Určite ste sa už stretli s typom detí, ktoré majú rady určitý druh potravín ako cestoviny, ryžu, nenávidia zeleninu či ovocie a ani za nič do nich niečo iné nedostanete. Majú problém s vôňou jedla, jeho textúrou alebo farbou. Iné deti majú zase zlú skúsenosť so skúšaním nových jedál, prípadne s nútením do jedla, a preto majú panický strach niečo nové ochutnať. Takýchto variácií "prieberčivých jedákov" nájdete dnes medzi deťmi v škôlkach či školách neúrekom. A hoci je selektívne jedenie detí dnes relatívne bežnou vecou, je to skutočný problém. Kto také dieťa nemal, nedokáže si ani predstaviť, aké náročné je stravovanie takéhoto dieťaťa. Vyberavosť v jedlách navyše môže zapríčiniť nedostatočnú výživu dieťaťa v jeho dôležitom vývojovom období. V rodine zase býva príčinou častých konfliktov a frustrácie rodičov pri výchove detí.
Vedci z Duke University Medical Center sa vo svojom novom výskume pozreli bližšie na deti, ktoré nerady jedia, a napriek svojmu dobrému zdraviu, majú problémy s rôznymi jedlami. Podľa štúdie, ktorú publikovali v magazíne Pediatrics, sa viac ako 20% detí vo veku medzi 2 – 6 rokmi spomedzi vzorky 3 433 detí, ukázalo ako „prieberčiví jedáci.“ Tieto deti boli často alebo vždy prieberčivé v tom, čo budú jesť.
Štúdia hovorí, že približne 18% detí bolo klasifikovaných ako „mierne prieberčivé“ a zostávajúce 3 % ako „vážne prieberčivé“. Ich príjem potravy bol tak obmedzený, že dokonca limitoval ich schopnosť stravovať sa s ostatnými ľuďmi.
„Otázkou pre mnohých rodičov a lekárov sa stáva: Kedy sa prieberčivosť v jedení stáva skutočným problémom?“ povedala vedúca štúdie a riaditeľka Duke Centra so zameraním na problémy so stravovaním, Nancy Zuckerová. „Deti, o ktorých hovoríme, nie sú deti, ktoré sa iba zle správajú, pretože odmietnu jesť brokolicu.“
Tieto deti s miernymi i vážnymi problémami s príjmom potravy preukazujú znaky úzkosti a iných psychických problémov. Podľa štúdie deti, ktoré boli vyberavé pri jedení, mali približne dva krát viac príznakov úzkosti počas realizovania štúdie ako ostatné pozorované deti.
„Toto sú deti, ktorých stravovanie sa stalo také obmedzené, že to začína spôsobovať problémy,“ povedala Zuckerová. „Porucha môže mať mnoho odlišných podôb. Môže ovplyvňovať zdravie dieťaťa, jeho rast, sociálne fungovanie a tiež vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Dieťa môže mať pocit, že mu nikto neverí a rodičia sa môžu naopak cítiť vinní za tento problém.“
Štúdia hovorí, že u oboch typov prieberčivých jedákov možno pozorovať viditeľné dôležité príznaky depresie, sociálneho strachu a úzkosti ako takej. Nie všetky deti z toho „vyrastú“ tvrdia vedci. Preto im treba venovať zvýšenú pozornosť.
„Dnes preto nie je otázkou, či všetky tieto deti budú pokračovať v dospelosti v selektívnom jedení, ale to, že tieto deti majú narušené zdravie a potrebujeme hľadať spôsoby, ako pomôcť rodičom a doktorom zasiahnuť,“ povedala Zuckerová.
Jednou výhodou celého tohto problému je, že „vyberavého jedáka“ je možné ľahko identifikovať. To môže v budúcnosti taktiež zjednodušiť identifikáciu detí, ktoré sú rizikovou skupinou trpiacou stavmi úzkosti a depresie.
