. Mnohí dnešní rodičia boli sami vychovávaní v duchu disciplíny, poslušnosti a potláčania vlastných pocitov. Sami častokrát preto nevedia, ako reagovať, keď ich prepadne záchvat hnevu, frustrácie, strachu, smútku. Keďže nie sú schopní prijať samých seba a to čo cítia, je pre nich veľmi ťažké akceptovať takéto pocity u svojho dieťaťa.

Ďalšie výskumy dokazujú, že deti, ktoré nenadobudnú schopnosť sebakontroly, vykazujú významne nižšiu schopnosť sústrediť sa a dosahujú slabšie školské výsledky. Taktiež mávajú častejšie konflikty s inými deťmi, trpia výrazným stresom a nevedia reagovať empaticky voči druhým ľuďom. Takmer všetci terapeuti sa zhodujú, že deti potrebujú uznať emócie, aby ich dokázali spracovať. Deti, ktoré sa cítia vypočuté, akceptované, sú ochotnejšie spolupracovať, nehádzať vinu za svoje problémy na iných, reagovať empatickejšie a postupne preberať zodpovednosť za svoje správanie a prejavy. Je preto nevyhnutné, aby rodičia pracovali aj sami na sebe, ak chcú vidieť zlepšenie správania ich dieťaťa.