Hovorievam sama so sebou. Občas sa sama seba dokonca pýtam, či som v poriadku. Zatiaľ som však presvedčená, že áno. Moje vášnivé dialógy prebiehajú väčšinou potichu v mojej hlave a viem sa dokonale vyhádať sama so sebou. Začína to už ráno usporiadaním si všetkého, čo by som mala a čo musím urobiť, s tým či sa mi chce alebo nechce to dnes urobiť.
Moje rôznorodé vnútorné hlasy sa však najčastejšie ozývajú pri mojich deťoch a manželovi. Vzťahy sú to najdôležitejšie v mojom živote a tieto zvlášť. Tiež bývam unavená, mrzutá, nestíham, všeličo mi nevyjde podľa predstáv. Ale aj moje deti a manžel mávajú podobné stavy. Ak sa v tom stave stretneme, chce to veľmi veľa pochopenia a trpezlivosti. To znamená veľmi veľa energie naviac, ktorú práve v tom momente ťažko hľadám. Vtedy nás zachráni obrovská dávka sebakontroly. Tá moja sebakontrola prichádza opäť vo forme vnútorných dialógov. A nesmierne mi pomáha udržať zbytočné emócie pod kontrolou. Výbuchy emócií sú druhou stranou vnímané ako útok a reakcia na ne povedie k zhoršeniu celej situácie. Viem to, a nestojí mi to za to. Moje vzťahy sú pre mňa dôležitejšie ako naťahovanie sa o to, kto je viac unavený, viac frustrovaný, nevyspatý a pod.
Mám doslova vedome nacvičených zopár kontrolných otázok, ktoré ma okamžite dostanú pod kontrolu. Po nich mi všetko ide omnoho ľahšie.
- Vnímaš sa čo robíš?
- Čo tým v skutočnosti dosiahneš?
- Koho máš pred sebou? Je to nepriateľ?
- Ako sa cíti osoba pre tebou?
- Čo sa naučí (dieťa) z tvojho chovania?
- Bude sa ti páčiť ak zareaguje na teba rovnako?
- Pomôže to vášmu vzťahu?
- Dokážeš reagovať aj inak?
- Tak to urob!
Nikto, ani dieťa ani partner, sa nebude chovať lepšie, ak sa ja budem chovať horšie.
Chce to vedomú prácu, ale stojí to za to. Väčšinou mi stačí už len prvá otázka, ostatné prebehne nejako podvedome a zrovnám sa. Sebakontrola je náročný, často aj bolestivý a pre niekoho dlhý proces. Najmä vtedy, ak dlhodobo žije vo svojom vzorci alebo programe správania. Máme tendenciu hľadať vinníka všade okolo len nie u seba. Nie je však v našej moci zmeniť kohokoľvek okrem seba. Eckhart Tolle, nemecký filozof vo svojej knihe Moc prítomného okamihu hovorí, že je potrebné sledovať vlastné myšlienky, aby nás neovládali a mohli sme ich vytriediť a využiť v náš prospech. Mám vlastnú definíciu svojej vlastnej slobody. Táto hodnota je u mňa na prvom mieste v rôznych podobách a oblastiach života. V rovnakej miere sa ju snažím dopriať aj svojmu okoliu.
Pokiaľ máš pod kontrolou sám seba, nemusí ťa mať pod kontrolou niekto iný.
V tomto duchu vychovávam aj svoje deti. Možno to znie čudne, ale nerobí mi radosť neustále ich organizovať. Nie som dozorca, som matka. Rozhodne nie som presvedčená, že viem najlepšie, čo je pre ne dobré. To vedia predsa ony. A rovnako mi nerobí radosť predstava, že niekto cudzí má pocit, že moje deti potrebujú dozorcu. Učím ich sebakontrole, aby ľudia v ich okolí nemali potrebu ich kontrolovať. Je ťažké sa zbaviť očakávaní voči svojmu okoliu, deťom, partnerovi. Dokonale to vystihla Naomi Aldort americká publicistka, ktorá sa zaoberá výchovou a uznanie si získala po celom svete konceptom výchovy, kde nedominuje ani rodič ani dieťa. Namiesto mentorovania, ovládania a manipulácie je s dieťaťom zaobchádzané s úctou a rešpektom. Učí ako dieťaťu porozumieť a ako s ním jednať, aby jeho správne chovanie nevyplývalo zo strachu z rodičov, ani z potreby získať ich uznanie, ale z jeho vlastnej slobodnej vôle. Naomi Aldort vystihla rodičovstvo a vzájomne oslobodzujúci vzťah s dieťaťom vo svojej knihe Raising Our Children, Raising Ourselves:
"...Kýmkoľvek budeš, nič ma nesklame. Nemám žiadne predstavy o tom, aký by si mal byť, či čo by si mal robiť. Netúžim po žiadnych predstavách o tebe, chcem ťa iba spoznávať. Nikdy ma nemôžeš sklamať..."
Je možné nemať žiadne očakávania?
Úplne asi nie, ale pre vzťah je potrebné si pripustiť, že sú to len moje očakávania, a ak sa nesplnia, nemôžem z toho nikoho obviňovať. Sebakontrola zahŕňa sebadisciplínu, vlastnú zodpovednosť, sebauvedomenie ale aj vlastnú hodnotu. Vytvára pocit, že pevne stojím nohami na zemi a nebojím sa zmien a čohokoľvek, čo mi príde do cesty, lebo viem, že moja reakcia bude pre mňa prospešná a neublíži ani nikomu inému. Viem, že poznám sám seba. Viem kto som.
Niekomu pomôžu vnútorné dialógy, niekomu denník či večerné triedenie myšlienok sám so sebou osamote. Niekto potrebuje knihy, iný spriaznenú dušu. Podstatné je uvedomenie si, že sami vytvárame svoj život, svoje vzťahy. Sloboda spočíva aj v tom, že len my sami máme v rukách zmenu. Nikto nerozhodne za nás, pokiaľ mu to nedovolíme. Každá zmena, do ktorej sa pustíme, si žiada, hlavne zo začiatku, veľa sebakontroly. Vo výchove, našich reakciách voči deťom, partnerovi aj sebe samému. Neexistuje gombík, ktorý nás zrazu prepne. Neexistuje všeobecný zaručený návod na výchovu, ani na život. Preto je nesmierne dôležité spoznať seba a byť k sebe úprimný. Odtiaľ môžete začať...
Eckhart Tolle hovorí: „ Spôsobovať si utrpenie vyžaduje veľké úsilie“ a Naomi Aldort k tomu dodáva: „Tak prečo učiť utrpeniu aj deti?“
Vaše dieťa môže byť smutné, frustrované, nahnevané, plakať, kričať...Ak sa snažíme to hneď napraviť, vymazať, zmeniť....učíme ho trpieť.
Dávame mu správu, že je to zlé vyjadrenie, zlý zážitok a treba od neho utiecť. Je lepšie naučiť dieťa spracovávať negatívne pocity, ako potláčať ich a považovať ich prejavy za zlé.
Naomi Aldort hovorí: „Naučte svoje deti zmierovať sa s realitou, aj keď sú veci fakt zlé.“ Naučte ich sebakontrole. Najlepšie vlastným príkladom.
