Zladiť materstvo a zamestnanie v útlom veku dieťaťa je pre každú ženu, ktorá sa rozhodne ísť týmto smerom, rozhodne náročné. Matky veľakrát trpia výčitkami, či svoje dieťa o niečo neukracujú alebo či podávajú dostatočné výsledky v práci.
Snáď všetky mamy chcú pre svoje dieťa to najlepšie, či už mu to vedia zabezpečiť svojou stálou starostlivosťou a opaterou alebo práve naopak využívajú na pomoc manžela, rodinu alebo špeciálne zariadenia. Pre každú mamu je vhodné niečo iné a nemali by sa medzi sebou porovnávať ani súdiť. Častokrát sa ženy rozhodnú pre skorý návrat do práce z ekonomických alebo mentálnych dôvodov. Mnohé ženy potvrdzujú, že zostať vyslovene iba s dieťaťom je pre matky psychicky náročnejšie, ako keď má mozog možnosť prepnúť aj do pracovného módu. Niektoré mamy si prácu popri materskej vyskúšajú a samy zhodnotia, že na to ešte nie sú pripravené, prípadne ich zamestnávateľ nie je natoľko flexibilný.
Veľa žien, ktoré sa rozhodnú z práce vôbec neodísť, alebo sa do nej skoro po narodení dieťatka vrátiť, sú úspešné ženy, ktoré ich práca baví, napĺňa a majú, aj vďaka blízkym, možnosť zladiť prácu i materstvo. Mnohé z nich, práve počas materskej, objavia svoju vášeň a rozbehnú podnikanie podľa vlastných predstáv. Najdôležitejšie je nájsť si vlastný systém, ktorý vyhovuje dieťatku, mame i celej rodine. Vyzerá to tak, že kľúčom je snažiť sa nájsť zdravú rovnováhu a neprepínať svoje sily.
Aké aspekty by mala spĺňať ideálna práca pre matky?
- Práca by sa mala dať vykonávať z domu.
- Práca by sa mohla týkať dieťaťa - navrhovanie, šitie, detské centrum.
- V čase našej neprítomnosti by mal byť s dieťaťom otec, prípadne starí rodičia.
- Práca by mala mať flexibilnú pracovnú dobu.
- Práca by mala byť zmysluplná a napĺňujúca.
- Práca by mala byť adekvátne finančne ohodnotená.
So svojimi skúsenosťami s prácou popri materskej a rodičovskej dovolenke a najväčšími výzvami, ktorým musia dennodenne čeliť, sa podelili štyri mamičky.
Denisa Lipovská (36)
majiteľka detského voľnočasového centra HappyBee a bývalá fitneska, (dcéra Adelka 4 roky, syn Darius 7 mesiacov)
Nesnažím sa už byť stopercentná na všetkých frontoch a podľa mňa je to veľmi oslobodzujúce. Treba si proste určiť priority.
1. Prečo ste sa rozhodli pracovať popri materskej dovolenke?
Ja som nejak neriešila, či idem alebo nejdem na materskú, pracovala som od strednej školy prakticky stále, menili sa životné okolnosti, ale nikdy som nejak neuvažovala nad tým, že by som na materskej mala od práce pauzu. Mňa moja práca veľmi baví, takže si to vcelku užívam aj s deťmi. A navyše, teda mať biznis ako je www.happybee.sk, tak to je pri deťoch vlastne obrovské plus. Mám tam šikovné kočky, čo mi deti postrážia, keď potrebujem vybavovať, alebo mám stretnutia.
2. Ako vyzerá váš bežný deň?
Rána sú hektické. Ale myslím, že to majú aj nepracujúce maminky. Snažím sa všetkých obliecť, nakŕmiť, vystrojiť, aby sme sa dostali z domu. Môj malý syn je skvelé bábatko a celkom pravidelne doobeda spinká, tak niekedy stihnem za doobedie aj pár mailov či telefonátov. Potom sa okolo obeda presúvame do HappyBee. Tam už je to taký kolotoč, ako v každom podnikaní, stále je čo riešiť. Tam sa ale moje deti cítia skvele, veď majú vlastnú veľkú herňu aj telocvičňu. Takže tam je to už pohoda. Okolo 17:00 sa presúvam naspäť domov, väčšinou varím večeru a potom už prichádzajú večerné rituály a ukladanie detí. Našťastie mi obe deti zaspávajú samy, takže potom sa ešte po 20:00 dostanem aj do posilky. Okrem práce mám aj túto vášeň a aktuálne mi večerné cvičenie veľmi vyhovuje.
3. Aké sú najväčšie výzvy, ktorým musíte čeliť?
Asi najviac ma dokáže zničiť málo spánku. Snažím sa preto zaľahnúť čím skôr a občas sa musím dospať, a deti cez víkend prevezme manžel a ja môžem spať, koľko vládzem. Dala som si tiež záväzok, že večer už nepracujem. Ešte sa sem tam prichytím pri tom, že večer riešim moje sociálne siete, pretože aj tie sú tak trošku mojou prácou, nakoľko mám aj rôzne influencerské spolupráce. Ale to sa snažím už pred spaním elimimovať na minimum. Ten spánok je asi taký najväčší challenge pre mňa, nedokážem totiž spať cez deň, mala by som pocit, že mi ten deň ušiel, tak preto si musím dávať pozor na nočný spánok a radšej sa jednorázovo dospím cez víkend. Krpec je ešte dojčený, takže sa to, samozrejme, nie vždy podarí, vyspať sa do ružova.
4. Aké by ste dali odporúčania pracujúcim mamám?
Pre mňa je veľmi dôležitý aj ten kvalitný čas s deťmi. Nie ten, čo považujem ja za kvalitný, ale ten, čo ocenia moje deti, spoločné hranie, váľanie sa v izbičke na zemi plnej rozhádzaných hračiek, neriešiť, či mám upratané, umytý riad alebo zložené prádlo. Proste, nesnažím sa už byť stopercentná na všetkých frontoch a podľa mňa, je to veľmi oslobodzujúce. Treba si proste určiť priority. Pre mňa sú na prvom mieste deti, potom čas pre mňa a samozrejme moja práca. Poriadok a prádlo ma určite počkajú.
5. Neľutujete svoje rozhodnutie nebyť matkou na plný úväzok?
Vôbec nie, ako som spomínala v úvode, ja som sa nad tým, že na materskej nebudem robiť nič, okrem materských povinností, ani nezamýšľala. Myslím, že potrebujem byť akívna na viacerých frontoch, a tak ma to baví oveľa viac. Navyše, mám pocit, že čím mám toho viac, tým lepšie zvládam aj deti. Je to taký paradox. Niekedy mám deň, kedy som len mama a mám s tým väčší problém ich zvládnuť ako v deň, kedy mám x vybavovačiek a stretnutí. Všetko je to skôr o mojom vnútornom nastavení. Snažím sa preto byť v pohode a nestresovať sa zbytočnosťami.
Jaroslava Juranová (31)
majiteľka kaviarne Hollerung káva & koloniál a baristka, (syn Leo 2 roky a 7 mes.)
Mám zásadu, že neodídem z domu, kým mi Leo nedopovie, nedovysvetľuje, nevyjadrí, čo potrebuje vyjadriť. Zásadne neodchádzam z domu za jeho plaču.
1. Prečo ste sa rozhodli pracovať popri materskej dovolenke?
Rozhodnutie pracovať prišlo ruka v ruke s rozhodnutím viesť kaviareň a byť v nej baristom, čiže sa to vyvinulo prirodzene v rámci danej situácie. Udialo sa to celé veľmi rýchlo, nakoľko sa nám naskytla príležitosť prenajať si náš vysnívaný priestor pre kaviareň a potom sa už nedalo cúvnuť.
2. Ako vyzerá váš bežný deň?
Ráno vstávam medzi 6 - 7, podľa toho, čo je potrebné pred otvorením kaviarne zariadiť, avšak večne nestíham, nakoľko väčšinou Leo vstane tiež a vtiahne ma do svojich hier alebo spolu raňajkujeme a potom sa asi 15 minút lúčime. S Leom ostáva Matúš a aj títo dvaja sa spoločne venujú chodu kaviarne, napríklad tým, že vyzdvihnú koláče u výrobcu alebo chlieb u pekárky a prinesú ich do kaviarne, čiže sa ešte doobeda všetci spolu vidíme. Ja sa počas dňa venujem celkovému chodu kaviarne a okolo 16-tej mi Matúš prinesie Lea (a odchádza do Bratislavy trénovať) a spoločne tak vybavíme upratovanie a odchod domov.
3. Aké sú najväčšie výzvy, ktorým musíte čeliť?
Určite zmena v tom, že už netrávim so svojim dieťaťom toľko času, koľko by som chcela a celkovo, ako rodina máme posunutý režim, napríklad víkendujeme v pondelok a v utorok. Jediné šťastie je Matúšova práca, ktorú si vie korigovať tak, aby sme mohli byť spolu. Taktiež, sme rodina bez babičiek v dosahu, takže niekedy sa naozaj zapotíme, aby sme všetko stihli a vedeli sa zariadiť. Už sme si ale zvykli a stráženie vybavujeme málokedy.
4. Aké by ste dali odporúčania pracujúcim mamám?
Aby si šli za svojím, ale popri tom nezabúdali počúvať svoje dieťa. Ja mám zásadu, že neodídem z domu, kým mi Leo nedopovie, nedovysvetľuje, nevyjadrí, čo potrebuje vyjadriť. Zásadne neodchádzam z domu za jeho plaču a takých situácií bolo v začiatkoch veru veľa. Teraz už Leo vie, že aj keď odchádzam, on ostáva v bezpečí so svojim ocinom a so mnou sa opäť uvidí poobede. Takže určite len tak nemávnuť rukou, že ono si zvykne. Zvykne, ale ako?! Taktiež sa zatiaľ cítime lepšie bez návštevy škôlky.
5. Neľutujete svoje rozhodnutie nebyť matkou na plný úväzok?
Občas určite áno! Keď boli ťažšie chvíle, mala som chuť všetko predať a byť opäť doma a v pohode. Ale nebola by som v pohode, prišla by som o kúsok seba a tiež verím, že všetci v našej rodine máme takto možnosť sa niečomu priučiť a verím, že nás to zocelí. Ďakujem Matúšovi a Leovi, že to takto spolu radostne zvládajú a dodávajú mi tým energiu pokračovať.
Tereza Vančová (29)
Service Operations Executive v AT&T, (syn Vojtech 2 roky)
Poradila by som mamám nebáť sa zbytočne popredu. Čo príde, príde a keď to tu bude, vyriešite to.
1. Prečo ste sa rozhodli pracovať popri materskej dovolenke?
Tesne pred otehotnením ma prijali na novú, skvelú pozíciu v práci, no nakoľko som otehotnela, od nástupu na ňu som mohla na novej pozícií pracovať len zhruba 6 mesiacov, preto sme sa so šéfom dohodli, že skúsim nastúpiť čo najskôr naspäť na plný úväzok. Šlo to hneď, keď mal malý 7 mesiacov, pretože šéf bol bez problémov ochotný sa dohodnúť na práci z domu. Dohodli sme sa, že ak by sa ktorejkoľvek strane zdalo, že to nefunguje, vyriešilo by sa to zmenou pomeru, napríklad na 70% alebo podobne. Zárovň bol otvorený veľkej časovej flexibilite, admin prácu si spraviť napríklad doobeda a predeliť ju prestávkami s dieťatom, real time práca ale musela byť vždy real time spravená, zjednodušene, klient a služby, ktoré mu sprostredkujeme, nesmú byť ovplyvnené.
2. Ako vyzerá váš bežný deň?
Každý náš deň je tak trochu iný, aj keď sa snažím doň vsadiť trocha rutiny, keďže ju deti do istej miery potrebujú, pomáha im to cítiť sa bezpečne. Keďže moja oficiálna pracovná doba je prispôsobená severoamerickému pracovnému času, 2-10.30pm, doobedia trávime krúžkami, (pondelok, streda, niekedy aj piatok) nákupmi, prechádzkami, klasická materská. Poobede syn spí väčšinou cez 3 hodiny, svoj spánok si vyberá medzi 13 až 18-tou. Hneď, ako zaspí, púšťam prácu a snažím sa porobiť čo najviac z toho, čo sa nakumulovalo v inboxe, rozriešiť čo najviac úloh a získať informácie od zvyšku teamu. Keďže za oceánom je ráno, zväčša vybavím aj povinné pravidelné virtual meetingy a pripravím si krátky to-do list. Keď sa syn zobúdza a muž ešte nie je doma, dávam si pauzu a varíme rýchle hlavné jedlo dňa a jeme. To býva tak 17 hodín, pauzu mám asi hodinu a pol. Keď muž skončí v práci, ja sadám za počítač naplno. Je to, samozrejme, popretkávané odbiehaním k dieťaťu, niekedy minúta, niekedy 10, prirovnateľné k fajčiarským pauzám. Okolo 22-hej pomáham ukladať syna, je zvyknutý na nás oboch pri zaspávaní a nayše to si neviem odpustiť. Keď zaspí, ešte porobím posledné doťuky a vypínam prácu. Keď je dosť energie, ešte sa s mužom vykecávame alebo si píšem s kamoškami na materských, väčšinou po jedenástej večer je každej mamky čas.
3. Aké sú najväčšie výzvy, ktorým musíte čeliť?
Sú to, samozrejme, prípady, keď ma akútne potrebujú syn aj práca, úplne najhoršia kombinácia je plačúce dieťatko a nahnevaný klient na telefóne. Už sme zažili všeličo, a muž v zápche v meste. Ono sa to, ale, všetko dá zvládnuť, ak má človek dobrý tím a šéfa, o ktorého sa dá oprieť.
4. Aké by ste dali odporúčania pracujúcim mamám?
Veľa jogy kvôli psychike. A nebáť sa zbytočne popredu. Čo príde, príde a keď to tu bude, vyriešim to. A ešte možno, nelámať to za každú cenu cez koleno. Keď to skĺbiť nejde, tak to nejde, nech sú dôvody hocijakej povahy. Neznamená to, že je niekto horší alebo lepší, netreba sa bičovať. Podstatné je, aby sa život prežíval v spokojnosti.
5. Neľutujete svoje rozhodnutie nebyť matkou na plný úväzok?
Neľutujem, pretože to, že nie som “matka na plný úväzok”, aspoň u nás doma znamená, že je otec oveľa viac angažovaný, jednak vo výchove, ale aj v chode domácnosti. To má pozitíva na viacerých úrovniach, ja sa viem vžiť do toho, aké to je, keď je niekto nonstop vyrušovaný pri práci, aké to je, prísť domov a prepnúť z jedného režimu do úplne iného, viacmenej bez oddychu, kým otec veľmi dobre vie, čo to je,7x do hodiny utišovať pre nás dospelých, nezmyselný plač a mať pri tom postavené jedlo na sporáku a pípajúcu práčku. Skrátene, máme doslova rovnaké problémy, čo nám pomáha ich jednak ľahšie zdieľať, ale aj konštruktívne riešiť. Za seba, neľutujem.
Simona Džudža (35)
manažérka v oblasti farmakovigilancie, (syn Adam 3 roky, syn Michal 3 mesiace)
Úplne najväčšia výzva je spracovať všetky emócie, ktoré prichádzajú s odlúčením od dieťaťa, keď na to ešte nie ste obaja pripravení.
1. Prečo ste sa rozhodli pracovať popri materskej dovolenke?
Keď som odchádzala na prvú materskú, dohodli sme sa v práci, že za mňa nebudú hľadať náhradu a vrátim sa po 6 mesiacoch. Mala som skvelú pracovnú pozíciu, aktívnu. Boli sme súčasťou nového projektu, centra, ktoré sa vytvorilo na Slovensku a zastrešovalo viacero európskych krajín. Pozícia si vyžadovala aj cestovanie, prevažnú časť však tvorila práca v kancelárii. Rozhodnutie nastúpiť do práce po polroku som urobila netušiac, čo ma po narodení syna čaká. Nevedela som, aká budem mama, rovnako ako som nevedela, aké bude naše dieťa. Skorý návrat som si naplánovala najmä kvôli pozícii a predstave, že to všetko bude veľmi dobre manažovateľné aj s dieťaťom. Do práce som nakoniec nastúpila „až“ po roku a na polovičný úväzok a som veľmi vďačná, že to moja vtedajšia nadriadená prijala s veľkým porozumením.
2. Ako vyzerá váš bežný deň?
Do nášho pracovného kolotoča sme zapojili aj babku, moju mamu, ktorá k nám týždenne dochádzala. Delí nás dvesto kilometrov a mama síce stále pracuje, no jej práca je tam, kde je jej notebook a na prvého vnuka sa veľmi tešila a hlavne na ten čas osamote len s ním. V pondelky ráno sme ju očakávali a pri malom sme sa prestriedali. My s mužom sme zavelili na odchod a ona preberala starostlivosť. S mamou nemáme úplne rovnaký pohľad na výchovu detí, generačné rozdiely sú citeľné, ale vedela som, že po nás s mužom je to najlepšia osoba, ktorej Adamka môžeme zveriť. Takto sme si nažívali do stredy, štvrtka, podľa množstva práce. Po rannej špičke som odchádzala do bratislavského „office-u“ a vracala som sa podvečer. Už pri parkovaní auta mi na obývačkové okno búchal moj blonďavý vycerený poklad, ja som rýchlo utekala za ním. Ďalšia polhodinka a viac patrila dobehnutiu zameškaného dojčenia. A potom sme sa venovali len hre a jeden druhému, kým babinka sadala za počítač a dokončovala veci, ktoré nestihla počas obedného spánku Adamka. Kto mal voľné ruky a chuť, varil, prípadne upratoval a po uložení Adamka na spánok sme sadali ku zaslúženému poháru vínka.
3. Aké su najväčšie výzvy, ktorým musíte čeliť?
Úplne najväčšia výzva je spracovať všetky emócie, ktoré prichádzajú s odlúčením od dieťaťa, keď na to ešte nie ste obaja pripravení. Prvé týždne sme plakali obaja, on doma a ja v aute. Bála som sa prvej služobnej cesty, ktorá by vyžadovala aj prenocovanie. A nesmela som myslieť na to, že mi niečo nenahraditeľné uniká. Do práce som chodila unavená, Adamko sa v noci stále budil, takže to chcelo zmobilizovať viac síl, aby som podala dobrý výkon. No a ďalšia výzva bola opäť žiť so svojou mamou a svokrou pod jednou strechou, aj keď tentokrát pod našou, po tých veľa rokoch si to už jeden ani nevie predstaviť. Určite to tak bolo aj na druhej strane!
4. Aké by ste dali odporúčania pracujúcim mamám?
Netrúfnem si niečo odporúčať, každá má svoje dôvody na skorší návrat do práce. Asi jedine, ak naozaj nemusíš do práce, radšej ostaň doma s dieťaťom. Chcela som povedať, „uži si to“, ale nie vždy sa to dá.
5. Neľutujete svoje rozhodnutie nebyť matkou na plný úväzok?
Ľutovala som. V práci som vydržala presne polrok, kým našli na moju pozíciu náhradu a vrátila som späť domov, na plný úväzok. Toto rozhodnutie neľutujem. Čaká ma ešte pár rokov na rodičovskej dovolenke a keďže s deťmi sa plánuje ťažko, uvidíme, čo príde potom. Ďakujem môjmu mužovi za podporu!
