Články: Pre študentov
O projekte

 

Suché a sekundárne utopenie detí je nebezpečné hlavne kvôli nevedomosti dospelých

Andrea Mikušová
Autor článku
Foto: Bigstock
Suché a sekundárne utopenie nastáva vtedy, keď je už dieťa mimo vody. / Foto: Bigstock

Voda prináša mnoho radosti deťom i dospelým. Nie je však len dobrým kamarátom do horúcich dní, ale aj nebezpečenstvom, na ktoré často pri zábave zabúdame. 

 

S príchodom leta a horúcich dní narastá počet detí i dospelých, ktorí najradšej svoje voľné chvíle trávia pri vode. Sme uvoľnení, všetci si chceme užívať pohodu a občas možno pozabudneme, že práve pri vode by sme s deťmi mali byť ešte pozornejší. V spojitosti s kúpaním sa na kúpaliskách a jazerách totiž stúpa aj riziko topenia sa, ktoré máva u detí medzi 1. až 14. rokom najčastejšie fatálne následky. Najmä deti do veku 5 rokov spanikária, keď sa náhodne napijú vody a nie sú samy schopné upokojiť sa a doplávať do bezpečia. Preto deti nikdy nesmú zostať bez dozoru ani v tej najmenšej vode. Akokoľvek plytká a bezpečná sa nám situácia javí, či už ide o pár centimetrov vody vo vani, detský nafukovací bazén na záhrade, kúpalisko, jazero alebo more, dieťa nikdy nesmie zostať bez vnímavého dohľadu rodiča.

 

Nebezpečné situácie vo vode

Aj zdanlivo nevinná situácia sa vo vode môže obrátiť v život ohrozujúci stav. Obzvlášť pri bláznivých hrách, pri ktorých sa dieťa nečakane rýchlo potopí pod hladinu vody je nutné, aby bol rodič vždy na blízku a nenechal dieťa po ponorení spanikáriť. Rizikové sú najmä preto, lebo je počas nich znížená obozretnosť. Rodič potrebuje dbať na opatrnosť ak:

 

  • Dieťa vyhadzujeme do vzduchu a ono sa následne ponára hlboko pod vodu.

 

  • Dieťa niekto nečakane sotí do vody alebo sa mu zavesí vo vode na ramená. Nestihne sa dostatočne nadýchnuť a zapchať si nos, keďže sa zľakne a situáciu neočakávalo. Voda sa sa mu môže dostať do dýchacích ciest.

 

  • Dieťa pláva vo vode a následne môže dostať kŕč a začať sa topiť, kým mu je podané záchranné koleso.

 

  • Dieťa vdýchne vodu pri skákaní alebo spúšťaní sa na tobogáne, prípadne si udrie hlavu. Dopadne do neočakávane hlbokej vody, alebo si nestihne zapchať nos a nadýchnuť sa.

 

Suché a sekundárne topenie sa

Väčšina ľudí tiež predpokladá, že po záchrannej akcii, keď je dieťa von z vody, prestáva byť v ohrození. V drvivej väčšine prípadov je to aj pravda a po vdýchnutí malého množstva vody sa telo samo múdro vykašliavaním vody z pľúc zbaví. Kašeľ je prirodzeným mechanizmom, ktorý pľúcam v tejto očiste pomáha. Môžu však nastať prípady, kedy voda v pľúcach spôsobí problémy. 

 

V tejto súvislosti sa už niekoľko rokov spomína suché a sekundárne topenie sa. Nie sú to korektné medicínske názvy, avšak boli spopularizované práve lekármi a médiá či verejnosť ich používajú dodnes. Americká akadémia pediatrov oficiálne neodporúča používanie termínov suché a sekundárne utopenie, a podporuje lekárov v správnej formulácii, že topenie alebo utopenie nemôže u človeka nastať mimo vody oneskorene a bezdôvodne, bez toho, aby mal od začiatku po topení sprievodné príznaky. Hoci tieto termíny vo svojej podstate vyznievajú nekorektne, a preto aj viacerí odborníci žiadajú o zastavenie ich používania, stále sa používajú nielen v médiách, ale aj lekármi. Dôvodom je, že reprezentujú symptómy ako dusivý kašeľ, pľúcny edém, zmätenosť, a iné, ktorými môže trpieť aj človek po úspešnej záchrannej akcii a zostane mu voda v dýchacích cestách, resp. v pľúcach.

 

Zdravotný stav človeka, ktorý sa topil, a u ktorého sa následne vyskytli tieto príznaky, sa väčšinou v priebehu dvoch až troch hodín zlepší, alebo sa symptómy zhoršia a pacient musí vyhľadať lekársku pomoc.

 

Odborníci hlavne zdôrazňujú, že neexistuje utopenie ako príčina smrti, ak sa človek predtým netopil. Ak sa človek topil a nedostal následne adekvátnu pomoc, mohla sa tekutina dostať do jeho pľúc a spôsobiť mu závažné dýchacie ťažkosti. Ak sa však človek viac ako šesť hodín po topení cíti v poriadku, nemusí sa bežne obávať, že by bolo jeho zdravie v ohrození. Ak napriek tomu pretrvávajú príznaky ako napríklad dusenie, je vhodné navštíviť lekára a vylúčiť ďalšie sprievodné ochorenia. Odborníci tiež upozorňujú rodičov, že prehltnutie vody, ktorá ide do žalúdka, neznamená topenie. 

 

  • Pojmom suché topenie sa v minulosti označovali prípady, keď prehltnutá voda ostala v dýchacích cestách, následkom čoho sa hlasivky stiahli do kŕča a spôsobili nepriechodnosť kyslíka k pľúcam.

 

  • Pojem sekundárne alebo oneskorené “topenie” dnes referuje k prípadom, keď topiaci sa následne nedostane adekvátnu zdravotnú starostlivosť. Nejde pri ňom o klasické topenie sa, ale o následok topenia sa. V priebehu dvoch až troch nasledujúcich hodín sa človeku voda dostane až do pľúc, kde následne vzniká edém, teda opuch. Následný zápal a infekcia v pľúcach zhoršujú zdravotný stav.

 

Oba tieto termíny v posledných rokoch vyvolávali obavy rodičov, že dieťa aj bez topenia a bez akýchkoľvek ťažkostí môže byť po odchode z vody v ohrození. O korektnej diagnóze, ktorá sa vyskytuje po topení hovoria lekári napríklad o aspiračnej pneumónii. Ide o zápal pľúc spôsobený vdýchnutím nejakého predmetu alebo tekutiny. Pľúcna lekárka Marta Hájková vysvetľuje, že aj preto je každý pacient po topení hospitalizovaný, hoci mu záchranári poskytli prvú pomoc a vytiahli ho z vody rýchlo. Musia ho v  nemocnici bronchoskopicky poodsávať, nasadiť mu kombinovanú antibiotickú, protiplesňovú i protivírusovú liečbu. 

 

  • Pri mokrom topení sa vnikne voda až do pľúc a spôsobí následné udusenie sa.

 

Príznaky, ktoré by ste mali po vdýchnutí vody u detí sledovať

Práve nevedomosť a neinformovanosť častokrát vedú k tragickej udalosti. Mnohí rodičia o nebezpečných následkoch topenia netušia a podcenia varovné príznaky. Ak už k nehode došlo a dieťaťu sa dostala voda do dýchacích ciest, je nutné ho dve až tri hodiny dôkladne sledovať. Ak sa objavia niektoré nezvyčajné fyziologické prejavy u dieťaťa je dôležité ich nepodceniť a včas vyhľadať lekársku pomoc. 

 

Všímajte si:

  • ťažkosti s dýchaním a rozprávaním,
  • nezvyčajný kašeľ,
  • vykašliavanie vody,
  • bolesť v hrudníku,
  • nadmerná únava a ospalosť,
  • nezvyčajná podráždenosť,
  • vracanie,
  • neschopnosť prijímať tekutiny,
  • pocit chladu.

 

Prvá pomoc pri topení

Prvá pomoc zahŕňa upokojenie pacienta. Keď je dieťa v pokoji, jeho hlasivky sa môžu uvoľniť a spriechodniť tak cestu kyslíku k pľúcam. Následne je nutné privolať záchrannú zdravotnú pomoc, ktorá začne s resuscitáciou. V nemocnici je nutné RTG vyšetrenie hrudníka, aby sa potvrdila voda v pľúcach.


Čítajte viac o téme: Plávanie
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.