Na svete existuje mnoho nešťastných dospelých, ale najsmutnejší sú tí, ktorých ako deti vystrašila nejaká situácia alebo dospelá osoba. Myslia sa tým všetky dôležité dospelé osoby ako rodičia, učitelia, kňazi či iní duchovní, ale aj súrodenci a ďalšie osoby, ktoré sú spojené s danou traumatickou situáciou. Dospelí by bez zaváhania nazvali takéto svoje správanie voči deťom ako obyčajnú snahu o budovanie ich disciplíny. Veď, „oni sa len snažili naučiť deti...“
Dospelí, s ktorými sa ako s deťmi zle zaobchádzalo, si často vyberajú starostlivých partnerov, ale len ťažko v nich nachádzajú dôveru dokonca aj po rokoch dobrého a láskavého zaobchádzania. Navyše nie je žiadnym prekvapením, že oni sami sa stávajú ustráchanými alebo zlostnými dospelými a iba hľadajú ďalšiu osobu, na ktorej by sa vybúrili.
Aké je prepojenie medzi strachom a disciplínou?
Disciplína podnecuje strach - mocnú a primitívnu ľudskú emóciu, ktorá nás upozorňuje na prítomnosť nebezpečenstva a bola rozhodujúca pre udržanie našich predkov nažive.
Strach sa dá rozdeliť na dve zložky: biochemickú a emocionálnu
1) Biochemická reakcia na strach je rovnaká pre všetkých a deje sa, keď sme konfrontovaní hroziacim nebezpečenstvo. Naše telá reagujú špecifickými spôsobmi ako napríklad potenie, zvýšený tep a vysoká hladina adrenalínu. Takáto biochemická reakcia je pravdepodobne súčasťou nášho evolučného vývoja a je to akási automatická odpoveď, ktorá bola zásadná pre naše prežitie pred stáročiami. Takúto reakciu možno poznáme pod názvom bojuj alebo uteč , kedy sa naše telo pripravuje na možný boj alebo útek.
2) Emocionálna reakcia na strach je vysoko individuálna. Aj keď je fyzická reakcia rovnaká, dieťa môže strach vnímať negatívne, ale aj pozitívne. Všetci poznáme v našich životoch ľudí, ktorí sú ako keby závislí na adrenalíne, extrémnych športoch a situáciách. Toto je teda možný spôsob ako sa pripraviť na boj. Iní ľudia, ktorí negatívne reagujú na strach, chcú zabrániť tomuto pocitu a teda sú príkladom reakcie úteku.
Úloha dospelých vo vzťahu k strachu a disciplíne
Úlohou dospelého NIE JE kontrola dieťaťa, ale skôr jeho ochrana. Dospelí má pripraviť dieťa na vstup do dospeláckeho života. Mnohí by povedali, že výchova k disciplíne je posledných rokoch na ústupe, ale je mnoho spôsobov, ako viesť dieťa k disciplíne, no bez spôsobovania strachu dieťaťu. Disciplína sa má používať iba vtedy, ak jej dieťa rozumie. Inými slovami, dieťa musí vedieť, čo robí zle, inak sa dostane do režimu bojuj alebo uteč a v konečnom dôsledku sa nič nenaučí. Strach a dôvera spolu súvisia. Kde je strach, tam je i menej dôvery. Ak chce dospelý budovať dôveru, tak potom je redukcia strachu veľmi dôležitá.
Deje sa tak napríklad, ak sa dieťa nepozrie na obe strany pri prechádzaní cez cestu a dospelý si vezme dieťa bokom a vysvetlí mu, že v takomto prípade by mohli byť zrazení autom, no nechcú, aby sa tak stalo. Pretože potom by boli z tejto situácie veľmi smutní. Tomuto dieťa rozumie a postupne zisťuje, že je dôležité učiť sa, počúvať a poslúchať rady dospelých. Takisto dieťa prichádza na to, že aj dospelý môže byť zranený a deti nechcú dospelých v živote zraňovať.
Na druhej strane, ak by dospelý dieťa udrel alebo potrestal, to sa s najväčšou pravdepodobnosťou stane ustráchané, nerozumie a snaží sa naučiť všetky spôsoby ako odolať trestu. Chýba tu však časť, kde sa dieťa učí, že by mohlo svojím konaním zraniť seba či iných dospelých. Pozrieť sa na obe strany pri prechádzaní cesty totiž to nie je inštinkt, dieťa sa ho musí naučiť. Takisto nie je správne ani emocionálne zneužívanie, je totiž založené na moci a kontrole nad inou osobou. Je to pravdepodobne najmenej pochopiteľný typ zneužívania, hoci je najbežnejší a pre dieťa najviac deštrukčný. Obeť, v tomto prípade dieťa, z vyššie uvedeného príkladu vidí seba samého ako nehodného lásky, rešpektu , záujmu a nedokáže dôverovať.
Dieťa, samozrejme, môže byť prinútené správať sa tak ako chceme, ale nerozumie prečo. To, čo cíti je strach zo snahy o poslušnosť a chce sa naučiť, ako sa s týmto strachom vyrovnať. Toto je inštinktívne a má to fyzický základ. Dieťa dospieva až do puberty a ak ho dospelí strašia alebo nútia do istého správania, môžu v tejto oblasti nastať vážne emocionálne problémy. Tie potom môžu pokračovať počas celej puberty až po dospelosť. Vtedy sa už ako dospelý snaží naučiť vyrovnať zo strachom , pretože teraz je už dosť veľký, aby sa vedel brániť. Úlohou dospelých je niečo dieťa naučiť a nie je to to, ako sa vysporiadať so strachom a ako ľuďom nedôverovať. Dospelý, ktorý trpel ako dieťa, má často problém s intimitou, dôverou a s udržaním dlhodobých a stabilných vzťahov.
Poučenie zo života
V reálnom živote existujú dôsledky každého jedného správania. Niekedy však tomu dospelí nevenujú dostatok pozornosti. Napríklad, ak nejaké dieťa šikanuje iných, v určitom bode zistí, že ho nikto nemá rád a nie je obľúbené. V tomto prípadejeho trestom môže byť, že nemá žiadnych kamarátov. Toto jeho „ponaučenie“ zo života bude fungovať v jeho živote, pokiaľ neprirodzene nezasiahnu dospelí ( strachom a zlým zaobchádzaním ). Nie je však trest ako trest. Ak sa dieťa stane tyranom v skorom veku, nie je múdre ho biť alebo zasievať strach do tohto dieťaťa. Radšej mu treba napríklad vysvetliť, že ak bude pokračovať vo svojom správaní, nebude mať priateľov a to ono predsa určite nechce.
Strach a trestanie iba deti mätú. Pozrite sa vždy preto najprv na skutočné dôsledky v živote. Keď chcete deti niečo naučiť, opíšte im dôvody slovne tak, aby ich aj hneď a jednoducho pochopili. Strašenie a bitka dieťaťa sú dva rôzne druhy správania, ale obe sú urážlivé a neprirodzené. Pamätajte, dieťa, ktoré sa bojí, sa stane i ustráchaným dospelým , ktorý bude mať problém dôverovať iným. Nepoužívajte strach a tresty ako nástroj, aby deti robili to, čo chcete vy. Pretože v podstate v takom prípade sa vy stávate násilníkom a škodíte tým, ktorých milujete. A toto je vzťah medzi strachom a disciplínou. Deti si od nás budú brať ponaučenia do života pokiaľ im my budeme ponúkať našu pomocnú ruku.
Ak viac rodičov pochopí tento koncept, viac detí sa stane šťastnými, emocionálne zdravými, rešpektovanými dospelými.
Zdroj: healthpsychology.org Preložila Eva Ďubeková // Foto: Shutterstock
