Články: Pre študentov
O projekte

 

Nebudeš si to pamätať, ale ja áno

Zuzana Gránska
Autor článku

  

Nebudeš si pamätať, ako som v jedno letné skoré ráno stála v pyžame na balkóne a ťažko dýchala. Mala som v očiach slzy a obrovský strach, čo sa bude diať. Hľadela som na rozjasnievajúcu sa oblohu a vedela som, že to budem musieť o chvíľu zvládnuť. Vedela som, že za okamih prídeš na svet a môj život sa zmení. Veľmi som sa bála, no v duchu som  vedela, že spolu to dokážeme.

 

Nikdy si nebudeš pamätať, ako si na mňa hľadel, keď si sa narodil, ani ako som si ťa pritisla, čo najbližšie k srdcu, či ako si sa prvý krát prisal na prsník a zo všetkých síl sa pokúšal piť. Bol si taký drobný a krásny. Moje vnútro zalial pokoj a láska, akú som dovtedy nikdy nepoznala.

 

Nebudeš si pamätať, ako si ma strašne zocelil. Ako si dokonale zaplnil moje srdce. Predtým, ako si prišiel na svet, som ani zďaleka nebola taká ako dnes. Až ty si mi ukázal, aká silná v skutočnosti dokážem byť.

 

Nebudeš si pamätať, aká hrdá som bola, kdekoľvek sme spolu išli. Vždy si bol pre mňa ten najkrajší chlapec spomedzi všetkých detí navôkol.

 

Nebudeš si pamätať, ako sme sa spolu sami smiali na všetkých tých hlúpostiach, ktoré si vymyslel. Len ty a ja. Umožnil si mi vrátiť sa opäť do detských bezstarostných čias.

 

Nebudeš si pamätať, koľko sĺz si vyplakal a koľko krát som ťa musela tíšiť a držať v náručí. Hoci som z toho bola neraz unavená, časom som pochopila, že vedľa mňa rastie jeden úžasný citlivý človek s krásnym srdcom.

 

Nebudeš si pamätať, ako si sa ráno či v noci ku mne túlil. Ako si ma vždy túžil zobudiť a pichal si mi do očí, len aby sme opäť mohli byť spolu a niečo zažiť.

 

Nebudeš si pamätať, aká som bola pyšná a ako mi stekali po tvári slzy, keď si vyhral svoju prvú súťaž či recitoval svoju prvú báseň na deň matiek.

 

Nebudeš si pamätať, ako ma vždy zahrialo pri srdci, keď som bola chorá a ty si tíško prišiel a dal mi bozk, aby som sa rýchlo uzdravila.

 

Nikdy si nebudeš pamätať, ako som bozkávala tvoje drobné chodidlá. Tie, ktoré ťa jedného dňa ponesú žiť tvoj vlastný život.

 

Nebudeš si nič z toho pamätať, ale ja budem... a ponesiem si všetky tieto spomienky hlboko v srdci pre oboch z nás.

 


Zdroj:  piganddac.com // Foto: Bigstock
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.