Súrodenci. Budú sa ľúbiť, chrániť sa a pomáhať si. Tak rozmýšľajú rodičia, keď chystajú výbavičku pre svoje ďalšie dieťatko. Povedzme si úprimne. Ešte veľa vody pretečie, kým sa dvaja malí ľudia naučia spolu nažívať bez súperenia a komunikovať bez emócii.
Môžete mať šťastie, že vám budú dopriate deti, ktorých osobnosti sa pekne znesú, no veľakrát sú karty zamiešané tak, že do rodiny prichádzajú deti s rôznym temperamentom a osobnosťou. Čím viac detí, tým je vyššia pravdepodobnosť, že podobnosť temperamentu a osobnosti sa zopakuje, a náklonnosť súrodencov medzi sebou bude mať svoje preferencie. Ak máte detičky dve, je veľká pravdepodobnosť, že každé z nich bude naozaj veľmi odlišné. Koľkokrát ste počuli, že keď je jedno dieťa dobré, to druhé bude náročné. Keď ste si to odžili s prvým, druhé bude za odmenu. S príchodom nového balíčka genetickej výbavy a jedinečnej osobnosti budete každým dňom zisťovať, s kým máte tú česť. Ako deti rastú, pripomínajú dva magnety, ktoré sa vzájomne k sebe priťahujú, no každý má aj druhý pól, kedy dokáže toho druhého od seba aj pekne silno odpudiť.
Sama poznám situácie, keď jedno z detí sa pekne hrá a to druhé mu zákonite „nedá pokoj,“ chce sa k nemu pridať, no ten druhý súrodenec v tom momente nemá záujem. Súrodenci sa neustále podnecujú a dávajú o sebe vedieť jeden druhému, a je jedno, či o to ten druhý práve stojí. Toto je veľmi častý zdroj konfliktu a plaču malých súrodencov, ako aj boj o vlastníctvo.
Deti sú častokrát za negatívne a agresívne prejavy voči súrodencovi trestané a rodičia ich učia potláčať svoje pocity. Lenže to nahromadené napätie z krivdy sa môže prejaviť v staršom veku iným spôsobom a obrátiť sa proti súrodencovi. Prídu veľmi silné emócie, ktoré prinesie život a nevypovedané emócie vyplávajú na povrch a súrodenci ich nemusia zvládnuť s rozvahou.
Ako správne riešiť súrodenecké hádky pri menších deťoch
Ukážte deťom možnosť, ako smú prejaviť svoj hnev bez toho, aby niekomu ublížili.
Prídete do izby a vidíte, ako starší súrodenec chce udrieť mladšieho, lebo mu berie hračku.
Namiesto:
„Čo to robíš? Chceš jej zlomiť ruku? Ja sa z teba zbláznim,“ skúste:
„Žiadne bitie. Ukáž svojej sestre, ako ťa to hnevá slovami, nie päsťami!“
„Čo keby si mi nakreslil obrázok, ako ti je?“
„Choď k stolíku a môžeš mi ukázať, ako sa hneváš na plastelíne, čo ty na to?“
Sami buďte dobrým príkladom. Nikdy nebuďte agresívni k hrubému správaniu vášho dieťaťa voči súrodencovi. Iba mu ukážete, že silou a hrubým trestom sa dosiahne najväčšie poníženie. Môžete si byť viac než istí, že bez vášho dozoru budú vaše metódy praktizovať na sebe. Bude im stačiť len iskierka emocionálneho rozladenia a bitka môže začať.
Dovoľte deťom priznať ich negatívne pocity k sebe navzájom.
Ak ste v domácom prostredí, rozdeľte deti od seba a tak sa porozprávajte.
Vysvetlite, napríklad: „Teraz nie je dobré, aby ste boli spolu,“ a posaďte si dieťa k sebe, nech vám povie, čo ho nahnevalo. Môžete zopakovať: „Nezhody riešime slovami, nie päsťami.“
Potom mu dajte minútku – dve, podľa veku dieťaťa, aby vychladlo a aby porozmýšľalo, ako by situáciu vyriešilo ináč. Kým bude rozmýšľať, ponúknite mu mimochodom jednu tyčinku alebo kúsok jablka. Nechápte to mylne ako odmenu za jeho neprimerané správanie. Je to jeden zo spôsobov, ako mu pomôcť zbaviť sa negatívnej emócie. Nabudúce požiadajte dieťa napríklad podržať utierku alebo priniesť maličkosť z kúpeľne. Niečo, na čo dieťa prenesie svoju pozornosť a odľahčí tak maximálnu sústredenosť na svoj hnev. Potom sa v pokoji porozprávajte ako sa má takáto situácia nabudúce riešiť.
Vždy by sa mali deti medzi sebou za svoje neprimerané správanie ospravedlniť a druhé dieťa by malo odpustiť. Mladšie deti s tým nemajú problém. S rastúcim dieťaťom bude trucovitosť ospravedlniť sa narastať. Netreba tlačiť, keď hnev pominie, dieťaťu treba ospravedlnenie znovu pripomenúť. Nezačnite veľkú „vec“, kým sa tak nestane. Napríklad nesadnite k obedu, ani nevyjdite z domu s malými rivalmi. Ak sa dá, vyčkajte na ospravedlnenie a odpustenie.
Ukážte pochopenie každej strane
„Áno, rozumiem, teba nahnevalo, že ti sestra zobrala autíčko. Pre ňu to bolo niečo zaujímavé, čo si chcela nachvíľu pozrieť. Ešte si ho nevedela sama vypýtať. V ten moment ste potrebovali rovnakú vec obaja. Jedno autíčko a dve deti, to muselo byť naozaj ťažké. Rozumiem vám obom.“
Je nebezpečné deti medzi sebou porovnávať.
Vyhnite sa negatívnemu porovnávaniu.
„To tu ale vyzerá. Ani to bábätko nerobí okolo seba taký neporiadok ako ty!“
Dieťa to, bohužiaľ, môže chápať: „Mama ma nemá rada. Má rada iba to bábätko.“
Zamerajte sa iba na situáciu, ktorá vás rozčuľuje, napríklad:
„Vidím na zemi zvyšky jedla a tie patria do koša.“
Vyhnite sa aj kladnému porovnávaniu.
„Ty si sa pekne obliekla! Ani tvoja staršia sestra sa tak nevie zladiť.“
Dieťa to chápe: „Mama má radšej mňa.“
Tešte sa z konkrétneho úspechu vášho dieťaťa bez porovnávania.
„Krásne si sa obliekla. Veľmi ti to pristanie.“
Hašterenie je povolené, skutočná bitka zakázaná.
Ak súhlasia obidve strany, je to hra. No ak sa hra zvrháva v niečo, čo môže byť nebezpečné, musíte ju ukončiť. Deti vás môžu presviedčať, no povedzte:
„Možno sa hráte, no na mňa je to už príliš tvrdé, nájdite si inú aktivitu.“
Skúste nechať staršie deti, nech si so situáciou poradia sami.
Rozhodla som sa, že svojim deťom povolím večeru na dosiaľ zakázanom mieste, a to v ich izbe. Okamžite sa tam rozbehli, zapli televíziu a netrpezlivo čakali na svoje taniere. Vzápätí som ale počula rev ako v zoo. Chvíľu na to sa v kuchyni objavil Jakub a plačky sa posťažoval, že mu Petra vzala jeho obľúbenú stoličku. Prvá myšlienka bola vbehnúť tam a prikázať jej, aby mu ju vrátila. Potom som sa zamyslela a povedala: „Vidím, že si riadne nahnevaný. Choď naspäť k Petre a povedz jej, čo cítiš.“ Išla som za ním a počúvala. Petra sa mu začala vysmievať a neskôr mu aj škaredo povedala: „Si rozmaznaný krpec, vždy dostaneš, to čo chceš.“ To som zakročila. Vypla som televíziu a podišla blízko k Petre: „Je na tebe a na Kubovi, aby ste našli riešenie. Pokiaľ sa tak nestane televízia bude vypnutá.“ Vo vnútri som penila. Vedela som, že to bola Petrina chyba. Ešte raz som na ňu pozrela: „Som si istá, že by ste našli riešenie, keby ste sa skutočne snažili.“
Bola som v kuchyni a za sukňou mala uplakaného Jakuba , keď na moje obrovské prekvapenie prišla Petra a povedala: „Kubko, mám nápad.“ Spolu odišli. Vrátili sa o pár minút vysmiati, zobrali si večeru a spokojní sa ponáhľali naspať do izby. Neviem, ako to vyriešili, a je mi to jedno. Som iba hrozne šťastná, že sme túto situáciu takto zvládli.
Veľkú časť vzťahov medzi súrodencami ovplyvniť nemôžeme, ale máme v rukách nástroj, ako ten vzťah nepokaziť a posilniť to dobré, čo medzi súrodencami je. Umenie každodenne dokazovať, že deti máme radi rovnakou mierou a žiadneho súrodenca nepreferujeme, je veľmi dôležité pre ich zdravý budúci vývoj.
Zdroj: Adele Faber, Elaine Mazlish: Súrodenci bez rivality
