Pojem Bezplienková komunikačná metóda (BKM) je v zahraničí známy ako Elimination Communication (EC). Z evolučného hľadiska sa metóda bez plienok používala od nepamäti. Rodičia vždy vedeli, ako nechať deti vyprázdniť aj bez použitia plienok alebo práčok - či už ich držali nad zeminou, ktorá absorbovala výlučky, nad nočníkom alebo používali zavinovacie nohavice. A kým západní pediatri v roku 1950 zavádzajú informácie o pripravenosti dieťaťa na nočník v neskoršom veku, keď je dieťa samostané, BKM je bežnou súčasťou detskej hygieny nielen v rozvojových krajinách, ale dnes konečne získava popularitu aj v západnom svete.
Bezplienková komunikačná metóda funguje na princípe poznania a pozorovania dieťaťa, vnímavého všímania si jeho prejavov - hladu, smädu, potreby spánku, pocitov, bolesti a tiež vylučovania. Rodič, ktorý sa dokáže vedome napojiť na svoje dieťa a citlivo reagovať na jeho potreby, je schopný zachytiť signály, ktoré mu dieťa vysiela. Rodič je postupom času schopný identifikovať prejavy dieťaťa a rýchlo rozlíšiť, čo dieťa potrebuje.
Podstatou BKM je vnímať potrebu dieťaťa vylučovať a uľahčiť mu ju v zdravej polohe, predchádzať problémom so zaparením pohlavných orgánov a ich následnou infekciou, predchádzať problémom so zadržiavaním moču alebo stolice a následnej zápche. Zdôrazňuje sa absolútna nevhodnosť používania rektálnej rúrky, ktorá môže vážne ohroziť jemné cievky v detskom konečníku, narušiť prirodzený kolobeh vyprázdňovania a viesť k psychickým a fyzickým problémom dieťaťa s vylučovaním. Rektálna rúrka nerieši príčinu nedostatočného vyprázdňovania, ale vždy len krátkodobo jeho následok. Následné problémy so zápchou sa upravujú správnym stravovaním, dostatočným pitným režimom, adekvátnym pohybom a správnymi hygienickými návykmi.
Cieľom tejto metódy nie je odučiť dieťa čím skôr od plienok a naučiť ho na nočník, mnohé začnú samy používať nočník v rovnakom veku ako deti, ktoré neboli vedené bezplienkovou metódou. Dôležité je nemať nereálne očakávania od seba ani od dieťaťa. Nehody sú bežnou súčasťou tohto prístupu. Bezplienková komunikačná metóda nie je o obetovaní sa ani o nepretržitom sledovaní dieťaťa.
Veronika Mihalská (33) je matkou dvoch detí (8, 11 rokov). Veronika je certifikovaná laktačná poradkyňa, fyzioterapeutka a masérka. V Senci vedie podporné skupiny dojčenia, organizuje cvičenia zamerané na posilnenie svalov pre matky po pôrode, vykonáva tehotenské aj klasické celotelové masáže a pracuje ako fyzioterapeutka vo vlastnom štúdiu Lactofyz. Keď sa Veronika pred 11 rokmi rozhodla praktizovať bezplienkovú komunikačnú metódu (BKM), bol tento spôsob starostlivosti o vylučovanie ešte v plienkach. “Pri prvej dcérke som sa náhodou dozvedela, že existuje nejaká bezplienková komunikačná metóda pre bábätká. Zaujalo ma to, začala som skúmať, aké sú hlbšie princípy a dávalo mi to zmysel. Keď som to vyskúšala a fungovalo to, vedela som, že ku klasickému plienkovaniu sa už nevrátim.”
Aké sú hlavné princípy bezplienkovej metódy a na akom základe je BKM založená?
Táto metóda využíva predovšetkým reflexné správanie bábätka, na ktoré sa väčšinou najlepšie reaguje prvé 3-4 mesiace po narodení. Tak, ako nám bábätko reflexne dáva najavo, že sa chce dojčiť tým, že si dáva do úst pästičku, a teda je zrejmé, že si uvedomuje hlad, uvedomuje si aj opačný koniec tráviaceho traktu a taktiež reflexne signalizuje potrebu vylučovať. Väčšinou je to reč celého tela, kedy sa dieťatko začne akoby pučiť, tlačiť, krčí nôžky k brušku, niekedy až očervenie, môže aj mrnkať, vrčať alebo sa sústrediť. Veľa ľudí si tieto prejavy mylne vysvetľuje aj ako tzv. "koliku" alebo bolesti bruška.
BKM sa pravedpodobne nedá aplikovať paušálne pre všetkých. Pre aký typ rodičov a detí je vhodná?
Absolútne pre všetkých rodičov, ktorí chcú prispieť k spokojnosti svojho bábätka. Veď si len predstavme, ako by sa nám vylučovalo napríklad v polohe ležmo na chrbte, ako sa bábätká často nechávajú. V tejto polohe je zvierač stiahnutý a uzavretý a vyprázdniť sa je preto naozaj náročné. Na WC sa nechodíme natiahnuť na gauč, ale schúliť sa, pokrčiť kolená a tým pádom umožniť zvieraču uvoľniť sa a dostať z tela von to, čo už nepotrebuje. Bábätká fungujú presne tak isto.
Prečo by rodičia mali BKM vyskúšať? A ak sa rodičia odhodlajú túto metódu zaviesť, ako by mali postupovať?
Možností je viacero, na začiatku odporúčam skúsiť sa napasovať na prirodzený pohyb perilstaltickej vlny, ktorý sa štandardne odštartuje buď počas dojčenia alebo tesne po ňom, čiže napríklad ak maminka začne dojčiť a na bábätku spozoruje nejaké pučenie, tlačenie, priťahovanie nožičiek, očervenenie v tvári a podobne, môže ho vyzliecť z plienočky, podržať ho v klbôčku - čiže polohe, v ktorej sa zvierač môže uvoľniť a dať mu pár minút nad nejakým na to určeným miestom - či už to je nočník, kýblik, wc, alebo umývadlo. Umývadlo je veľmi praktické pri plne dojčených bábätkách, pretože stolica je viacmenej tekutá a ľahko odtečie a bábätko sa následne dá ľahko poumývať. Ak dieťatko potrebuje vylučovať, v tejto uvoľňujúcej polohe sa do pár minút vyprázdni. Je totiž preň absolútne prirodzená. Treba počítať s tým, že môže buď najskôr cikať a potom kakať, alebo to môže ísť tak rôzne a hlavne na etapy. Bábätká typicky väčšinou vylučujú najmä stolicu na také 3-4 fázy s odstupom pár sekúnd alebo aj pol minútky-minútku. Ak sa do cca 10 min nič neudeje, pravdepodobne vtedy dieťatko vylučovať nepotrebuje. Po takomto úkone sa dá dieťatko rovno do čistej plienočky a dokončí sa dojčenie. Čo sa týka časovania, často to prebieha tak, že napríklad dieťatko vypije jeden prsník, maminka ho dá vyprázdniť sa, dopije druhý prsník a spokojne zaspinká, vyprázdnené a čisté.
Spomínate dojčenie. Je bezplienková metóda určená výhradne pre dojčené deti?
Všetky deti bez rozdielu, či dojčené alebo nedojčené potrebujú vylučovať.
Existujú aj situácie, kedy je plienku potrebné dávať? Predsa len, s dieťaťom potrebujeme aj cestovať a nie vždy dokážeme dieťa neustále pozorovať.
Plienku možno dávať stále, aspoň kým človek uvidí, ako stíha/zvláda bábätko čítať a reagovať naň. Pointou tejto metódy nie je doslova sa úplne zbaviť plienok, ale prispieť k spokojnosti bábätka a napĺňať jeho potreby. Pre nás, rovnako ako aj pre ostatné cicavce, je neprirodzené vylučovať si "do svojho", preto ani bábätká automaticky nekakajú a necikajú do plienok, ako si myslíme. Oni sa snažia "podržať to" kým sa dá, ale keď im nikto neumožní dostať to zo seba, nemajú veľmi na výber. Niekedy to zadržiavanie môže vyústiť až do problémov, ktoré niektorí rodičia potom riešia napríklad rektálnou rúrkou, čo je pre análny otvor maximálne nevhodné a nezdravé. Je vhodné, ak je plienka látková, pretože poskytuje oveľa lepšiu spätnú väzbu nielen bábätku, ale aj matke, na rozdiel od jednorazových papierových plienok, kde dieťatko dlho napríklad nevníma žiaden diskomfort po pocikaní sa.
Aký je potom následný postup pri prechode z kýblička alebo umývadla na nočník?
Úplne prirodzený - keď už dieťatko začne byť ťažké alebo začne papať príkrmy a zhutní sa mu stolica, rodič sa s ním automaticky presunie buď nad nočník alebo rovno nad záchod. Prakticky, aj od začiatku sa dá podržať bábätko nad záchodom - je to aj veľmi pohodlné, ak je záchod dosť veľký: maminka si môže sadnúť na dosku úplne dozadu a dieťatko si oprieť medzi svoje stehná.
Pozitíva bezplienkovej komunikačnej metódy
- Láskavý, rešpektujúci a vnímavý prístup rodiča k dieťaťu.
- Prehĺbenie dôvery a komunikácie medzi rodičom a dieťaťom.
- Zdravé a pravidelné vyprázdňovanie, predchádzanie tzv. kolikám a zápcham.
- Významný ekologický dopad na životné prostredie obmedzením nadmernej spotreby jednorázových plienok a šetrenie energií a vody menej častým praním látkových plienok. Odhad na jedno dieťa, ktorému denne vymeníme 5 plienok je, že spotrebuje ročne 1825 plienok a kým dovŕši vek 2 a pol roka, kedy sa štandardne dieťa odúča od plienok, je to presne 4563 plienok.
- Ekonomické výhody zahŕňajú nižšiu spotrebu jednorazových plienok a s tým spojené nižšie finančné výdavky.
