Aj vás dojímajú rozkošné videá detičiek so zvieratami? Je neuveriteľné, ako prirodzene si vedia k sebe nájsť cestu. Vždy som s úžasnom sledovala, ako sa môj maličký syn škriabal po našom psovi na nohy, mal plné ručičky chlpov, ktoré mu počas toho povytŕhal a pes držal „ako hluchý dvere“, oči mal vypúlené od bolesti, ale ani sa nepohol. Keď syn plakal prišiel sa pritúliť. Keď sa malý plazil po zemi, náš pes sa veľmi opatrne k nemu tisol a najjemnejšie, ako bol schopný, sa snažil vymaniť zo synovho neohrabaného detského zovretia. Malé prstíky v psích očiach, lebo „HAVOOOO OKOOO“. Obdivujem nášho psa, s akou láskou a trpezlivosťou znáša „lásku“ od všetkých našich detí. Môžem povedať, že je pre náš život skutočným obohatením.
Malé deti sa veľmi zaujímajú o zvieratá. Majú od nich odozvu bez nejakých nárokov. Ľudia majú celkovo prirodzenú potrebu spájať sa s inými ľuďmi, ale aj so zvieratami. Takisto mnohé druhy zvierat majú silnú potrebu vytvárať spoločenstvá, či už v rámci svojho druhu alebo s ľuďmi. Každý, kto už mal doma psa, vie presne, prečo sa psovi hovorí „najlepší priateľ človeka“. Pes sa za tú dlhú, tisíce rokov trvajúcu spoločnú púť, tak prispôsobil človeku a jeho životu, že nezriedka dokáže byť človeku hlavným sociálnym partnerom. Vedci z Univerzity veterinárneho lekárstva vo Viedni (2013) zistili, že vzťah majiteľa a jeho psa, možno prirovnať ku vzťahu rodiča a dieťaťa, pretože psovi vytvára akýsi „efekt bezpečnej základne“. Presne ako dieťa vo svojom rodičovi, aj pes vo svojom majiteľovi a opatrovníkovi vidí bezpečnú základňu založenú na dôvere, odkiaľ môže chodiť skúmať svet. Psy sú za tento pocit istoty a bezpečia vlastnej „svorky“ ochotní položiť aj svoj život.
Stanley Coren Ph.D., F.R.S.C sa zaoberal empatiou psov voči nám ľuďom. Každý, kto má doma psa a trávi s ním množstvo času, si určite všimol, že pes dokáže nejakým spôsobom reagovať na naše emocionálne prejavy. Podľa Stanleyho Corena je problémom, že empatia je pomerne zložitá emócia. Vysvetľuje, že myseľ psa je veľmi podobná kapacitou asi 2-3 ročnému dieťaťu. Empatia sa u detí začína rozvíjať okolo dvoch rokov. To znamená, že pes má základy empatie. Dokáže reagovať na emócie niekoho iného, bez toho, aby plne chápal, čo ten druhý cíti. To by si už vyžadovalo pokročilejšiu mentálnu úroveň.
Pre množstvo skeptikov sa dvaja psychológovia, Deborah Custance a Jennifer Mayer z Goldsmiths College v Londýne, rozhodli pomocou testov zistiť, či psy majú skutočne schopnosť vcítiť sa. Použili upravený postup, ktorý sa používa pri zisťovaní stupňa empatie u batoliat. Testovali osemnásť psov s ich majiteľmi, ale aj cudzími ľuďmi. Plač je kritický stav. Psychológovia sa pokúšali zistiť, či pes reaguje naozaj na plač, teda krízovú situáciu, alebo len na neobvyklé zvuky, ktoré pri plači človek vydáva. Ak človek v skutočnosti neplakal, iba vydával zvuky podobné plaču, pes buď nereagoval alebo reagoval pokusom o hru. Ak však človek v skutočnosti plakal, pes reagoval pokojným priblížením sa, položením hlavy na kolená a akoby snahou utešiť človeka. Svojho majiteľa, ale rovnako aj cudzieho človeka. Záver z týchto testov je jasný, pes má schopnosť vycítiť rozpoloženie človeka a empaticky reagovať. Utíšiť, upokojiť, potešiť...
Je známe, že život so zvieratami má veľmi pozitívny vplyv na zdravie a život ľudí. Po psychickej aj po fyzickej stránke. Nielen psy, ale iné domáce zvieratá, sa používajú v rámci terapie. Domáci miláčikovia môžu slúžiť ako dôležitý zdroj sociálnej a emocionálnej podpory pre ľudí vo všetkých oblastiach života. Mimoriadne pozitívny vplyv majú aj na vývoj dieťaťa. Štúdie dokazujú, že deti, ktoré vyrastajú so zvieratami majú o 30 percent lepšiu imunitu. Domáce zvieratko okrem toho učí dieťa pochopiť, čo to znamená zodpovednosť za niekoho iného. Dieťa sa učí mať každodenné povinnosti okolo živého tvora, ktorého nemôže vypnúť ani odložiť. Dieťa samotné sa učí rozvíjať empatiu, starostlivosť a priateľstvo. Má spoločníka, ktorému môže povedať všetky svoje tajnosti a vie, že ich neprezradí. Má parťáka na hru. Hlboké city, ktoré deti dokážu zvieratkám prejaviť sú, najmä od psov, opätované v čistej a bezvýhradnej forme. Pri správnom vedení a kontrole rodičov, sú domáce zvieratká pre vývoj detí obrovským prínosom.
Zvieratko však nie je vec. Má svoje potreby biologické aj emocionálne. Je potrebné si zvážiť, ešte pred kúpou zvieratka, či sme schopní a najmä ochotní mu ich denne zabezpečovať. Mať domáce zvieratko je každodenná radosť, ale aj starostlivosť a určité obmedzenie. Odísť na tri dni na chatu a nechať doma škrečka či rybičky „so zásobou jedla na tri dni“ nie je najšťastnejšie riešenie. Náš škrečok chodil v prenoske všade s nami. Bola to starosť, ale rátali sme s tým. So psom je to ešte náročnejšie. Nie všade sa dá ísť so psom, nie každý pes je schopný vydržať v pokoji u priateľov či rodiny. Aj psy majú svoje osobité povahy. Ranné vstávanie kvôli venčeniu do mrazu a tmy si tiež vyžaduje veľa úsilia. A toho venčenia je cez deň viac. Občasný zápach, chlpy, malé nehody a ich čistenie, tiež nie je pre každého. Veľa domácich zvierat si vyžaduje aj spoločnosť, celé dni samé trpia. Jednoducho je to ďalší člen vašej rodiny, voči ktorému máte zodpovednosť a je potrebné si zvážiť, či je vo vašich silách takéto niečo zvládnuť.
Idú Vianoce a zvieratká sú lákavým darčekom. Zodpovednosť za ne by si mal uvedomiť najskôr rodič a postupne zodpovednosti naučiť aj dieťa. Človek sa považuje za pána tvorstva. Z tohto postavenia, vzhľadom na to, že bol obdarený inteligenciou, etikou, morálkou, citom a empatiou by mal dbať o to, aby život ako taký, bol vo svojej podstate na všetkých úrovniach rovnako cenný.
