Rodič introvert a dieťa extrovert. Ako to môže fungovať?

  Ilustračná foto: Bigstock

Introverti sú v súčasnosti celkom horúca téma. Našťastie. Nie sú tak ľahko čitateľní a ľudí to zneisťuje. Pokoj, ticho a vlastné súkromie je ich hlavný poznávací znak. Čo však, keď introvertovi príde do života živé, aktívne a hlučné dieťa? Rodičovstvo je nádherné, obohacuje po všetkých stránkach, ale môže byť aj neuveriteľne vyčerpávajúce. Dieťa extrovert potrebuje toľko aktivít, spoločenského vyžitia, ruchu a zdieľania, ako potrebuje rodič introvert ticha, pokoja a samoty. Ako to všetko skĺbiť?

 

Ako spoznáte dieťa extroverta?

Veľmi ľahko a pravdepodobne veľmi skoro. Každý človek má aj introvertné aj extrovertné charakterové vlastnosti. Niektoré deti sú „jasné“ hneď ako sa začnú plaziť, iné sa prejavia až neskôr. Podľa psychológov by do dvoch rokov dieťaťa malo byť jasné, ktorá časť u neho prevláda viac. Ak si však nie ste celkom istý, podľa Dr. Mary Sheed Kurcinka sledujte svoje dieťa pri hre.

Introvertné deti dávajú prednosť tichším aktivitám ako je kreslenie, písanie, čítanie. Sú to prevažne individuálne činnosti. Lepšie sa cítia v pokojnom prostredí a majú radi, ak vedia popredu čo ich čaká. Aký bude program dňa, kam pôjdu, čo budú robiť a pod.

Extrovertné deti milujú bujarú zábavu. Majú radi hry na divadielka, obliekanie kostýmov, spievanie a predvádzanie sa pred ľuďmi, akákoľvek hra ktorú môžu zdieľať aj s niekým iným. Nerobí im problém zmena plánu, hlavne aby bolo s kým.

 

Extrovertné dieťa je:

  • Spoločenské, má rado veľa ľudí alebo detí okolo
  • Radšej sa hrá v skupine
  • Potrebuje zdieľať svoje pocity a zážitky, až vtedy má pocit, že naozaj niečo zažilo
  • Veľa rozpráva
  • Robí mu problém byť chvíľu sám, nechápe prečo by mal byť niekto sám

 

Táto záplava aktivít a zdieľania padá hlavne na rodiča, ktorý s dieťaťom trávi najviac času. Ale pre rodiča introverta je veľmi vyčerpávajúce byť neustále k dispozícii a v strehu. Náročnosť závisí aj od veku dieťaťa. Spánok menších detí je vymodlený priestor na dobite bateriek.

K práci rodiča samozrejme patrí plniť potreby svojho dieťaťa, ale rovnakú úlohu má pri socializácii, ktorá zahŕňa rešpekt k potrebám iných ľudí. Navyše totálne vyčerpaný rodič si nemôže optimálne plniť svoju rodičovskú úlohu. Potrebuje načerpať energiu, aby mohol byť dobrým rodičom.

 

Rodičia majú často mylné predstavy, že ich dieťa bude kópiou ich samých, najmä čo sa týka osobnosti. Ďalšia mylná predstava je, že dieťa si samé vyberá, aké je a bude. Že výchovou bude také, aké chce rodič. Torontská psychoterapeutka a odborníčka na výchovu Alyson Schafer hovorí:

 

Nie je nič horšie, ako keď rodič vysiela dieťaťu správu, že nie je správne  a musí sa  zmeniť. Potrebujeme všetky druhy ľudí na tejto planéte.

 

Ako to všetko zladiť, zvládnuť a nezblázniť sa?

1) Je potrebné, aby obaja rodičia chápali rozdiel medzi osobnosťou introverta a extroverta.

 

2) Vytvorte pre vaše dieťa dostatok možností, kde môže komunikovať a zdieľať zážitky. Zapojte rodinu, priateľov, chodievajte na ihriská.

 

3) Nájdite si niekoho, kto chápe vašu potrebu v pokoji dobiť baterky, dôverujete mu a môžete mu občas zveriť dieťa.

 

4) Necíťte sa vinní. Nie je sebecké mať občas chvíľu pre seba a potom byť opäť milujúci rodič. Aj vaše dieťa to ocení viac, ako keď má pri sebe neustále vyčerpaného a nervózneho rodiča. Aj obyčajné umývanie riadu v pokoji, môže byť zrazu relax.

 

5) Hľadajte spôsoby ako presunúť časť povinností na ostatných, aby ste sa mohli venovať kľudným činnostiam, ktoré vás bavia a dodajú vám energiu.

 

6) Naučte svoje živé striebro rešpektovať vás. Postupne napríklad, že 5 minút s vami nemôže hovoriť. Aj keď žijeme v extrovertnom svete, občas budú chvíle kedy bude musieť pracovať aj samé. Je potrebné ho postupne učiť sebestačnosti.

 

7) Nastavte si každý deň s dieťaťom chvíľu (napríklad pol hodinu), samozrejme s ohľadom na vek dieťaťa, kedy každý z vás bude robiť nejakú činnosť osamote. Pokojne mu pustite rozprávku, pol hodina mu určite neuškodí. A vy venujte čas sebe, upratovanie tiež môže niekedy počkať. Ide o to, aby ste to mali pevne zakotvené v dennom pláne.

 

8) Necíťte sa vinní. Môžete sa ako rodič obetovať v mnohých veciach, no aj to má svoje hranice, aby ste žili spokojný život.

 

9) Vaše dieťa sa počas života vyskytne v rôznych kolektívoch, je potrebné ho na to pripraviť už od malička. Potrebuje sa naučiť, že sú ľudia, ktorí potrebujú priestor iba sami pre seba. Že byť občas ticho a usporiadať si myšlienky, je tiež fajn. Potrebuje sa naučiť nájsť svoj spôsob pokoja, bude ho tiež potrebovať. Začať doma v bezpečí, je ten najlepší spôsob.

 

10) Uvedomujem si, že je ľahšie povedať ako urobiť. Ale vaše duševné zdravie a vnútorná harmónia je základom pre láskyplný a plnohodnotný vzťah s vaším dieťaťom.

 

Niekoľko tipov na komunikáciu

  1. Po skončení aktivít, ktoré dieťa netrávilo s vami (škola, škôlka, krúžky a pod.) si určite časový limit, počas ktorého vám dieťa vyrozpráva čo zažilo a naopak ten istý časový limit, kedy dieťaťu porozprávate zážitky vy. Naučíte ho sústrediť pozornosť, počúvať aj rešpektovať váš priestor.
  2. Ak je dieťa školák, naplánujte si 15-20 minút rozhovoru ešte pred tým ako začne robiť svoje domáce úlohy. Vyhnete sa odbiehaniu od úloh.
  3. Počúvať môžete vaše dieťa naučiť aj pomocou rôznych predmetov. Napríklad vezmete si každý do ruky rovnaký počet ceruziek. Keď chce niekto niečo povedať, odloží jednu ceruzku. Odučí sa tým skákať vám do reči.

 

Čo je však najdôležitejšie?

Prijať dieťa také aké je. Osobnosť je vrodená a nútenie k zmene nepovedie k ničomu dobrému.

 

 

„Nenálepkujte“. Bez ohľadu na to, či je vaše dieťa introvert alebo extrovert, vyhnite sa označeniam typu „tichý, plachý, ustráchaný“ alebo „ pojašený, nezvládnuteľný, hyperaktívny“. Najmä keď o dieťati hovoríte s inými ľuďmi a pred dieťaťom. Takéto definície sú veľmi subjektívne a zraňujúce.

 

Oceňte, že je iné ako vy. Pre vás to môže byť veľká motivácia, ako vyjsť zo svojej komfortnej zóny a zažiť niečo iné. Verte, že nový pohľad na život a fungovanie v ňom vás môže veľmi obohatiť. Uznajte jedinečný prínos osobnosti vášho dieťaťa do vašej rodiny aj vášho života.

 

Prítomnosť. Introverti častejšie ako prítomnosť riešia minulosť či budúcnosť. Vaše extrovertné dieťa vás „donúti“ byť tu a teraz. Deti rýchlo vyrastú. Čím viac času trávime v prítomnosti, tým hodnotnejší život máme.

 

 


 

Autorka Zuzana Zborayová je lektorka kurzov pre rodičov. Osobne ju môžete stretnúť aj na seminári v Trenčíne:


Zdieľať na facebooku