Obdobie prázdnin a letných dovoleniek je počas roka pre rodiny s deťmi asi tým najkrajším. Či už ho strávime pri mori, jazere alebo sa schladíme v bazéne na záhrade, kúpanie je pravdepodobne najčastejším spôsobom trávenia horúcich letných dní. Zábava a uvoľnenosť však prináša so sebou aj viac nepozornosti dospelých voči deťom. Obzvlášť pri vode to však môže mať fatálne následky. Každý rodič by preto mal vedieť podať prvú pomoc pri topení.
Ak rodičia ešte neabsolvovali kurz prvej pomoci, môže byť práve leto na to ideálne. Vedieť podať prvú pomoc tomu najdôležitejšiemu stvoreniu, za ktoré ste zodpovední, môže byť v život ohrozujúcich situáciách kľúčové. Taktiež, kurz prvej pomoci vám môže dodať odvahu pomôcť v nebezpečnej situácii aj cudzím ľuďom, hoci by ste si na to inak netrúfli.
Zásady bezpečného pobytu vo vode
Keďže s časom stráveným vo vode stúpa aj riziko možného topenia sa, je potrebné vedieť v danej situácii správne zareagovať a poznať zásady bezpečného plávania. Svetová zdravotnícka organizácia varuje, že ročne umrie vo svete na následky utopenia 359 000 ľudí. Polovica utopení nastane v bazénoch. Len jedna štvrtina až jedna tretina z utopených obetí pritom absolvovala hodiny plávania. Deti mladšie ako jeden rok sa najčastejšie utopia vo vani bez dozoru rodičov. Bazén sa stáva osudným deťom medzi 1 a 4 rokom. Staršie deti sa zase najčastejšie utopia v prírodných vodách. U detí nad 15 rokov zohráva pri takejto tragédii alkohol výraznú úlohu.
Aké zásady by sme mali pri deťoch a vode dodržiavať?
- Dieťa, hlavne do 5 rokov, by nikdy nemalo byť vo vode bez dohľadu dospelej osoby.
- Kúpať by sa malo výhradne v miestach na to určených, neriskovať rôzne nebezpečné jazerá, kde nepoznáme spodné vody, teplotu vody, hĺbku a prípadné víry.
- Je vhodné, ak dieťa už v ranom veku absolvuje kurz plávania s certifikovanými inštruktormi a je zvyknuté na prípadné potopenie sa.
- Utopenie môže nastať aj mimo vody, tzv. suché a sekundárne topenie, preto je dôležité si všímať dieťa, ak malo vo vode problém a vdýchlo vodu.
Ako si všimnúť topiace sa dieťa?
Mnohokrát dôjde k nešťastiu priamo na kúpalisku, medzi viacerými ľuďmi, z ktorých si nikto nevšimne topiace sa dieťa. Aké sú varovné signály, že dieťa naozaj potrebuje našu pomoc?
- Topiace sa dieťa väčšinou nekričí o pomoc. Každé vyplávanie na hladinu využije, aby sa nadýchlo. Hlasivky sú stiahnuté v kŕči a dieťa je neschopné kričať o pomoc.
- Dieťa rozhadzuje rukami, snaží sa všemožne udržať na hladine.
- Po vyčerpaní všetkých síl väčšinou najskôr splýva na hladine, až potom začne klesať ku dnu.
V tomto videu si môžete pozrieť, ako rýchlo sa dieťa začne topiť a nikto si to nevšimne, hoci je bazén plný detí:
Ako postupovať, keď vidíme topiť sa dieťa a ako ho dostať von z vody?
- V prvom rade záleží, kde sa dieťa topí, a či je prítomný plavčík, ktorý má správne zručnosti pomôcť topiacemu sa.
- Je nutné reagovať okamžite. Dieťa sa môže utopiť veľmi rýchlo, hovorí sa o hraničných 3 minútach bez vzduchu, pri malých deťoch je tento čas ešte kratší.
- V prípade topiaceho sa bábätka musíme konať ešte rýchlejšie. Bábätká veľakrát nemajú ešte celkom vyvinuté chrbtové svalstvo a nie sú schopné samé zdvihnúť hlavičku, aby sa dokázali nadýchnuť.
- Už 12-ročné dieťa je schopné utopiť dospelého človeka, ktorý sa ho snaží zachrániť. Preto je dôležité, ak je to možné, najskôr hodiť topiacemu záchranný prostriedok, napríklad plávacie koleso alebo lano či konár, ktorého sa môže chytiť.
- Topiaceho je potrebné obrátiť na chrbát a tak ťahať z vody von.
Ako správne vykonávať resuscitáciu u detí a dojčiat
1. Topiaceho sa čo najrýchlejšie bezpečne vytiahneme z vody. Ak je breh ďaleko, snažíme sa topiaceho ťahať aspoň do plytkej vody, kde sme schopní mu podať prvú pomoc. Ak to nie je možné a sme skúsenejší, treba začať s dýchaním z úst do úst už vo vode.
2. Topiaceho sa uložíme na chrbát a otočíme mu hlavu na bok, aby mu mohla z úst a nosa vytiecť prípadná voda. Potom mu hlavu opäť otočíme do stredu. Skontrolujeme, či dýcha.
3. Voláme prvú pomoc na čísle 112 alebo 155.
4. Zakloníme mu hlavu a predsunieme sánku, aby sme uvoľnili dýchacie cesty a prípadne odstránili prekážku z hrdla.
5. Ak človek nedýcha, skúsime mu na veľkých tepnách na krku alebo ramenách tep. Ak nedýcha, začneme s resuscitáciou.
6. Nasleduje prvotných 5 oživujúcich vdychov do úst topiaceho sa, pričom mu držíme zapchatý nos. Tak zabezpečíme, aby sa vzduch dostal do dýchacích ciest aj pomedzi vodu, ktorá sa tam nachádza.
7. Ak musíme resuscitovať bábätko, nesmieme doň vdýchnuť celý obsah pľúc, ale len vzduch, ktorý máme v ústach. Vdychujeme ho dieťatku naraz do úst a nosa päťkrát.
8. Po piatich vdychoch, priložíme ucho blízko k ústam a sledujeme hruď a prípadné dýchanie.
9. Skontrolujeme pulz, ak je to možné. Ak nie je možné nahmatať pulz, začneme s kompresiou. Dieťaťu do roka stláčame hrudník dvomi prstami v strede hrudnej kosti približne vo výške bradaviek. U väčších detí a dospelých je to v dolnej polovici hrudnej kosti stredom dlane. Stlačenie je minimálne do hĺbky 3-5 cm.
10. Opakujeme 2 vdychy a 30 stlačení hrudníka u dieťaťa, 15 stlačení u dospelého, ak prvú pomoc vykonávajú dve osoby. Ak jedna, pomer je taktiež 30:2.
11. Ak nedýcha, postup opakujeme až do príchodu záchranného tímu.
12. Ak dieťa začne dýchať, uložíme ho do stabilizovanej polohy na bok, aby sme zabránili vdýchnutiu zvratkov a spriechodnili dýchacie cesty. Dieťa v bezvedomí ukladáme väčšinou na pravý bok. Ľavú ruku dáme pod tvár a hlavu poraneného čo najviac zakloníme. Záklon hlavy mu uvoľňuje dýchacie cesty. Pri bábätku je stabilizovaná poloha na rukách, tvárička smeruje k nášmu telu a je v miernom záklone k zemi. Čakáme pri dieťati až do príchodu rýchlej zdravotnej pomoci.
Zdroje: www.youtube.com, youtube.com, youtube.com
