Dieťa neustále nasáva našu náladu. Dokonca aj vtedy, ak je žena ešte len tehotná.
Určite každý pozná situáciu, keď dobre naladení zrazu stretneme človeka, z ktorého srší negativizmus. Hoci sa ho snažíme rozveseliť, postupne klesá aj naša nálada, až sa cítime úplne bez energie, podráždene, nervózne. Keď sa zamyslíme, ako veľmi nás ovplyvňujú ľudia, ktorými sme obklopení, prostredie, v ktorom sa nachádzame, strava, ktorú konzumujeme, aktivity, ktoré vykonávame, uvedomíme si, ako všetko dokopy tvorí našu náladu a potenciálne nás stresuje alebo rozveseľuje. Rovnaký, ba ešte väčší vplyv máme my na naše dieťa.
Dieťa je naše zrkadlo, pozor na to
Pokúsme sa vžiť do pocitov nášho dieťaťa. Primárnou a hlavnou osobou v jeho blízkosti sme my, jeho mama a otec. Domov, ktorý mu vytvárame, spoločnosť, do akej ho vodíme, aktivity, ktoré s ním vykonávame, alebo ktoré ho necháme robiť samo, strava, ktorú mu servírujeme. To všetko má silný dopad na náladu dieťaťa, na jeho psychickú pohodu, fyzickú silu a celkovú životaschopnosť.
Skôr než začnú deti hovoriť a vyjadrovať svoje pocity slovami, demonštrujú ich svojím správaním. Odborníci tvrdia, že spôsob, akým držíme dieťa, keď sme v strese, pohľad, aký mu venujeme a tón hlasu sú nepopierateľnými spúšťačmi rovnakej nálady u dieťaťa ako má matka. Dokonca tvrdia, že negatívne emócie matky sa u dieťaťa niekoľkokrát znásobujú. U dieťaťa sa zrýchľuje tlkot srdca, je nervózne, plačlivé a neschopné zaspať. Rovnako vykazuje výrazne vyššie známky strachu z neznámych ľudí.
Dôležitá vec, ktorú si potrebujeme uvedomiť je, že nervózna a nešťastná mama nemôže očakávať šťastné, spokojné a veselé dieťa. Veľakrát sa ocitáme v začarovanom kruhu, kedy nás rozčuľuje dieťa svojou nervóznou náladou, a pritom si neuvedomujeme, že správanie dieťaťa je naším odrazom. Dieťa nám vždy zrkadlí, čo do neho vkladáme, či už je to náš záujem a starostlivosť, alebo nevšímavosť a prehliadanie. Nervózne a nešťastné dieťa volá svojím správaním o pomoc. Po vylúčení potencionálnych zdravotných ťažkostí, bolesti zubov, nedostatku spánku, hladu, prichádza na rad sebareflexia. Potrebujeme sa na chvíľu zastaviť a uvedomiť si samých seba. Ako sa cítime my? Nie sme vyčerpaní a unavení? Nie sme nervózni po hádke s blízkymi? Nie sme vystresovaní zo zlej finančnej alebo sociálnej situácie?
Depresia v tehotenstve má za následok dieťa náročnejšie na pozornosť
David Code, autor svetového bestselleru Deti nás vo všetkom kopírujú: Stres rodičov je pre dieťa toxický (Kids Pick Up On Everything: How Parental Stress Is Toxic To Kids) vo svojej knihe tvrdí, že neexistuje čas, kedy stres rodičov negatívne nevplýva na dieťa, ale najkritickejšie obdobie je už počas tehotenstva. Mozog dieťaťa i jeho gény sú zasiahnuté. Výskum preukázal súvis medzi stresom tehotnej ženy a problémami vo vývine detí, nevynímajúc nervové vypätie, ADHD a zvýšené riziko autizmu. Hoci sú za tieto ochorenia zodpovedné hlavne genetické faktory, odborníci potvrdzujú nezanedbateľný vplyv environmentálnych faktorov, ako je napríklad dlhodobý stres matky. Stresový hormón kortizol v tele matky ovplyvňuje vývin mozgu plodu. Tehotná žena, vystavená nadmernému a dlhodobému stresu podáva stresový hormón prostredníctvom placenty priamo svojmu dieťaťu. Plod automaticky reaguje a prispôsobuje svoj mozog výrazne stresovému prostrediu, ktoré ho po narodení čaká. David Code preto považuje za najdôležitejšiu métu princíp mieru a pokoja. Pre dieťa nie je dôležité šesťkrát do dňa počuť, ako veľmi ho ľúbime. Oveľa dôležitejšie je preň vytvoriť prostredie bez stresu, obáv a hrozieb. Domov, v ktorom sa bude cítiť absolútne bezpečne a bezpodmienečne milované.
Dieťa vníma našu náladu a naše vyžarovanie. Ovplyvňujeme ho viac, ako sme si ochotní pripustiť. Sme pre neho alfou a omegou, najdôležitejšími bytosťami na svete a ak cíti, že s nami niečo nie je v poriadku, automaticky sa cíti ohrozené aj ono. Dieťa nasáva pocity zo svojho najbližšieho okolia. Štúdie potvrdili, že deti depresívnych matiek, ktoré trpeli depresiou v tehotenstve, majú v detstve komplikovanejšiu a náročnejšiu povahu a vykazujú nežiadúce správanie.
Následky zlej nálady rodičov na psychike dieťaťa
Dlhodobé štúdie na deťoch konštantne vystavených stresujúcemu domácemu prostrediu preukázali zmeny na mozgu a psychike dieťaťa. Dieťa svojich rodičov miluje bezpodmienečne a sú preň vzorom. Spôsob, akým sa vyrovnávame so stresom príjme ľahko za svoj. Problémové správanie detí vyplýva zo stresu, ktorému dieťa čelí. Výskumy potvrdzujú, že stres rodičov a problematické správanie detí majú významný súvis. Stres rodičov, spojený s menej vnímavým, vysoko autoritatívnym a zanedbávajúcim spôsobom výchovy, vedie k oneskorenému vývinu dieťaťa v mnohých oblastiach, vysvetľujú psychoanalytici Rothbaum a Weisz v práci Starostlivosť o dieťa a správanie dieťaťa - neklinické vzorky (Rothbaum & Weisz, 1994).
Neistota. Dieťa, ktoré je často alebo neustále vystavené napätým a stresujúcim situáciám súvisiacimi so zlou náladou v rodine, trpí pocitmi neistoty a viny. Dieťa nie je schopné rozlíšiť, z čoho pramení zlá nálada a vníma iba napätú atmosféru, ktorá ho frustruje. Dieťa trpí pocitmi viny, keďže si automaticky spája zlú náladu rodičov so sebou a obviňuje sa za ňu.
Depresia a nervozita. Dieťa, trpiace v rodine, kde sú smútok, nervozita a depresia rodiča každodennou realitou, prijíma tieto pocity za svoje. Dieťa začne trpieť úzkosťou a značnou nervozitou. Jeho potláčané pocity, ktoré nedá najavo v domácnosti sa väčšinou vyhrotia v školskom prostredí alebo medzi vrstovníkmi. Dieťa má problém prejaviť svoje potreby a nadväzovať zmysluplné vzťahy s inými deťmi a vyjadriť svoje potreby pred dospelými.
Agresivita. Rodičia, ktorí sú často zle naladení, nie sú schopní dostatočne a kvalitne sa venovať dieťaťu. Dieťa vníma ich zlú náladu ako nezáujem o svoju osobu. Dieťa začne na seba upozorňovať nežiadúcim správaním, a to hlavne agresivitou voči druhým deťom, zvieratám a hračkám. Takéto správanie môže mať devastačný účinok na zdravý psychický vývin dieťaťa.
Obezita. Deti, žijúce v stresujúcom prostredí, konzumujú výrazne viac nezdravého jedla a polotovarov. Vyplýva to zo skutočnosti, že unavený a vyčerpaný rodič nemá dostatok energie a chuti pripravovať dieťaťu aj sebe hodnotnú stravu. Tieto deti v dospelom veku častejšie trpia obezitou, pretože po svojich rodičoch preberajú zvyk riešenia nešťastnej nálady prejedaním sa.
Čo môžeme robiť proti zlej nálade?
Je veľmi dôležité, starať sa v prvom rade o seba a svoju psychickú pohodu. Veľa matiek má s týmto problém, je pre ne neprirodzené správať sa voči dieťaťu sebecky. Ak si však uvedomíme, že dieťa kopíruje naše pocity, nemôžeme očakávať spokojné dieťa, ak my samy nie sme spokojné a vyrovnané. Samozrejme, nie je možné žiť v neprirodzenom prostredí bez stresu. Je však na nás, aby práve domov bol miestom pre dieťa, kde sa bude cítiť absolútne bezpečne.
Priznanie problému. Keď sa odvážime priznať, že dlhšie trpíme pocitmi zlej nálady, sme na najlepšej ceste k zmene. Uvedomenie si dlhodobej depresie, zlej nálady, podráždenosti, chce poriadnu dávku sebareflexie a vôle na zmenu.
Pomenovanie spúšťača. V prvom rade potrebujeme špecifikovať z čoho pramení zlá nálada. Či už je to dlhodobá únava, partnerské problémy, nedostatok financií, nízka socializácia, ochorenie, je na nás, aby sme konkretizovali, čo je hlavným spúšťačom negativizmu v našom živote.
Hľadanie riešenia. Ďalším dôležitým krokom je naša vôľa veci zmeniť. Človek je spoločenský tvor, a ako hovorí David Code vo svojej knihe, sme naprogramovaní vytvárať spoločenské väzby. Mylne veríme, že sociálne siete, prostredníctvom ktorých udržiavame sociálne vzťahy sú dostačujúce. Naplňajúci spoločenský život eliminuje výskyt stresu a robí nás odolnejšími voči každodenným problémom. Ak máme okolo seba ľudí, na ktorých sa môžeme spoľahnúť a sú nám ochotní nie len pomôcť, ale sa s nami aj zabávať, výrazne prispievame k svojej dávke šťastia a spokojnosti. Možno ste si všimli, že dieťa je mnohokrát najspokojnejšie práve vtedy, keď okolo neho rodič nekrúži, nechá mu slobodu byť dieťaťom a on sám sa venuje napríklad veselej komunikácii s priateľmi. Tento aspekt v žiadnom prípade nenavádza ani k najmenšiemu zanedbávaniu dieťaťa, práve naopak. Rodič dieťaťu vytvára dostatočne uisťujúce bezpečné prostredie, v ktorom môže dieťa napredovať a rozvíjať sa.
Úprimnosť voči dieťaťu. Hoci si mnohí rodičia myslia, že dieťa ich pocity nevníma alebo ho nezaujímajú, nie je to pravda. Dieťa markantne nasáva pocity rodiča a pokiaľ mu nie je, adekvátne k jeho veku, vysvetlené, prečo sa rodič nejako správa, ako dlho to bude trvať, kto je za to zodpovedný, dieťa veľmi rado prevezme úlohu vinníka. Máme voči dieťaťu zodpovednosť mu objasniť, čo sa s nami deje a ako ho naše správanie môže zasiahnuť. Dieťa od nás preberá vzor, že stres a zlá nálada sú súčasťou života, avšak nie trvalou a učí sa zdravým taktikám, ako sa s ním vyrovnať.
