Mnohí ľudia aj v dospelosti spomínajú na najvernejšieho psieho kamaráta z detstva, či hravé mačiatko, ktoré ich vždy vedelo rozveseliť. Ak uvažujete, že by ste chceli dopriať vášmu dieťaťu podobnú radosť, no netušíte, čo spolužitie s domácimi miláčikmi obnáša, čítajte ďalej.
Benefity pre dieťa vyrastajúce v domácnosti s domácim zvieratkom
Nie nadarmo sa hovorí, že deti a zvieratá sú najlepší priatelia. Deti zvieratá milujú a dokonca ich spoločnosť blahodárne pôsobí na ich duševné aj fyzické zdravie. Deti sa od zvierat neskutočne rýchlo učia. Chodiť po štyroch, keď sa snažia zvieratko dobehnúť, napodobňovať ich zvuky, keď sa s nimi chcú dohovorť, imitovať ich správanie, keďže sa učia najmä napodobňovaním. Takisto sa posilňuje schopnosť dieťaťa vcítiť sa do inej živej bytosti, zvyšuje sa jeho empatia a celková emocionálna inteligencia. Podľa štúdií dieťa tiež lepšie porozumie prirodzenému kolobehu života, keď si uvedomí, aký krátky život žijú zvieratá.
Zvieratá sú pre ľudí prospešné aj v rámci zdravia, znižujú riziko vzniku alergií a tiež pomáhajú pri duševných vypätiach. Výskumy potvrdili, že deti, ktoré vyrastajú v domácnosti so zvieracím spoločníkom majú vyššiu sebadôveru, vyššiu mieru empatie, lepšie komunikačné zručnosti, nižšiu hladinu stresového hormónu kortizolu, nižší level krvného tlaku. Sú tiež spoločenskejšie, priateľskejšie, veselšie a majú pocit spolupatričnosti. Vyrastanie v domácnosti so zvieraťom podporuje u dieťaťa zdravý vývoj kognitívnych schopností, manuálných zručností, je spojený s vyššou dávkou zodpovednosti, spoľahlivosti a ľudskosti.
Ako si vybrať vhodné domáce zviera do svojej rodiny?
Keď sa rozhodneme zaobstarať si do rodiny domáce zviera, je veľmi dôležité si uvedomiť, koľko energie, času, financií, lásky, pozornosti a priestoru sme ochotní mu venovať. Zviera je živý tvor a bude od nás, rovnako ako naše dieťa, závislé, čo sa týka prežitia. Ak zviera príde do rodiny neskôr ako dieťa, máme možnosť prispôsobiť výber zvieraťa veku a záľubám dieťaťa. Obrovskú výhodu získate, ak si vezmete zviera z útulku alebo dočasnej opatery, či chovnej stanice. Zamestnanci, ktorí zvieratá detailne poznajú vám budú vedieť poradiť zviera s vhodnou povahou a zvykmi, aby sa hodilo do vášho životného štýlu. Takáto zvieratá už majú väčšinou zvládnuté aj hygienické a socializačné návyky. Preferencie zvieraťa o trávení času závisia aj od jeho povahy, veku a zdravotného stavu. Ak máme staré, choré alebo traumatizované zviera, pravdepodobne bude mať z divokých detských hier strach a skôr ocení pokojné miesto na oddych a citlivé hladkanie. Mladé zviera plné sily zas pre zmenu asi nebude baviť väčšinu dňa bez pohybu ležať v pelechu a ocení skôr veselé hry a dlhšie prechádzky.
Bezpečnosť nadovšetko
Keď sme sa rozhodli zdieľať svoj príbytok s domácim miláčikom, pravdepodobne sme o nadchádzajúcom spolužití mali jasné predstavy. Definovali sme si, kam budeme psa alebo mačku púšťať, kde bude mať zákaz vstupu, kde bude spávať a čím ho budeme kŕmiť. Svoje predstavy sme neskôr prispôsobili reálnemu životu, povahe a potrebám nášho zvieraťa. Avšak až do momentu, kedy nás naše dieťatko zamestná na väčšinu času a na zvieratko nám zrazu ostáva toho času aj trpezlivosti menej. Ako však všetci spolu spokojne nažívať ďalej, keď do nášho života vstúpi nový vzácny člen, naše dieťa? V prípade, ak je v rodine prvý štvornohý priateľ a až po ňom prišlo dieťatko, je potrebné ho na príchod nového člena rodiny a jeho budúceho najlepšieho parťáka pripraviť. Ak máme pochybnosti o tom, ako zviera príjme naše dieťa, môžeme sa obrátiť aj na odborníkov a špecializovaných trénerov, ktorí nám poradia, ako v takejto situácii jednať.
- Privykajme zviera aj na inú zodpovednú osobu, ktorá ho bude kŕmiť alebo venčiť. V prvom rade si musíme uvedomiť, že náš domáci maznáčik potrebuje stále cítiť našu lásku a túži po našej spoločnosti. V prípade, že s nami zviera spáva v spálni, je vhodné ho skúsiť učiť spávať aj v iných miestnostiach a prípadne bez nás, len s našim partnerom. Táto možnosť sa môže hodiť, ak budeme potrebovať uspať dieťatko a nebudeme chcieť riskovať jeho prebudenie sa na žalostné štekanie alebo mňaukanie nášho miláčika spoza zatvorených dverí.
- Zviera nemusíme vysťahovať. Veľa ľudí zvykne domáce zviera, ktoré do príchodu dieťaťa žilo vnútri, vysťahovať von, alebo prípadne zo spálne. Takýto krok nie je nutný, ak to nie je benefit priamo pre zviera. V prípade, že ide o rodinný dom so záhradou, sa možno rozhodnete privykať zviera aj na pobyt na dvore, keďže v nestráženej chvíli dieťa môže nedopatrením zviera vypustiť von.
- Je vhodné určiť priestor, ktorý patrí len zvieraťu. Zviera tak bude mať možnosť v pokoji sa najesť, oddýchnuť si a tiež sa ukryť, keď bude unavené z hry, alebo vystrašené. Zviera by malo mať svoje miesto určené na odpočinok a jedenie. Do tohto priestoru by mu dieťa nemalo vstupovať, pokiaľ ho práve nejde kŕmiť, alebo mu čistiť misku.
- Mali by sme si nájsť denne chvíľku, ktorú budeme venovať iba zvieraťu. Napriek tomu, že naše zviera vysoko pravdepodobne miluje naše dieťa, aj ono túži po našej láske. Najnovšie výskumy dokazujú, že zviera je schopné cítiť žiarlivosť. Preto, ak vyslovene uprednostňujeme iné zviera, stupňuje sa v prehliadanom zvierati úzkosť a frustrácia. Je dôležité nezabúdať nájsť si čas zviera pohladkať, pohrať sa s ním, alebo ho vziať na prechádzku.
- Psa by sme nemali karhať za vrčanie. Vrčaním dáva najavo svoju nespokojnosť s momentálnym dianím. Ak dieťa po ňom búcha, alebo robí niečo, čo sa psovi nepáči, pes dáva vrčaním najavo, že stráca trpezlivosť. Dôležité je dieťa naučiť pri vrčaní spozornieť a prestať vo vykonávanej činnosti.
- Nie všetky zvieratá reagujú rovnako ake naše. Rodič by mal dieťaťu vysvetliť, aké potenciálne poranenie mu môže zviera urobiť. Už malé dieťa porozumie, že pes alebo mačka majú zuby a pazúre, ktoré sú pre dieťa nebezpečné a môžu mu ublížiť.
Prečo pes uhryzne dieťa?
Štatistiky hovoria, že drvivá väčšina útokov psa na dieťa príde od domáceho psa. Štúdia vysvetľuje, prečo sú väčšinou uhryznuté psom práve deti. Až 67 % detí nevie odhadnúť, kedy pes cerí zuby a chystá sa na útok a považuje výraz psa za úsmev. Ďalšia štúdia vysvetľuje, prečo sú deti uhryznuté práve do tváre. Vysvetľuje, že útok na tvár nezávisí od výšky psa, ale od dotieravej blízkosti tváre dieťaťa pri hlave psa, hlavne detí do veku 3 rokov. Pes neznesie blízkosť tváre pri ústach, keďže sa tým cíti ohrozený. Najskôr pre výstrahu odvráti tvár, preruší očný kontakt a zavrčí. Ak sa neprestane cítiť nepríjemne a v nebezpečí, môže zaútočiť a dieťa uhryznúť. Rodičia sa vtedy väčšinou rozhodnú psa utratiť. Hlavne vtedy, ak zle reaguje napríklad len jeden zo psov. Dôvodom býva väčšinou to, že malé dieťa naháňa a straší psa, alebo sa ho snaží objímať a bozkávať. Rýchly a nepredvídateľný beh dieťaťa pes vníma ako utekajúcu korisť a prílišnú blízkosť detskej tváre zase ako útok, pred ktorým sa nemá kde ukryť. Niektorí odborníci tvrdia, že dieťa do 5 rokov nedokáže odhadnúť hranice pri zvieratách ani dalších deťoch a odporúča preto priviesť psa do domácnosti až po dovŕšení piateho roku.
Príchodom dieťaťa zodpovednosť voči zvieraťu nekončí
Spolužitie s domácim miláčikom a deťmi dá zabrať. Dôležité je uvedomiť si, že narodením dieťaťa naša zodpovednosť voči zvieraťu nekončí. Ak sme sa raz vedome rozhodli sa o zviera starať, nesmieme naň kvôli novým povinnostiam zabudnúť. Samozrejme, že čas, ktorý budeme schopní zvieraťu venovať sa spočiatku veľmi obmedzí, no je potrebné si uvedomiť, že dieťaťu dávame svojím správaním príklad. Je vhodné zapájať dieťa do starostlivosti o zviera, samozrejme, adekvátne k jeho veku a schopnostiam. Dieťa sa tak učí, že zviera je živý tvor, vyžadujúci kŕmenie, venčenie, kúpanie, čistenie pelechu, toalety a misiek.
Opustením starého zvieraťa, alebo jeho vyhodením, dávame dieťaťu nešťastný príklad. Môže tak získať dojem, že aj starí, chorí alebo nevyhovujúci ľudia nemajú hodnotu a je v poriadku sa ich zbaviť. Takisto, nikdy by sme nemali fyzicky trestať zviera a už vôbec nie pred očami dieťaťa. Keďže dieťa sa učí najviac pozorovaním, sotva ustriehneme, kedy sa rozhodne potrestať zviera ono samé. Avšak, keďže nad zvieraťom nebude mať fyzickú prevahu ako dospelý človek, zviera môže zareagovať skratovo, a dieťaťu vážne ublížiť. Je jedno, či ide o malého psíka, mačku alebo veľkého psa. Nie nadarmo sú zvieratá vo svojej podstate zubaté šelmy, ktorých správanie nikdy nemôžeme stopercentne predpovedať, ani keď ide o naše vlastné zviera, ktoré detailne poznáme. Nevieme, či zviera nie je vystresované, unavené, hladné, alebo či nemá bolesti. Ak ho v nepravej chvíli dieťa bude provokovať, môže mu nešťastne ublížiť. Preto je veľmi dôležité naučiť dieťa všímať si signály podráždenosti u zvieraťa, akým je napríkad práve vrčanie u psa, syčanie a metanie chvostom u mačky. Dieťa je tiež potrebné od útleho veku učiť, akým spôsobom môže zviera hladkať a keďže citlivosť jeho úchopu ešte nie je úplne vyvinutá, musime dávať pozor, aby zvieraťu neublížilo. Veľakrát chcú rodičia potešiť svoje deti malým psíkom alebo mačiatkom. Neuvedomujú si však, že dieťa nie je schopné s ním zdravo manipulovať a väčšinou to končí poraneniami vnútorných orgánov a smrťou zvieraťa. Rodič by si mal uvedomiť, že ako by nikdy nemal nechať malé dieťa samo bez dohľadu so zvieraťom, tak by ani malé zviera nikdy nemal nechať samé s dieťaťom.
Ak sa rozhodneme do nášho domova začleniť zviera, darujeme tým dieťaťu jedinečného kamaráta. Dieťa benefituje zo spoločnosti domáceho zvieraťa fyzicky i duševne. Zviera je pre dieťa doslova dar. Nie však dar, ktorý ma byť ponechaný pri dieťati bez rozmyslu, alebo odhodený, keď sa zunuje. Zviera nie je vec ani plyšový maznáčik. Zodpovedným a starostlivým prístupom učíme rovnakým vlastnostiam aj naše dieťa a dáme mu možnosť vyrastať v súlade s prírodou.
