MILAN HAŠKO je trénerom plávania detí a dospelých už viac ako 10 rokov a zároveň je učiteľom telesnej výchovy na Spojenej škole Novohradskej. Sám sa venoval vrcholovému plávaniu viac ako 15 rokov.
S Milanom Haškom sme sa rozprávali, ako začať učiť deti plávať, na čo si pri tom dávať pozor a prečo vodu nikdy nepodceňovať.
Začína leto, prázdniny, veľa rodičov si možno dalo za cieľ naučiť deti plávať bez rukávnikov. Kedy je ideálne odložiť rukávniky, plávacie koleso a začať učiť dieťa nejaký plavecký štýl?
Rodičom by som odporúčal, aby pri deťoch s kolesami a rukávnikmi ani vôbec nikdy nezačínali. Ak môže byť pri dieťati vo vode prítomný rodič, radšej odporúčam, aby sa týmto pomôckam vyhli. Vhodnejšie považujem pomôcky, ktoré dieťa musí držat, kontrolovať. Ak chodili napríklad na baby plávanie, tak by mohli plynule pokračovať bez výrazného obmedzenia až k učeniu prvého spôsobu plávania.
Prečo takéto pomôcky deťom dávať neodporúčate?
Na dobré sa ľahko zvyká, no bez nich ide učenie potom ťažšie. Samozrejme, treba dávať dieťaťu dopomoc, ale bez kolesa či rukávnikov mu umožňujeme lepšie reagovať na samotnú vodu.
V akom veku sa dá začať učiť dieťa reálne plávať?
Prakticky odkedy dokáže koordinovať svoje pohyby. Musí dokázať rozlíšiť zábery rukami, kopance nohami a toto všetko spájať dokopy. U nás sa hovorí o hranici troch rokov, ale nešpecifikoval by som to vekom. Skôr by som hovoril o psychickej zrelosti dieťaťa. Povedal by som, že správny čas je, keď už dieťa začína vnímať okolie okolo seba. Chápe aj pokyny trénera a dokáže sa sústrediť. To môže byť u niekoho v troch rokoch u iného neskôr.
Plávanie, kedy sa dieťa dokáže naučiť už rôzne spôsoby plávania, začína okolo 5 až 6 rokov. Tam potom záleží, ako často plávanie dieťa trénuje, či je to len v lete, alebo chodí plávať aj v priebehu roka každý týždeň s trénerom. Ak dieťa chodí plávať v 4 rokoch 5 krát za týždeň celý rok, tak bude mať, samozrejme, predpoklad na lepšie zvládnutie techniky ako 6-ročné dieťa, ktoré začalo plávať pred dvoma rokmi, ale zapláva si len pár krát v roku.
Akým plaveckým spôsobom je najlepšie začať s učením plávania?
Najjednoduchší je znak, teda plávania na chrbte. Dýchanie plavca nie je obmedzené. Nie je tam potrebné učiť vytáčanie a zdvíhanie hlavy ako pri spôsobe kraul či prsia. Je to zároveň rytmicky najjednoduchší spôsob. Potom je to kraul. Tam je však už pre dieťa náročnejšie pochopiť striedanie záberov a nadychovanie do strán. Mnohí si napríklad myslia, že prsia sú najjednoduchší spôsob, ale opak je pravdou. Pre skúsených plavcov je to jeden z najťažších spôsobov. Je to presne kvôli protipohybom, ktoré si deti ťažšie koordinujú a technicky dolaďujú.
Čo sa vám osvedčilo pri učení detí v predškolskom veku?
Takto malé deti si niekedy nedokážu veľmi dobre uvedomovať koordináciu svojich pohybov. Myslia si, že majú ruky hore, no pritom ich majú vedľa tela a podobne. Na tréningoch napríklad mávame spoločnú rozcvičku na suchu, kde jeden precvičuje a deti tie polohy napodobňujú a opravujú sa. Prípadne klasické zrkadlo je v tomto skvelý pomocník.
Mávajú malé deti prirodzený rešpekt pred vodou, keď k vám prichádzajú?
Býva to veľmi individuálne. Sú deti, ktoré nikdy s vodou zlú skúsenosť nemali a nemajú dôvod sa jej báť, nikto ich neupozornil, že voda môže byť aj nebezpečná. Z vody sa tešia, ale aj riskujú, lebo mama a tatino sú vždy po ruke, no potom môže prichádzať k situáciám, že keď sa na sekundu otočia, tak sa deti môžu ocitnúť pod vodou a zostanú strašne prekvapené, že kde je tá ruka, čo ma vždy zdvíha hore. Ale sú aj také deti, ktoré majú nejaký zlý zážitok alebo ich priatelia a tí ich dostatočne vystrašili. Je to podobné ako so špenátom v školskej jedálni. Ak s ním má problém môj najlepší kamarát, tak mám aj ja.
Pred vodou však treba mať rešpekt, učiť už aj malé deti zodpovednosti v blízkosti vody, ale nebudovať v nich prehnaný strach. No a rodičia nesmú poľaviť ani na sekundu a stále pri vode na deti dozerať. Nespoliehať sa na žiadne rukávniky.
Ak sú deti odvážne, no stále nevedia dobre plávať, ako im ukázať, že rešpekt pred vodou je naozaj dôležitý?
Ideálne je kontrolované prekvapenie. Trénovať s dieťaťom, dávať mu dopomoc a na moment mu dopomoc obmedziť. Byť mu však stále pritom po ruke a citlivo sledovať, kedy mu už treba opať pomôcť, lebo sa dostáva na hranicu svojich možností. Toto je pri budovaní rešpektu voči vode veľmi dobrá a dôležitá skúsenosť. Dieťa je potom pripravené aj na situácie, ktoré nemusia ísť podľa plánu.
Čo odporúčať deťom, ak sa ocitnú v situácii, že stratia vo vode nečakane oporu?
Zatvoriť ústa a snažiť sa zorientovať, smerovať k brehu. Nesnažiť sa chytať iné dieťa či dosku, ktorú nevie v panike uchopiť, ale siahať po pevnom bode ako je rebrík či okraj bazéna. Na takéto inštrukcie však už je potrebná istá mentálna vyspelosť. Práve pre takéto nečakané prípady mnoho rodičov dáva deťom rukávniky, no neuvedomujú si, že ak dieťa nemajú pod dohľadom, tiež môže dôjsť k tragédii, keď sa mu rukávnik či koleso vyvlečie a dieťa zrazu ide ku dnu. Je dôležité, aby dieťa vedelo, čo robiť a malo už skúsenosť, že sa musí spoľahnúť len na svoje vlastné sily. Práve plavecké pomôcky, ktoré dieťa musí držať v ruke, ho učia zodpovednosti a reflexne vo vode reaguje inak, keď stráca oporu v doske pred sebou. Nie je z tohto pocitu tak prekvapené a vie už, čo v takej situácii robiť, ako zapojiť nohy či ruky, aby sa dostalo nad hladinu.
A čo ak má pocit, že už nevládze k brehu plávať?
Určite hlavne nepanikáriť, aj keď v tom momente je to asi veľmi ťažké. Osvedčilo sa mi u detí naučiť ich otočiť sa na chrbát a splývať, uvoľniť sa. Na pár nádychov takto dieťa dokáže dostatočne dlhý čas udržať telo nad hladinou. Končatiny síce pomaličky klesajú, ale stále si hlavu dokáže udržať nad hladinou. Takto si oddýchnuť a premyslieť, či je možné volať o pomoc, alebo sa na chrbte kopaním nôh pokúsiť k tomu brehu predsa len dostať.
Je jedno, či učíme dieťa plávať v mori alebo v bazéne?
V morskej vode sa ľahšie pláva, ale na druhej strane tam podmienky nemáme tak pod kontrolou. V bazéne dieťa všetko pekne vidí, neštípu ho oči, nemá strach z rýb, vie sa oprieť o okraj bazéna a stále ho má na dosah. Aj samotná voda skresľuje vzdialenosť či dno. Dieťaťu sa zdá, že už dočiahne na dno, no ešte to tak nemusí byť.
Pri učení plávania môžeme uplatniť pravidlo, že čím viac eliminujeme akékoľvek nepohodlie dieťaťa, tým sa učí plávať rýchlejšie. Učenie teda urýchlime tým, ak je voda priezračná, nie je v nej dieťaťu zima, má plavecké okuliare, plávaciu čiapku a podobne. Malé deti majú problémy so sústredením a vďaka komfortnejším podmienkam dokážeme detskú pozornosť udržať dlhšie a ľahšie. A čo je podstatné, viac ich to baví.
Vždy teda na úplne začiatky učenia plávania voliť radšej teplejší bazén? To je istota?
Áno, kolega to testoval a zistil, že deti sa napr. ani v chladnom plaveckom bazéne nenaučili za týždeň toľko, čo sa naučili v teplom bazéne v aquaparku za 2 dni, kde bola aj prijatelnejšia hĺbka vody. Deti sa tam cítia bezpečnejšie a to je pri učení významný faktor.
To, že dieťa učí plávať rodič v lete, je asi najbežnejší scenár. Dokáže však rekreačný plavec naučiť dieťa dobre technicky plávať?
Medzi rodičmi a ich úrovňou plávania môže byť veľký rozdiel, nedá sa to zovšeobecniť. Povedal by som však, že rekreačný plavec zväčša nenaučí dieťa veľmi dobre plávať, ale naučí ho plávať.
Mnohí rodičia dnes využívajú automaticky v začiatkoch učenia lyžovania detí lyžiarskych trénerov, hoci sú rodičia vynikajúci lyžiari. Pri vode a učení plávania sa s tým však nestretávam. Dá sa povedať, že vodu podceňujeme?
S vodou prichádzame do kontaktu oveľa bežnejšie, je rýchla a rovnako nebezpečná ako lyžiarsky svah, no rodičia si to možno neuvedomujú. Dobré základy od trénera pritom dieťa môže získať navždy za pár hodín a na nich by už rodič mohol kvalitne stavať podobne ako pri lyžovaní. To, čo sme deťom odovzdali a naučili ich v súvislosti s vodou sa ukáže, keď budú chodiť v partii samy na jazerá, kúpaliská. Tam bude rozhodujúce, či zvládnu aj pod tlakom rovesníkov ustáť nejaké výzvy, na ktoré možno nemajú a nepustia sa do nich, ako napr. preplávať šírku jazera, či majú rešpekt pred vodou a podobne. Svoje spraví puberta, popritom možno nejaké pivo a v sekunde je z toho nešťastie. Deti si musia byť čo najlepšie vedomé svojich schopností aj pri vode, aby sa nenechali vyprovokovať k veciam, ktoré sú nad ich možnosti. Čo najlepšie základy im teda musíme dávať, keď ich máme pod kontrolou, keď sú malé. Akonáhle budú v puberte, oveľa ťažšie budú počúvať, ako sa majú pri jazere s kamarátmi správať a že voda je naozaj nebezpečná. Pravidlá musia poznať skôr, aby mali vždy zdravý rešpekt.
Koľko hodín stačí s trénerom, aby deti zvládli tie najdôležitejšie základy?
Je to približne 10 hodín. To hovorím o úplných základoch, aby sa dieťa kdekoľvek neutopilo a získalo správne návyky, ako vo vode reagovať. Ak má dieťa nejaký problém, napr. s pozornosťou, bude potrebovať viac času. Na to, aby sa už dalo hovoriť o zvládnutí nejakého spôsobu plávania aj po technickej stránke, tak to je približne 25 hodín.
Existuje nejaká norma, podľa ktorej sa dá povedať, že dieťa vie plávať?
Plavec je človek, ktorý dokáže bez prestávky a bez viditeľných znakov únavy preplávať 200 metrov plaveckým spôsobom – prsia, znak, kraul. To predstavuje približne 8 bazénov a to nezvládne ako samozrejmosť veľa ľudí. Plavci by po tejto dĺžke mali byť prakticky schopní pokračovať kedykoľvek ďalej. Samozrejme, technika musí mať určitú úroveň.
O deťoch sa teda asi dlho nedá povedať, že sú plavci.
Na deti je to bez prestávky ešte veľmi veľa. Ale ak dieťa zvládne v kuse preplávať jeden 25-metrový bazén, tak to už je dobré. U nás s prestávkami bežne za hodinu kurzu odplávajú 5- 6 ročné deti aj kilometer. Malým deťom je potrebné dávať menšie ciele, aby to bolo pre ne motivačné.
Ako by mal rodič postupovať, ak začína učiť dieťa plávať?
- Zabezpečíme si správne pomôcky – doska na plávanie alebo penový slíž, plavecké okuliare, neskôr plavecké plutvy .
- Upozorniť deti na základné pravidlá vo vode – nebehám okolo bazéna, nevešiam sa iným deťom na plecia, neskáčem do vody, ak nepoznám jej hĺbku a nevidím na dno.
- Začíname vždy s učením správneho dýchania – nechytáme pri ponáraní nos, ale učíme sa fúkať nosom bublinky do vody. Správne dýchanie je nevyhnutné pri akomkoľvek spôsobe.
- Od začiatku učíme deti pracovať s tým, že ponárame hlavu pod hladinu. Je to dôležité pri každom plaveckom spôsobe. Môžeme to robiť hravou formou, napr. lovením rôznych predmetov z dna bazéna.
- Splývanie – hviezdica – Dieťa naučíme udržať sa na hladine bez dopomoci.
- Plavecké spôsoby - Začíname dieťa učiť znak, lebo vďaka nemu sa udrží najľahšie bez dopomci na hladine. Potom môžeme pokračovať kraulom a prsiami.
