Bratislava 19. februára (TASR) - Štvrtina Slovákov sa cíti osamelo a pätina je sociálne izolovaných. Najohrozenejšími kategóriami sú starší ľudia vo veku nad 65 rokov, dlhodobo chorí, ale aj nezamestnaní. Vyplýva to z epidemiologického výskumu, ktorý realizovali v rámci projektu Disconnect katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.
"Extrémnu osamelosť pociťuje 5,2 percenta ľudí. To znamená, že takmer neustále prežívajú pocity osamelosti, izolácie a zároveň majú často aj dojem, že sú odmietaní alebo ignorovaní," uviedol vedúci projektu Michal Hajdúk z katedry psychológie. Objasnil, že osamelosť pociťuje celkovo 25,3 percenta populácie a sociálnu izolovanosť 19,1 percenta.
Vedúci katedry sociológie Roman Džambazovič ozrejmil, že pocity osamelosti najčastejšie pociťujú ženy a ľudia v dôchodkovom veku, najmä tí, ktorí sú na invalidnom dôchodku. Ohrození sú aj jednotlivci s nízkym vzdelaním a tí, ktorí žijú vo veľkomeste nad 100.000 obyvateľov. "Ukazuje sa taktiež, že sú to osoby, ktoré sa dlhodobo starajú o dieťa alebo deti, tzn. na rodičovskej dovolenke. Oni síce nie sú izolovaní, ale sú výrazne osamelí. A taktiež sa ukazuje, že tí, ktorí žijú v jednočlenných domácnostiach," doplnil.
Za dôležitý faktor označil Džambazovič participáciu na trhu práce a zlú finančnú situáciu. Až 51,3 percenta populácie s ťažšou príjmovou situáciou uviedlo, že pociťuje osamelosť, v prípade nezamestnaných to bolo 41,7 percenta. Džambazovič spomenul aj skupinu ľudí, ktorí sa cítia sociálne vylúčení v dôsledku diskriminácie. "Ukazuje sa, že ľudia, ktorí majú inú ako heterosexuálnu orientáciu alebo sexuálnu preferenciu, sú výraznejšie ohrození osamelosťou a sociálnym vylúčením," spresnil.
Hajdúk vysvetlil, že osamelosť je subjektívny pocit nedostatočnej kvality alebo kvantity sociálnych vzťahov, zatiaľ čo sociálna izolovanosť znamená objektívny nedostatok sociálnych väzieb. Vzťah medzi nimi podľa neho nemusí byť priamočiary. Doplnil však, že v rámci populácie je vo všeobecnosti trend, že osamelejší ľudia sú zároveň aj izolovanejší. Konštatoval pritom, že deväť percent ľudí sa cíti súbežne osamelo aj izolovane.
Džambazovič upozornil, že osamelí a sociálne izolovaní ľudia majú pocit straty kontroly a slobodného rozhodovania nad vlastným životom a vo väčšej miere nedôverujú ostatným ľuďom. Chronické pocity osamelosti môžu mať rovnako dopad aj na zdravie. Priblížil, že až 63 percent ľudí, ktorí sa cítia osamelo, uvádza, že má úzkostnú symptomatiku. "Depresia sa výraznejšie spája práve s osamelosťou a nie so sociálnou izoláciou, čo nám znova poukazuje na to, že toto sú dva odlišné konštrukty, ktorých aj riešenie na úrovni spoločenskej a individuálnej si vyžaduje úplne odlišné riešenia," poznamenal.
Džambazovič objasnil, že osamelí a izolovaní ľudia častejšie navštevujú lekára, majú sedavejší spôsob života, horší spánok a sú menej aktívni. "Chronické pocity osamelosti môžu mať podobný dopad na zdravie ako dlhodobé fajčenie alebo obezita," podotkol Hajdúk. Dodal, že títo ľudia sú vo väčšej miere vystavení aj riziku pitia alkoholu.
Výskum realizovali v spolupráci s agentúrou Focus na vzorke 3006 dospelých Slovákov prostredníctvom dotazníkového výskumu metódou osobného dopytovania. Uskutočnil sa v období od 4. 10. do 14. 11. 2024. Ako ozrejmil Hajdúk, nasledovať bude aj druhá vlna projektu, keď budú zisťovať ďalšie faktory, ktoré prispievajú k osamelosti a izolácii, skončiť sa má v roku 2026. "Potom budeme môcť vedieť formulovať nejaké verejné politiky na základe tých získaných údajov, ktoré naozaj budú relevantné pre Slovensko," ozrejmil Hajdúk.
