Článok vznikol v rámci projektu „Školstvo je spolupráca“ na základe online debát na pôde Stálej konferencie aktérov vo vzdelávaní, ktorá vzniká v rámci projektu „Deti nepočkajú!“. Záznamy z debát sú dostupné na YouTube kanáli Deti nepočkajú.
Učenie a inovácie idú ruka v ruke. Aroganciou úspechu je myslieť si, že to čo ste urobili včera bude účinné zajtra. (William Pollard)
27.12.2020 - Termín inovácia pochádza z latinčiny a významy odvodených slov sú novus (nový, čerstvý), novum (niečo doteraz nepoužité), novo (osviežiť, tvoriť, meniť). Inovácie vo vzdelávaní nemajú jednotnú definíciu, no mnohí vám dokážu bez mihnutia oka povedať aj z vlastnej skúsenosti, čo za inovácie považovať nemožno. Napríklad nákup digitálnych technológií do škôl bez kvalitného vyškolenia učiteľov, vedenia, ako ich efektívne používať pri učení, digitálnych obsahov a ďalšej pedagogickej podpory pri ich používaní. Technológie, ktoré nezlepšujú učenie detí, jednoducho nie sú inovácie vo vzdelávaní, hoci sa za ne často vydávajú.
Čo možno považovať za inovácie vo vzdelávaní?
Inováciou možno nazvať nový prístup, proces, produkt či stratégiu, aby ste mohli niečo robiť odlišne a riešiť tak problémy. Štúdium inovácií za posledné roky nám odhalilo o ich vzniku viac. Skúmaním sme napríklad zistili, že nedokážeme identifikovať presne, ktorá kombinácia zručností bude potrebná, aby sme dokázali tvoriť viac inovácií v budúcnosti. Preto, keď v krajinách prehodnocujeme vzdelávacie politiky, naším cieľom by malo byť vybaviť každé jedno dieťa „zručnosťami pre inovácie“.
OECD tieto zručnosti pre inovácie definuje ako tri súbory prekrývajúcich sa schopností:
- technické zručnosti (obsahové a procedurálne znalosti)
- zručnosti v myslení a tvorivosti (spochybňovanie nápadov, hľadanie problémov, pochopenie limitov vedomostí, nadväzovanie spojení, predstavivosť)
- behaviorálne a sociálne zručnosti (vytrvalosť, sebavedomie, spolupráca, komunikácia)
Ako to všetko dokážeme trénovať? Keďže slávny vedci, podnikatelia či umelci reprezentujú vzory pre inovácie, môžeme sa inšpirovať a zaviesť vzdelávanie príbuzných predmetov, aby sme posilnili tieto zručnosti, teda odporúčajú zaviesť umelecké, vedecké a tiež podnikateľské vzdelávanie.
Svet sa mení už dávno. Vidíme to?
Samotné vedomosti nás už dávno nezachránia. Napriek tomu sme na Slovensku stále zameraní na memorovanie a podporu vzdelávania založeného na poznatkoch.
Andrej Hutta zo Sektorovej rady pre vzdelávanie výchovu a šport je presvedčený, že potreba zmien v slovenských školách je už kritická. „Musíme hľadať odpoveď, ako sa môže Slovensko pripraviť na digitálnu dobu. Zápas o pracovné miesta v budúcnosti už prebieha. Pred nami stojí ekologická a digitálna transformácia, kde sa rozhoduje o postavení nášho štátu v medzinárodnej deľbe práce. Toto je veľmi dôležité si uvedomiť. Príchodom digitalizácie a automatizácie sa rozdeľujú pracovné miesta na tie s vyššou pridanou hodnotou a na tie s nižšou. S vyššou pridanou hodnotou potrebujú na vstupe vysokokvalifikovaných ľudí odborníkov, ale s týmto typom produkcie a služieb sa prirodzene viažu všetky inovácie a inovačná infraštruktúra,“ upozorňuje. Mnohé povolania zaniknú a je potrebné pripraviť deti na svet, ktorý príde. „Deti na základnej škole si dnes vyberajú povolania, ktoré za 10 rokov nebudú existovať,“ tvrdí Hutta.
„Štvrtá priemyselná revolúcia sa nedotýka len vybraných sektorov. Prináša zmenu profesií - za čo budeme robiť, postupov, ako to budeme robiť, ale aj dynamiku zmeny trhu práce, to znamená, ako často sa budú meniť požiadavky na pracovníkov. Na to potrebujeme prispôsobiť našu vzdelávaciu infraštruktúru a postupy, aby sme sa na to vedeli pripraviť. Veľmi dôležité je uvedomiť si, že táto transformácia sa dotkne každého jedného pracujúceho človeka. A v tomto zápase nie sme sami, ale odohráva sa na globálnom ihrisku. Riešia to úplne všetci.“
Čo by sme mali robiť? „Riešenie začína akceptovaním stavu, že už to nie je budúcnosť, ale je to prítomnosť. Uvediem príklad: Keď idete do Tesca, tak 10 rokov dozadu tam sedeli iba pani predavačky. Päť rokov dozadu ste tam už videli aj nejaké automatizované pokladne. Dnes pribudli čítačky na produkty a pani predavačky ubúdajú. Za pár rokov tam žiadna nebude a ja si myslím, že aj systém pokročilého skenovania pôjde ďalej. Taktiež si trúfam povedať, že logistika bude z veľkej časti automatizovaná. Toto všetko sa deje okolo nás. Preto potrebujeme prepájať vzdelávanie a trh práce. Treba nám veľmi dobre počúvať zamestnávateľov,“ vyzýva Hutta.
Inšpirácie inovácií vo vzdelávaní
Inovácie vo vzdelávaní môžu mať rôznu podobu. Dôležité je, že riešia problém novým spôsobom. Hostia v sérii diskusií projektu Školstvo je spolupráca priniesli niekoľko inšpiratívnych skúseností, ako to robia na Slovensku či v zahraničí.
Sila spolupráce a zdieľanie skúseností
Nie je jedno, aké študijné odbory ponúkame študentom a čo sa na školách učia. Zhoršujúca situácia ukazuje, že potrebujeme intenzívne spolupracovať na úrovni miest a obcí, škôl i zamestnávateľov.
„Musíme byť tí, ktorí budú v neustálom kontakte s firmami, ktoré inovujú a deliť sa o tieto poznatky, aby sme v súťaži o pracovné miesta budúcnosti boli konkurencieschopní,“ myslí si Andrej Hutta. Dodáva, že prsť môžeme o veľa. Ak tento zápas prehráme, zostanú nám len pracovné miesta s nižšou pridanou hodnotou.
Ako sa na Slovensku darí prepájať svet inovatívnych firiem a škôl priblížil František Jakab z Technickej Univerzity. Viac ako 20 rokov sa profesionálne venuje problematike spolupráce so zamestnávateľmi a budovaniu systému využívania zamestnávateľských globálnych vzdelávacích riešení vo vzdelávacej praxi na stredných a vysokých školách. Zväčša ide o partnerstvá medzi ministerstvom a globálnymi korporáciami, ktoré takéto modely vzdelávacích infraštruktúr a riešení predstavujú a dávajú k dispozícii, ide napríklad o firmy ako Cisco Systems, Microsoft či IBM.
„Tieto modely ponúkajú zamestnávateľské riešenia a programy, ktoré sú zvyčajne pripravené tak, že odpovedajú požiadavkám zamestnávateľov, požiadavkám trhu práce na vedomosti a zručnosti absolventov. Je z toho dôvodu, že sú cielene nastavené tak, že frekventanti sú vedení k tomu, aby získali zručnosti a vedomosti, ktoré sú ohodnocované na úrovni získavania takzvaných priemyselných certifikácií. Tieto certifikácie sú určitou garanciou kvality na trhu práce a získavajú sa v takzvaných nezávislých certifikačných autoritách. Teda nie v inštitúciách, ktoré vzdelávajú, ale v medzinárodne uznávaných vzdelávacích autoritách,“ vysvetľuje Jakab a dodáva, že systém implementovali už v roku 1999. „Vznikajú aj samostatné študijné programy na úrovni stredných a vysokých škôl. A vytvára sa aj modelová spolupráca stredných a vysokých škôl, pretože v tomto modeli vysoké školy zároveň vystupujú ako garanti prípravy učiteľov stredných škôl, ktorí si tento program osvojujú a zavádzajú do študijných programov,“ dodáva. Tvrdí, že na Slovensko prišlo veľa zaujímavých a veľkých globálnych firiem, investorov, ako IT&T, T-Systems alebo Siemens Softwares, aj vďaka tomu, že je tu vybudovaný systém, z ktorého vychádzajú absolventi stredných a vysokých škôl pripravení na úroveň aktivít na úrovni priemyselných certifikátov.
Dobrým príkladom praxe, kde sa začali zaoberať optimalizáciou siete škôl a spoluprácou, je aj Trenčiansky samosprávny kraj. V roku 2015 schválili stratégiu rozvoja a optimalizácie stredných škôl v kraji. Eva Žernovičová z Trenčianskeho samosprávneho kraja hovorí, že museli reagovať, lebo pokles ich žiakov od roku 2011/2012 do roku 2020/2021 predstavuje až 37 percent.
Ako hlavné ciele stratégie si preto stanovili zvýšenie atraktívnosti škôl a zlepšenie ponuky vzdelávania. „V našom kraji sme začali podporovať odborné a technické vzdelávanie. Pokúsili sme sa znížiť hranicu žiakov študujúcich na gymnáziách na 20 percent a posilniť odborné a technické vzdelávanie na 80 percent.“ Prezrádza, že podpísali 300 memoránd o spolupráci so strednými školami, zamestnávateľmi a stavovskými organizáciami a naštartovali systém duálneho vzdelávania. „Hoci je Trenčiansky hraj najmenší, tak má dnes najviac študentov zapojených v duálnom vzdelávaní spomedzi všetkých krajov,“ hovorí o dopadoch zmien, ktoré podstúpili. Za úspechom vidí rozsiahlu spoluprácu s Treximou, ktorá určuje počty jednotlivých profesií, úradmi práce, zamestnávateľmi i stavovskými organizáciami.
Atraktívnosť a kvalitu škôl zvýšili zavedením manažérstva kvality, teda zaviedli systém vzájomného hodnotenia na stredných školách. „Na každej strednej škole je koordinátor kvality, ktorý má za úlohu vypracovať sebahodnotiacu správu, pričom je tam 14 oblastí hodnotenia kvality. To je akési zrkadlo, ktoré si školy nastavujú,“ opisuje. Najnovšie plánujú vyškoliť aj 20 externých hodnotiteľov, ktorí budú školy hodnotiť z vonkajšieho pohľadu. Tento systém už zaujal aj iné župy, preto plánujú príklady dobrej praxe odovzdávať ďalej.
Náročnejšie podmienky na inovatívne zmeny vo vzdelávaní má Prešovský samosprávny kraj. Miroslav Vaško z odboru školstva Prešovského samosprávneho kraja vysvetľuje, že situácia je vážna - momentálne majú 29 tisíc žiakov na školách a viac ako 10 tisíc žiakov mimo systému, ktorí vypadnú zo vzdelávania pred ukončením základnej školy alebo nenastúpia na strednú školu.
Situáciu by chceli zlepšiť aj vďaka národnému projektu v spolupráci so Svetovou bankou, ktorý má za cieľ zvýšiť kvalitu stredného odborného vzdelávania v ich kraji a vyriešiť časť problémov, s ktorými zápasia. Získané financie použijú na piatich stredných školách. „Vďaka týmto peniazom budeme inovovať a modernizovať dielne. Podporíme tiež malých a stredných podnikateľov, ktorí budú spolupracovať so školami v systéme duálneho vzdelávania alebo mimo neho. Peniaze pre nich budú určené na nákup hmotného a nehmotného majetku, ktorý nakoniec bude slúžiť pre praktické vyučovanie žiakov.“
„Keď budujeme priestory, nechceme zabúdať ani na obsah vzdelávania. Cieľom projektu je aj vytvorenie lokálnych platofriem pri jednotlivých školách, ktoré by mali združovať relevantných partnerov vo vzdelávaní.“ V rámci takejto platformy budú mať miesto zástupcovia zamestnávateľských zväzov, konkrétnych zamestnávateľov v rámci mikro regiónov, zástupcovia stredných odborných škôl, ministerstva školstva a rôznych organizácií ako úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity, aby títo partneri analyzovali regionálne alebo mikro regionálne potreby trhu práce a snažili sa prispôsobiť ponuku stredných škôl, ktorá by reflektovala regionálne potreby,“ hovorí Vaško. V rámci platforiem by sa mali už v najbližších mesiacoch prebiehať analýzy školských vzdelávacích programov a mala by vzniknúť dlhodobá spolupráca, aby sa napĺňali meniace sa požiadavky trhu práce.
V Nitre zase plánujú zriadiť Centrum podpory, kde by sa mali stretávať ľudia, ktorí pracujú s mládežou a s deťmi a bude im cez vzdelávacie centrum Edupoint poskytované vzdelávanie, približuje Jana Šillerová z Komisie mestského zastupiteľstva pre školstvo mládež a vzdelávanie v Nitre.
„Uvedomujeme si, že v reálnom vzdelávaní, ale aj v tom na diaľku, musíme deťom vytvoriť dobré podmienky, aby mohli svoje detstvo a mladosť prežívať spokojne a šťastne a aby sa mohli naplno realizovať podľa svojich vlastných osobných schopností a možností,“ hovorí Šillerová. Opisuje, že sa rozhodli podporiť snahu aktívnych učiteľov, ktorí chceli modernizovať edukačný proces a šíriť inovatívne myšlienky. Práve tým, že vzdelávanie v Edupointe v Nitre zastrešilo mesto, išlo o veľkú podporu od zriaďovateľa. Všetky aktivity v Edupointe si mesto vyhodnocovalo dotazníkmi a spätná väzba bola pozitívna, preto v tejto aktivite plánujú pokračovať. To, čo im najviac zarezonovalo zo spätnej väzby bola spolupráca medzi školami a tá sa stala veľmi prínosná práve v období pandémie. Šillerová hovorí, že spolupráca tu veľmi medzi školami chýbala a zrazu koronakríza priniesla aj to, že sa začali stretávať v online priestore. Mnohí nadšení lektori sa aktívne delili o ich myšlienky.
V Banskobystrickom samosprávnom kraji sa rozhodli pomôcť vzdelávaniu detí prácou s mentormi. Identifikovali veľa žiakov, ktorí nedokončia školu, preto sa v rámci podpory inklúzie zriadili osobný mentoring a tútoring pre znevýhodnených žiakov. Ten podľa Zuzany Lafférsovej musí začať už na základnej škole. Vychádzať budú z projektu neziskovej organizácie Alternatíva, ktorá s tým má skúsenosti. Laffersová vysvetľuje, že ak sa s takýmto žiakom pracuje pravidelne, napríklad dve hodiny týždenne sa mu niekto venuje, motivuje ho, urobia si vlastný motivačný plán a dosahujú nejaké výsledky, na konci mu to pomôže nielen s dokončením školy, ale reálne aj s nájdením práce.
O skúsenosť v rámci spolupráce škôl a zamestnávateľov sa zo zahraničia podelila Miriam Račeková z ISEIA žijúca na Cypre. Školstvo je tu podľa jej slov na veľmi dobrej úrovni. Cyprus investuje do vzdelávania 6% HDP, čo je nad priemerom EÚ (4,7%) a učiteľ je tu jedno z najprestížnejších povolaní.
Prezradila, že na Cypre prebieha 5 rokov reforma stredného odborného školstva a teraz sa vyhodnocuje. Stojí za ňou Thasos Menelaov, ktorý vyštudoval Technickú univerzitu v Košiciach. „Takže absolvent slovenskej vysokej školy je hlavným reformátorom stredných odborných škôl na Cypre, a navyše hovorí plynule po slovensky,“ dodáva s úsmevom Račeková.
Po základnej škole idú deti na gymnázium, ktoré je trojročné a potom na stredné školy. Buď si vyberú lýceum, odkiaľ pokračujú na vysoké školy alebo stredné odborné školy. Na stredných odborných školách existujú dva smery. Jeden je viac teoretický – študenti tu majú 20 hodín týždenne všeobecné vzdelávanie a potom odborné predmety. Druhý smer sú školy, kde sú študenti 3 dni v škole a 2 dni na praxi. Školy sú zväčša zamerané na služby. Študenti, ktorí študujú hotelovú školu, musia mať každý rok prax 18 mesiacov, ostatní len mesiac. Dostávajú 500 eur mesačne a sú kontrolovaní školskými inšpektormi, či zamestnávatelia plnia všetky dohody so školou.
Výborne nastavenú spoluprácu stredných škôl a zamestnávateľov nájdeme aj vo Veľkej Británii. Stredoškolská učiteľka žijúca vo Veľkej Británii Karin Koštialová poukázala na to, že u nich funguje povinnosť absolvovať neplatenú prax do 19 rokov. Každý rok musia stredoškoláci zo všetkých škôl odrobiť zadarmo ako dobrovoľníci 30 hodín medzi septembrom a júnom. Vláda totiž zistila, že mladým ľuďom chýbajú po príchode do práce základné komunikačné zručnosti. Preto sú posielaní do firiem či do charít, aby tento nedostatok odstránili čo najskôr.
Poskytujú rôzne služby zákazníkom, no najčastejšie pracujú v službách, ako sú reštaurácie, kaviarne či obchody. Študenti cez víkendy majú čas a dospelí zas chcú byť s rodinami. Koštialová si pochvaľuje, že tento systém je výhodný pre všetkých. Navyše často mladí dostanú po dobrovoľníckej činnosti aj normálnu platenú prácu. Študenti tu môžu robiť od 16 rokov, pričom dostávajú nižšiu sadzbu na hodinu ako dospelí. Výška mzdy sa riadi vládnymi tabuľkami a pokiaľ sú študenti snaživí, zamestnávatelia to ocenia. „Veľmi dobre tu fungujú čiastočné úväzky, celý systém je tak nastavený,“ hovorí učiteľka. Pracovná skúsenosť študentom pomáha rozvinúť si dôležité zručnosti, ale aj spoznávať rôzne sektory a získavať lepšiu predstavu o pracovnom prostredí, do ktorého čoskoro vstúpia natrvalo.
Technológie v školách
O digitálnych technológiách v školách sa vedú diskusie už dlho. Koronakríza nám ukázala, že v dnešnom svete sú už aj v oblasti vzdelávania nevyhnutnosťou. Dôležité je, aby sme ich dokázali využívať efektívne, pretože doterajšie skúsenosti nám naznačili, že sa tak nedeje a len minimum učiteľov bolo naozaj pripravených s nimi pracovať.
Marcela Havrilová zo spoločnosti Microsoft hovorí, že digitálna transformácia prebieha všade vo svete a my sme súčasťou tohto meniaceho sa sveta. Dôležité je, ako digitalizáciu uchopíme. Myslí si, že nie je možné, aby sme problémy riešili tak, že budeme pokračovať v chaotickom skákaní od problému k problému, podľa toho, čo nám práve najviac horí. Bez stratégiu, bez plánu. A napríklad digitalizáciu riešili nákupom chýbajúcich technológií a odškrtli si, že je to vybavené. To nie je reálna premena, akú slovenské školstvo potrebuje. Je to len čiastkové vyriešenie problému, ktorý v takomto stave nemožno odložiť zo stola.
V Microsofte pripravili v spolupráci so zahraničnými odborníkmi, ako sú pedagógovia, metodici, psychológovia, sociológovia, ekonómovia, riaditelia, politici, ale aj rodičia či neziskový sektor, rozsiahly materiál o transformácii vzdelávania, pre ktorý je charakteristickou črtou holistický prístup.
Upozorňujú v ňom, že zmeny budú radikálne rýchle, napríklad do roku 2025 bude viac ako 10% všetkých automobilov na cestách v USA autonómnych, 30% firemných auditov firiem bude vykonávať umelá inteligencia, stretneme prvých robotických lekárnikov a komerčne budú dostupné implantovateľné mobilné telefóny. To je len zopár zmien, ktoré stále znejú bizarne, no sú za dverami a je isté, že sa im nevyhneme. Digitálna transformácia spôsobuje revolúciu vo všetkých odvetviach a nevyhneme sa jej ani v školách.
Odborníci stále opakujú, že digitálne technológie nedokážu nahradiť rolu učiteľa, no môžu mu pomôcť. Inovatívny prístup s využitím technológií zaujali v amerických základných školách v čase pandémie. V USA sa masovo dostali do škôl roboti, ktorí deťom, ktoré sa nemohli z nejakých dôvodov zúčastňovať vyučovania umožňovali zúčastňovať sa na hodinách virtuálne. Roboti im pomáhali zostať v kontakte s učiteľmi aj spolužiakmi. Išlo o teleprezenčných robotov, teda chytré videokonferenčné počítače s mikrofónmi a reproduktormi. Niektorí sedeli na stoloch, iní stáli uprostred učebne. Táto technológia sa stala na základných a stredných školách počas pandémie veľmi populárna v triedach, kde využívali hybridné vyučovanie, teda niektoré deti sa učili v škole a iné z domu. Rozdiel medzi bežnou kamerou a robotom je v tom, že sa dokáže otáčať o 360 stupňov a sleduje činnosť a zvuk, takže študenti doma nevidia len statické zábery triedy. Rodičia si pochvaľovali, že si nevedia predstaviť, ako by učenie bez tejto pomôcky doma zvládli.
Stredoškolská učiteľka Renee Miller využíva robota počas svojej hodiny na Burgundy Farm Country Day School v Alexandrii vo Virgínii.
Finančné vzdelávanie
Výsledky medzinárodného prieskumu OECD ukazujú, že slovenské deti majú s finančnou gramotnosťou problém. Naši 15-roční žiaci sa výsledkami opakovane umiestňujú pod priemerom krajín OECD. Nadácia Slovenskej sporiteľne sa rozhodla zareagovať na tento dlhodobý stav a pripravila unikátny program FinQ, ktorý má prinášať do škôl komplexné riešenie. Program sa systematicky zameriava na zlepšenie finančnej kultúry a má ambíciu rozvíjať kritické myslenie žiakov a pedagógov na základe metodológie DaCoSiDe.
„Je reálnou inováciou nevyhnutnou v dobe digitálnej transformácie, zabezpečuje systémovú zmenu v oblasti finančného vzdelávania, ale nielen v ňom. Ponúka konkrétne nástroje rozvoja a hodnotenia finančnej kultúry žiakov. Nezaoberá sa obsahom, respektíve nezvyšuje obsah nejakého predmetu, ale zaoberá sa rozvojom myslenia v danom predmete. Teda nenavyšuje nijakým spôsobom rámcový učebný plán, čo veľmi vítajú školy, lebo ich nezaťažuje a nepridáva im ďalší obsah,“ hovorí Darina De Jaegher, hlavná expertka programu FinQ. Dopĺňa, že program ponúka aj vzdelávacie programy pre učiteľské kolektívy, je koncipovaný ako projekt celej školy. Do centra pozornosti dáva žiaka a ako má učiteľ na toho žiaka pôsobiť, ako mu môže reálne rozvinúť dané kompetencie, a potom ďalej koordinátori finančného vzdelávania, vedenie škôl a tiež dôležitým aktérom tohto vzdelávania je samotný rodič.
Umenie vo vzdelávaní
Vrátiť umenie do života detí a podporiť tak ich rozvoj? Dokument Európskeho parlamentu Arts, culture, and cultural awareness in education z roku 2017 tvrdí, že je to dobrá cesta. Uvádza, že umenie vo vzdelávaní môže podporovať emocionálnu inteligenciu detí a mladých a prispievať k ich vyváženejšiemu intelektuálnemu a emocionálnemu rozvoju. To môže zároveň prispieť k mierovej kultúre medzi spoločnosťami v globalizovanom svete. Umenie vo vzdelávaní tiež nie je predpokladom slabých výsledkov v PISA testovaní, práve naopak. Komparatívna analýza OECD ukázala, že v krajinách, kde mali v roku 2001 povinný najvyšší podiel umeleckých predmetov na vyučovaní u 9 – 11 ročných detí, tak tie krajiny patrili v PISA testovaní v roku 2009 výsledkami v matematickej, čitateľskej a prírodovednej gramotnosti medzi najlepšie spomedzi európskych štátov. Išlo o krajiny ako Dánsko, Fínsko či Nórsko. Výnimkou bolo len Rakúsko, ktoré rovnako dobré výsledky nedosiahlo.
O potrebe umeleckého vzdelávania u nás hovorí aj Eva Ohraďanová z Asociácie pracovníkov súkromných škôl a školských zariadení Slovenska. Upozorňuje na to, že bez umenia deti rozvíjame jednostranne a neučíme ich prepájať obe hemisféry, pričom je to vynikajúci spôsob harmonizovania tela a osobnosti. Aktuálnym prístupom kladieme dôraz veľmi skoro na analytickú časť mozgu. „Škola by mala byť stále hravá a nielen na úrovni materskej školy, ale aj základnej či strednej školy. Stále máme rôzne pohybové cvičenia a relaxačné, dychové cvičenia, cvičenia, ktoré stimulujú intuíciu, vizualizačné cvičenia a samozrejme tanec, rozvoj hudobného umenia, výtvarného umenia. Tieto zložky nám ozaj chýbajú a nie je možné to zúžiť na jednu hodinu výtvarnej výchovy. Hovorím o naozaj pevnom mieste, o akceptácii umeleckého vzdelávania v celom systéme.“
Návrat k prírode
Veľkou témou celého sveta je aj životné prostredie a environmentálna výchova detí.
Zaujímavým príkladom inovatívneho vzdelávania, ktoré je prepojené s prírodou, je slovenská škola v Štiavnických baniach. Jej riaditeľ Pavel Michal tu prevádzkuje unikátnu školu, kde sa špecializujú na sokoliarstvo. Hovorí, že tento predmet reálne zachránil ich školu pred zatvorením, pretože sa sem prisťahovali ľudia z veľkých miest i okolia, aby ich deti mohli študovať práve tento predmet.
Škola je zapojená do rôznych záchranných projektov, napríklad záchranu Orliaka bielohlavého, ktorý je symbolom Spojených štátov amerických. Spolupracujú tiež so ZOO Košice, napríklad na záchrane Orliakov kamčatských. „Máme chovné páry na japonskom ostrove Hokkaidó, ale deti sa učia odchovávať aj v umelých podmienkach,“ hovorí. Už na základnej škole odoberajú biologický materiál, čiže sperma orlov a inseminujú orlicu do vajíčkovodu. Už takéto odborné veci robia žiaci. „Po skončení základnej škole sú už na úrovni profesionálnych sokoliarov. O našich absolventov je veľký záujem, keď prejdú aj strednou školou, na Slovensku v rámci biologických ochrán alebo napríklad aj v zahraničí, “ vysvetľuje Michal.
Okrem sokoliarstva sa venujú aj vzdelávaniu v rámci prírodovednej gramotnosti. Majú prepojenú základnú školu so strednou školou v Banskej Štiavnici aj v Banskej Bystrici s lesníckym a poľnohospodárskym zameraním. Toto prepojenie je podľa neho veľmi dôležité, lebo deti majú kde pokračovať. Priamo v škole vyučujú aj o klíme a ako jej pomôcť, napríklad vybudovali rôzne klimatické cesty zachytávania dažďovej vody a reálne tú vodu aj využívajú. Zachytenou vodou môžu zavlažovať záhrady. Ročne zachytia viac ako milión litrov vody a ušetria približne 40 tisíc litrov pitnej vody. Majú aj dažďovú záhradu, kde je mokraď, bylinkové záhrady, francúzsku záhradu, ale aj japonskú záhradu a exkluzívnu tropickú záhradu. Deti tak najlepšie pochopia, ako lepšie využívať prírodné zdroje. „Tieto deti budú za pár rokov riadiť rôzne rezorty. Je veľmi dôležité investovať do ich vzdelávania, aj keď efekt v našej spoločnosti ešte nie je taký viditeľný.“
V škole v Štiavnických baniach majú vybudovaný prírodný park AVAVES, ktorý slúži na to, aby prezentovali všetky tieto informácie a skúsenosti verejnosti. Aj počas leta navštívi školu okolo 10 tisíc návštevníkov, hlavne rodiny s deťmi. Počas roka sú to rôzne exkurzie zo základných a stredných škôl. „A od ľudí dostávame spätnú väzbu, že si vo svojich príbytkoch vybudovali podobný systém zberu dažďovej vody. Má to teda pre nás veľký význam,“ hovorí Pavel Michal.
Za kľúčovú považuje dobrú klímu v škole, ale aj vzťahy s rodičmi. Myslí si, že bez toho by to nešlo a dodáva, že nie je dôležité, aby malo dieťa jednotky, ale aby z neho vyrástol dobrý človek s dobrým srdcom, ktorý sa dokáže v živote uplatniť.
Prepojiť aj bežné školy s prírodou sa snažia už roky v organizácii Živica. Úplne nový rozmer táto ich iniciatíva nabrala počas pandémie. Koronakríza mnohým učiteľom umožnila vybočiť z rutiny a skúsiť niečo nové, hovorí Ivana Poláčková zo Živice. Spolu s kolegami podporovali učiteľov, dávali im tipy, ako vyučovať rôzne predmety a zvládnuť týmto spôsobom dokonca aj dištančné vzdelávanie. Ukázalo sa, že mnohí učitelia by vonku chceli vyučovať, ale nevedeli ako. Živica sa preto podujala pripraviť metodiku napojenú na vzdelávacie štandardy. Metodika má formu pracovných listov, ktoré si učitelia stiahnu a môžu si ich vziať von. Takéto učenie vonku podporuje zvedavosť, motiváciu učiť sa nové veci, a to platí aj pre učiteľov. Deti si vonku vedia veci ohmatať a vhodné to je pre staršie deti na gymnáziách a stredných odborných školách. „Senzitivita, ktorá sa týmto učením vonku u detí formuje alebo posilňuje, im potom pomáha aj pri iných zručnostiach. A podľa vedeckých štúdií túto senzitivitu budú vedieť v budúcnosti použiť aj pri ochrane životného prostredia,“ vysvetľuje Poláčková. „Jedna z výhod je to, že pri učení vonku sa dajú využiť prierezové témy a deti sa neučia oddelene. Napríklad nemajú len matematiku, ale načrú do prírodovedy, chémie, fyziky, v prírode sa nachádza všetko. A stačí tam len poukázať na spojitosti a komplexné vnímanie, čo je v dnešnej dobe veľmi dôležité aj pri vnímaní ostatných problémov,“ hovorí Poláčková..
V Kanade sa momentálne nachádzajú v štádiu dekolonizácie. Slovenka Nina Paulovičová pôsobí na univerzite v Edmontone v štáte Alberta a približuje, že vo vzdelávaní to znamená, že si začneme klásť otázky, ako vyučujeme. „Máme určitú predstavu, ako vyzerá spoločnosť, ako povedať príbeh, ako sa hýbať v časopriestore. Lenže v našej spoločnosti existujú rôzne kultúry a my sa teraz učíme z kultúr, ktoré sú domorodé. Domorodí Indiáni majú úplne iný pohľad na svet ako my. Vy napríklad poviete príbeh lineárne. Máte úvod, jadro a záver. Lineárna výučba znamená circular, čiže rozprávate príbeh, ale štruktúra je úplne iná,“ vysvetľuje učiteľka. Približuje, že pre domorodé kmene napríklad vzdelávanie znamená skúsenosť a reflektovanie, čo tá skúsenosť pre vás znamená. Podľa tejto skúsenosti si viete vytvoriť nejakú reakciu na to, čo ste zažili. Domorodé kmene sa spoliehajú najmä na oral history, čiže nemajú dokumentáciu. „Táto pedagogika vychádza hlavne z pedagogiky Zeme. A keďže vieme, že deti sa v 21. storočí budú baviť hlavne o životných problémoch, čiže otázkach pitnej vody, prístupu k zdrojom, o ekologických katastrofách, tak naša pedagogika sa čoraz viac bude odvíjať od Zeme. Bude o tom, aké máme problémy a ako ich riešiť,“ opisuje, prečo sa v snahe o inovácie vracajú do histórie.
Paulovičová tiež upozorňuje, že Slovensko sa momentálne nachádza v akomsi hodnotovom rozhraní. Je v Strednej Európe a hlási sa k tradičným hodnotám, ktoré prichádzajú skôr z východu. V blízkej dobe sa bude hovoriť o tom, ktorým smerom sa má Slovensko pohybovať a od toho bude tiež závisieť, aké hodnoty sa implementujú v školách. „Čiže už teraz musíte dbať na to a pýtať sa, akú spoločnosť chcete mať. Chcete mať inkluzívnu spoločnosť, kde budú mať prístup či už imigranti, Rómovia, predstavitelia iných národov, ľudia alebo deti zo znevýhodnených rodín a tak ďalej? A treba naozaj nastaviť školstvo v tomto momente tak, že nech už príde akákoľvek ideológia, tak tieto dvere vám už nezavrie,“ vysvetľuje pedagogička.
