Články: Pre študentov
O projekte

 

Čo robiť, keď moje dieťa reaguje odmietavo na rodinných známych alebo príbuzných?

Andrea Mikušová
Autor článku
Foto: Bigstock
Deti zvyknú odmietať nejakú osobu či už ide o rodinu alebo blízkych priateľov. Rodičia si neraz nevedia takúto situáciu vysvetliť a cítia sa preto trápne. / Foto: Bigstock

Keď sa do rodiny narodí dieťatko, nie je snáď jediného príbuzného, ktorý by ho nechcel hneď prísť navštíviť. Mnohokrát však nastane situácia, že dieťa pri určitom členovi rodiny, blízkom či vzdialenom, neutíšiteľne plače. Ak sa podobné epizódy opakujú, môže to viesť k napätiu v rodine a k nepríjemným pocitom rodičov aj konkrétnej osoby. Aké dôvody sa môžu skrývať za plačom dieťaťa a ako sa s nimi vysporiadať?

 

Existuje viacero možných dôvodov, ktoré vedú k nespokojnosti bábätka. Po vylúčení všetkých fyziologických príčin, ako napríklad hlad, smäd, potreba spánku, únava, nadmerný hluk, prílišné teplo, pocit chladu, nepríjemná textília na oblečení, bolesť, choroba, mokrá plienka, je potrebné pristúpiť k skúmaniu psychického rozpoloženia dieťatka. Mnohí rodičia zabúdajú, že dieťa sa svojím narodením nestáva samostatné, ale potrebuje byť len na opačnej strane matkinej kože. Dieťa sa najbezpečnejšie, najpohodlnejšie a najpríjemnejšie cíti práve v matkinej a otcovej náruči. Vzťah medzi matkou a dieťaťom začína tehotenstvom a medzi otcom a dieťaťom narodením. Čím intenzívnejšie a aktívnejšie sa otec podieľa na prvých dňoch dieťaťa, tým silnejšiu väzbu si medzi sebou vytvoria. Všetky ďalšie ruky, objatia a dotyky sú preň ešte dlho cudzie a strašidelné. Málokedy sú rodinní príslušníci ochotní akceptovať tento fakt a keď je pri nich dieťatko nespokojné, cítia sa dotknuto. Z biologického hľadiska však ide o úplne normálny a prirodzený jav, keďže dieťa v maternici počuje matkin a otcov hlas, je zvyknuté na časté zvuky, ktoré v domácnosti počuje a dokáže rozpoznať rodičovskú vôňu. Jednou z primárnych potrieb dieťatka je vytvorenie si pevnej väzby s rodičom a to práve častým nosením, dojčením a porozumením jeho potrebám.

 

Dieťa však nie je potrebné od príbuzných izolovať. Práve naopak. Široká rodina je obrovským benefitom pre dieťa v každom veku. Dieťa má viacero blízkych osôb, ktorým môže dôverovať, od ktorých sa môže učiť, zabávať sa s nimi a tiež, ktoré sa oň, v prípade potreby, vedia adekvátne postarať. Človek je spoločenský tvor a pokiaľ je dieťa zdravé, nemalo by s rodičmi žiť utiahnutý život v súkromí, bez častého kontaktu s rozvetvenou rodinou. Ak však pri určitom členovi rodiny plače a pociťuje opakovaný strach a nepokoj, je na mieste hľadať príčiny a spúšťače takejto situácie.

 

Najdôležitejší fakt, ktorý je potrebné brať na vedomie je, že dieťa kopíruje správanie a pocity rodičov. Ako sa cíti matka, rovnako sa cíti dieťa. Ak je matka nervózna, správa sa voči dieťaťu menej vnímavo ako vyrovnaná matka, nereaguje dostatočne na signály, ktoré jej dieťa vysiela a dieťa následne reaguje plačom a nespokojnosťou. Nahnevaný, nervózny hlas matky zvyšuje hladinu stresového hormónu kortizolu u dieťaťa a vyvoláva v ňom pocity ohrozenia. Nešťastná a vyčerpaná matka nie je schopná láskavo a bezpečne držať a upokojiť dieťa. Dieťa je plne závislé na rodičoch, čo sa týka jeho vlastného prežitia. Ak má pocit, že ho rodič môže odmietnuť alebo odložiť, reaguje hysterickým plačom, krikom, ale aj nadmerným priľnutím k rodičovi.

 

  1. Najčastejším dôvodom detskej nespokojnosti býva podvedomý postoj rodičov, hlavne matky, voči danému človeku. Ak matka vedome alebo podvedome cíti nesympatie voči danej osobe, prípadne z nej má strach, je úplne pochopiteľné, že rovnaké pocity bude zdieľať dieťa. Dieťa sa prirodzene nemôže cítiť príjemne a bezpečne pri človeku, o ktorom mu rodič vysiela informáciu, že sa nachádza v ohrození. Môže ísť napríklad o nových partnerov našich rodičov, súrodencov, starších detí, s ktorými matka nie je stotožnená a neprijala ich. Navonok môže zo slušnosti preukazovať sympatie, ale dieťa vníma matku ako celok, so všetkými jej pocitmi. Citlivo reaguje na akúkoľvek zmenu v jej hlase, triašku v rukách, nezvyčajnú roztržitosť. A hoci sa dospelý človek dokáže pretvarovať, dieťa vo svojej čistote a nevinnosti toho nie je schopné a reaguje priamo a úprimne.
     
  2. Človek, ktorého dieťa odmieta môže mať preň nepríjemnú vôňu. Hlavne dojčatá a batoľatá majú veľmi citlivé senzorické vnemy. Učia sa všetko neuveriteľnou rýchlosťou a ich schopnosti rastú zo dňa na deň. Spoznávajú svet dotykom, chuťou, vôňou, pohľadom, sluchom. Ak je jeden alebo viacero ich zmyslov prestimulovaný, vedie to u dieťaťa k následnej nervozite. Je vhodné, ak ľudia, ktorí prídu dieťa navštíviť sa vyvarujú silných parfémov, korenistých jedál, ak sú pre danú kultúru exotické, požitiu alkoholu, fajčeniu cigariet a iných návykových látok. Kombinácia pachov v spojitosti s neznámym človekom vyvoláva v dieťati nepríjemné pocity a obavy. Dieťa reaguje najmä plačom, keďže je to jeho hlavný komunikačný prostriedok do doby, kým sa nenaučí rozprávať.
     
  3. Nezvyčajný zjav osoby môže dieťa zaskočiť. V prípade, že má dieťa mladých rodičov, bez výrazných úprav vlasov, brady, okuliarov, môže u neho nastať nepokoj, ak ho vezme do náručia osoba s exotickým vzhľadom. Pre dieťa je všetko, čo okolo seba vidí nové. V maternici bolo schopné rozoznávať svetlo a tmu, ale po narodení je odrazu vystavené nespočetnému množstvu stimulov. Ak nie je zvyknuté stretávať rôznorodé typy ľudí, môže na iné etniká, exotický zjav, nezvyčajné doplnky reagovať citlivo. Dieťa sa zameriava hlavne na tvár človeka. Tá môže pôsobiť neprívetivo, strašidelne, nesympaticky.
     
  4. Tón hlasu, prízvuk alebo iná reč dokážu dieťa vyviesť z rovnováhy. Ak sa dieťa nenarodilo práve multikultúrnym a viacjazyčným rodičom a nie je zvyknuté na rôzne jazyky, môže ho vystrašiť aj cudzia reč, vysoký piskľavý tón hlasu, veľmi hlboký pochmúrny hlas alebo prehnané a nadmerné používanie citosloviec, ako jaj, júj, ojojój, prednášané nepríjemným tónom hlasu. Dieťa tiež dokáže vycítiť, ak napríklad daná osoba používa nadávky, ak na ne nie je vo svojej rodine zvyknuté, práve preto, že sa rodičia väčšinou pri nich strhnú a požiadajú osoby o používanie slušného jazyka.
     
  5. Dieťa bolo vystavené danej osobe viackrát neúspešne a už vopred je očakávané ďalšie zlyhanie. Človek nemusí mať skúsenosti s malým dieťaťom a nevie ho, napríklad, správne držať. Dieťaťu je v jeho náruči nepríjemne, niečo ho bolí, tlačí. Mnohokrát sa s človekom už stretlo a každé stretnutie skončilo plačom. Dieťa môže mať vytvorený blok voči konkrétnej osobe a už vopred reagovať plačom, aby s ňou nemuselo byť.

 

Čo robiť v prípade citlivej reakcie dieťaťa na nejakú osobu?

Deti dokážu z človeka vycítiť každú negatívnu energiu, a to, či už z rodičov, aký majú postoj voči človeku, alebo priamo z toho človeka. Vedia, čo je úprimné, čo je hrané. Ony ešte predstierať pocity nedokážu, čiže keď sa s niekým alebo v nejakej situácii necítia dobre, prirodzene reagujú plačom, majú záchvat, triašku. Tieto pocity potom môžu pretrvávať aj niekoľko dní a ostávajú v podvedomí dieťaťa. Dieťa sa potom aj pár dní po nepríjemnej situácií akoby otriasa a zhadzuje zo seba nepríjemné zážitky.

 

  1. Nikdy nenúťte dieťa byť v spoločnosti človeka, pri ktorom sa necíti dobre. Je veľmi dôležité rešpektovať pocity a názor dieťaťa na konkrétneho človeka a nenútiť ho do kontaktu s človekom, ktorého sa bojí. Dieťa tak môže stratiť oporu a dôveru v rodičov. Nie je v tomto prípade podstatné, či ide o mladšie alebo staršie dieťa, alebo o novorodenca.
     
  2. Situácia sa môže po pár týždňoch zmeniť sama od seba a z neobľúbenej osoby sa stať obľúbená. Dieťa dozrieva každým dňom. Ako sa vyvíja jeho fyzická stránka, rovnako sa učí i sociálnym zručnostiam a spoločenskému správaniu. Kým, napríklad v prvých mesiacoch nemusí vedieť vychádzať s nejakým človekom, neskôr na ňom môže objaviť niečo sympatické a človek sa stane jeho obľúbeným kamarátom. Ľudský mozog sa vyvíja neuveriteľnou rýchlosťou a je tvorený z viac ako 100 miliárd mozgových buniek, z ktorých každá je spojená s minimálne ďalšími 7000. Mozog dieťaťa pracuje niekoľkonásobne intenzívnejšie ako mozog dospelého človeka.
     
  3. Poprosiť danú osobu, aby si dieťa nevšímala, respektíve ho prehnane nekontaktovala. Veľakrát sa dieťa osmelí samo, keď prestane cítiť nátlak okolia. Ak si ho človek nevšíma a nesleduje každý jeho pohyb skúmavým pohľadom, dieťa sa samo odváži pozrieť na človeka, dôkladne si ho popozerať a pomaly k nemu nájsť preň bezpečnú cestu.
     
  4. Pokúsiť sa navodiť v rodine príjemnú atmosféru. Často o konkrétnom človeku rozprávať, spomínať veselé zážitky, ukazovať ho dieťaťu na fotkách alebo videu, byť s ním v kontakte prostredníctvom videohovoru. Snažiť sa osobu začleniť do bežného života rodiny. Poradiť človeku konkrétnu hračku, ktorá by určite potešila dieťa a často spomínať, že hračka je práve od neho.
     
  5. Vysporiadať si vlastné pocity voči danému človeku. Vnútorne sa zmieriť s človekom, ktorý bude súčasťou života dieťaťa, pokúsiť sa v sebe objaviť pozitívne pocity voči konkrétnej osobe a pristupovať k nej láskavo, veselo a pokojne. Keď dieťa na rodičoch uvidí, že nemusí mať z danej osoby strach, ale že je to rodinný kamarát, začne sa samo cítiť uvoľnene a bezpečne.

 

V prípade, ak nastane situácia, že všetky opatrenia zlyhajú a dieťa ani s pribúdajúcim vekom nie je ochotné určitú osobu akceptovať, je veľmi dôležité jeho rozhodnutie rešpektovať. Rešpekt je vzájomne sa vytvárajúci atribút, ak rešpektujeme pocity a rozhodnutia dieťaťa, dieťa automaticky rešpektuje nás ako rodičov. Nedostatok vzájomného rešpektu vedie k zlyhaniu väzby medzi rodičom a dieťaťom. Deti vnímajú okolitý svet oveľa intenzívnejšie, citlivejšie a vnímavejšie ako dospelí ľudia. Dôkazom toho je i fakt, že si všimnú každú maličkosť, každú zmenu v komunikácii, nálade, výzore človeka. Je veľmi dôležité nepodceňovať dieťa a neobhajovať správanie dospelých ľudí frázami, že dieťa je aj tak malé, aj tak si to nevšíma, aj tak nás nepočúva, aj tak na to zabudne, pretože to nie je pravda. Dieťa preto môže byť schopné identifikovať človeka so zlými úmyslami skôr ako dospelý človek a práve počúvanie intuície a dôverovanie vlastným pocitom a vnútornému hlasu, je dôležitou zručnosťou, ktorú sa dieťa potrebuje naučiť. Dieťa sa učí niekoľkonásobne rýchlejšie ako dospelý človek a jeho mozog pracuje neuveriteľne rýchlo. V priebehu prvých pár rokov sa naučí jazyku a fyzickým zručnostiam na celý život. Všetky vnemy sa ukladajú do jeho pamäte a môžu vyplávať na povrch v najneočakávanejšej chvíli a prekvapiť nás.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.