Homeschooling: Deti, ktoré nechodia do školy, vedia viac

Ilustračná foto: Bigstock
  Ilustračná foto: Bigstock

Deti, ktoré sú vzdelávané doma, majú lepšie sociálne schopnosti, sú tvorivejšie a hlavne neporovnateľne slobodnejšie. Majú možnosť tráviť s rodičmi viac času a tým si s nimi budujú aj lepšie vzťahy. Tento článok je o tom, kam slovenské školstvo dospelo a prečo by sme ho mali čo najskôr zmeniť alebo dovtedy vzdelávať deti jednoducho doma.

 

 

Domáce vzdelávanie určite nie je pre všetkých rodičov. Kompletne v rodine zmení množstvo procesov, ktoré niekomu môžu vyhovovať na sto percent, ale iného život môžu obrátiť na ruby. Domáce vzdelávanie je známe už približne 50 rokov. A možno vás prekvapí, aké množstvo rodín ho využíva. V USA je to viac ako 2 milióny detí, vo Francúzsku približne 70 000 a v Českej republike sa týmto spôsobom vzdeláva okolo 1000 detí. Na Slovensku funguje domáce vzdelávanie od roku 2008, ale až rok 2015 sa stal zlomovým a konečne sa prestali rodičia tejto možnosti báť. Momentálne je na Slovensku vzdelávaných doma viac ako 100 detí.

 

Pravdou je, že hoci sa doma vzdelávajú takmer všetky deti, najprv si musia odsedieť nudné vyučovanie v škole. A hoci si myslíte niečo iné, v skutočnosti sa len máloktoré dieťa učí v škole. Väčšina sa učí prostredníctvom domácich úloh po škole. Problémom je, že v tom čase už bývajú deti po celom dni vyčerpané. Viacerí rodičia, ktorí si túto skutočnosť uvedomili, odstránili deťom z plánu povinné sedenie v škole. Takéto životné rozhodnutie však nemá len pozitíva. Rodina príde o jeden príjem. No je naozaj úctyhodné, že je nielen vo svete, ale aj na Slovensku, stále viac rodičov, ktorí si uvedomujú dôležitosť vzdelávania a šťastia ich detí a obetujú tomu i zníženie svojho životného štandardu.

 

V čom sú výhody domáceho vzdelávania pre rodičov i deti? Čo týmto rozhodnutím získajú?

 

  1. More spoločne stráveného času, ktorý si naozaj spoločne užívajú.
  2. Kontakt, blízke stretnutia a hlbšie porozumenie – tým, že rodičia, ktorí vzdelávajú svoje deti doma s nimi trávia neporovnateľne viac času, ľahšie a lepšie porozumejú ich povahe, motívom konania i potrebám. Aj rodičia, ktorí mali tendencie tlačiť deti do svojich predstáv a nenaplnených ambícií to jednoducho robiť prestanú. Ich porozumenie detskej duše je omnoho hlbšie.
  3. Rodičia týmto deťom viac dôverujú. Prejavy tohto uznania schopností dieťaťa možno vidieť pri konfliktoch a nebezpečných situáciách.
  4. Lepšie školské výsledky
  5. Menší tlak spoločnosti. Študijné výsledky detí vzdelávaných doma nie sú ovplyvnené sociálnu situáciou, ani vzdelaním rodičov. V školskom prostredí naopak zohrávajú významnú rolu peniaze, ale aj vzdelanie rodičov.

 

Ako to funguje v praxi?

Rodič môže požiadať v rámci prvého stupňa základnej školy  o “Individuálny výchovno-vzdelávací plán“ riaditeľa svojej školy. Ak s tým riaditeľ školy súhlasí, potom dvakrát do roka dieťa v tejto škole absolvuje komisionálne skúšky. O tom, ako má preskúšanie vyzerať, rozhoduje škola.

Domáce vzdelávanie je možné realizovať aj na druhom stupni základnej školy.

 

Čo hovorí legislatíva?

Paragraf 24 zákona 245/2008 rieši celú vec tak najviac na jednu stranu papiera. No hoci je tu byrokracie málo, aj tu nájdete nejaký ten nezmysel. Konkrétne dva:

 

1) Učiť dieťa doma môže len kvalifikovaný učiteľ. Toto je výplod úradníka, ktorého bohužiaľ nenapadlo nikde naštudovať, ako domáce vzdelávanie funguje v civilizovaných krajinách.

Našťastie sa mnohí nedali odradiť  a reálne to funguje tak, že rodičia si zoženú učiteľa, ktorý im dovolí prefotiť svoj diplom a učia si deti sami.

 

2) Školy dostávajú len 10% príspevku na žiaka. To vytvára nezáujem škôl venovať sa vážnej spolupráci s rodičmi doma vzdelávaných detí na materiálnej, ale aj na didaktickej úrovni. Je úplne samozrejmé, že nejaký úradník bude mať obavy, že sa riaditelia škôl budú obohacovať na takýchto deťoch. Avšak nielenže týmto ochudobnili rodičov o možnosť spolupráce so školou, ale aj o jeden príjem rodiny.

Inak je to skvelý zákon. Stačí, ak sa vyškrtnú tieto dva nezmysly a ostatné prosím nemeniť!!!

 

Život rodičov a detí v domácom vzdelávaní

Prvý rok sú rodičia na svoje deti prísni. Často bývajú pod tlakom okolia, ktoré nedôveruje, že by mohli takéto deti dosahovať dobré výsledky. Po čase si ale nájdu optimálny režim a opustí ich strach zo skúšania, ktoré sa zväčša ukáže ako bezproblémové.

Po týchto pozitívnych skúsenostiach sa uvoľnia a menej na deti tlačia. Začnú im dôverovať a prenechajú im viac zodpovednosti za výber vecí a tém, ktorým sa chcú venovať.

Niektorí dokonca pochopia, že sa vôbec niet čoho obávať až tak, že zmenia homeschooling (domáce vzdelávanie) na unschooling (neškoláctvo).

Unschooling je ešte benevolentnejší a nenúti postupovať pri výuke podľa rozvrhu. Z môjho osobného pohľadu sú výsledky detí-domaškolákov porovnateľné ako detí-neškolákov. Rozdiel vidím hlavne v tom, že tieto deti pôsobia ešte šťastnejšie. Rozprávať a hrať sa s neškolákom je skutočným zážitkom!

 

Foto: Bigstock

A čo sociálne zručnosti týchto „izolovaných detí“?

Väčšina ľudí si kladie túto otázku ako prvú. Každý predsa vie, že „deti potrebujú deti.“ Očakávajú, že takto vzdelávané deti sú sociálne retardovaní samorasti. O to viac možno budú aj pre vás prekvapivé výsledky výskumu, ktorý robili v USA. Keďže je tam až 2 milióny detí, ktoré sa vzdelávajú mimo školy, venujú tomuto fenoménu veľkú pozornosť. Samozrejme aj za účelom kontroly, aby sa im veci nevymkli spod kontroly.  Výskum zistil, že domáci školáci sú lepší v sociálnych zručnostiach. Dokážu ľahšie nadväzovať nové vzťahy a tiež ľahšie s ľuďmi vychádzať. Ľahšie komunikujú o svojich potrebách. Vhodnejšie bránia svoje hranice a naopak rešpektujú hranice druhých.

Ako je to možné?

Sám som bol zvedavý, ako sa dokážu deti lepšie naučiť zvládať vzťahy, ak nie sú dennodenne vo veľkom kolektíve. Aký je teda rozdiel v socializácii v škole a doma?


Škola

Našou predstavou o tom, ako sa nadobúdajú sociálne zručnosti je, že stačí, ak vytvoríme skupiny detí a to je všetko. To však nestačí. Deti sa stávajú sociálne zručnými vďaka 2 kľúčovým veciam:

1) v skupine musia byť deti rôzneho veku

2) deti sa potrebujú cítiť bezpečne

 

V našich bežných školách sú však deti rozčlenené do skupín iba podľa rovnakého veku. Bezpečie v školách je tiež skôr len niečím nereálnym. Cítiť sa bezpečne neznamená iba neprítomnosť šikany. Cítiť sa bezpečne znamená, že deti môžu vyjadrovať svoje pocity. Môžu plakať, hnevať sa, báť sa i radovať sa. Podľa môjho názoru sa tieto veci dejú len veľmi obmedzene alebo vôbec. Z toho mi vyplýva, že sa socializujú len málo.

 

Život detí v domácom vzdelávaní

Ich život nepodlieha tak prísnej štruktúre, ako je tomu v školskom prostredí. Deti vstávajú, ako im to hovorí ich organizmus, hrajú sa neporovnateľne viac. Učia sa podľa dohody s rodičmi. Môžu do celého procesu vzdelávania vnášať omnoho viac vlastných názorov.

Domaškoláci majú neporovnateľne viac príležitostí stretávať sa s rôznymi ľuďmi a nadväzovať s nimi vzťahy. Neboja sa na ulici osloviť starenku, porozprávať sa na prechádzke so susedou, chodia na výstavy a do galérií. A netrávia iba čas so svojím rodičom. Nie sú izolovaní. Stretávajú sa s ďalšími domaškolákmi a v poobedných hodinách sa venujú v kolektíve krúžkom, ktoré majú radi. Bezpečie im tu vytvárajú rodičia. Je úžasné pozorovať, ako sa už za jeden rok vzdelávania doma tieto deti „poľudšťujú“ a doslova ožívajú. Máme v našej škole úzky kontakt aj s rodičmi školákov, preto to viem bez problémov porovnať.

 

Historicky je tu ten nápad so zatváraním detí do škôl veľmi krátko. 250 rokov je len niekoľko generácií. Deti a rodičia sú stále vybavení skvelými inštinktmi na domáce vzdelávanie, ktoré tu bolo stovky generácií. Preto sú deti i rodičia v domácom vzdelávaní  šťastnejší, a dokonca aj v akademických výsledkoch lepší. Aj domáce vzdelávanie je dôkazom toho, že naše školy  nie sú šťastnou myšlienkou. Je čas na nejakú novú ideu a ja som presvedčený, že tá súvisí s poľudštením učiteľov v slobodnom prostredí.

 

Domáce vzdelávanie je pre úradníkov a zákonodarcov na Slovensku veľmi ťažkou skúškou. V súčasnosti ukazujú, že nedôverujú  učiteľom, rodičom a riaditeľom škôl, preto sa snažia zúrivo centralizovať moc v školstve a prísne legislatívne vymedziť každý krok učiteľa. Naše školstvo patrí v Európe k tým najhorším a ja cítim, ako ťažko to nesú naši úradníci na ministerstve. Z tohto pohľadu je pre nich domáce vzdelávanie “veľa muziky za málo peňazí” – splnenie sna každého byrokratického úradníka, “nemusím sa o to starať a funguje to samé”, žiadne ” tečie nám strecha”.  Avšak ak by úradníci otvorili vrátka s domácim vzdelávaním na Slovensku (napríklad aj zrušením tých dvoch nezmyslov, o ktorých som písal vyššie), vytvorili by precedens smerom k výraznej decentralizácii moci a toku peňazí v školstve. Majú to tí nedôverčiví chlapci a dievčatá (v dospelých telách) ťažké. Osobne si myslím, že budú hrať mŕtveho chrobáka, ale rád sa dám prekvapiť.

 


 

Autor Aleš Štesko je učiteľom v škole Fantázia v Banskej Bystrici. Organizuje kurzy slobodného učenia - Radi s deťmi a vedie reláciu v internetovom rádiu - Jaskyňa pre mužov.

Zdieľať na facebooku