Jednou z vecí, ktoré rodičov najviac pri výchove trápia, sú neustále konflikty s deťmi. Ako sa im v každodennom živote vyhnúť? Ako lepšie komunikovať s deťmi?
Naše konflikty zväčša začínajú zvyšovaním hlasu, pretože dieťa na výzvy nereaguje. Počase na rad príde podozrenie, či dieťa dobre počuje. Návšteva ORL ambulancie so zámerom vyšetriť 100%-ný sluch dieťaťa však zvyčajne sklame. Problém nebýva v tom, že by deti rodičov nepočuli, jednoducho iba rodičov nepočúvajú. To následne spôsobuje rodičom vo výchove ešte väčšiu frustráciu a napätie v celej rodine. K zvýšenému hlasu sa občas pridružia nepekné urážky alebo fyzické tresty. Najsmutnejšie je, že si na túto najnižšiu úroveň mnohí zvyknú. Rodič si zvykne na krik, vyhrážanie a fyzické ubližovanie. Dieťa si zvykne na plač, pocity nelásky a prijímanie „zaslúžených“ trestov. Ale čo sa vyriešilo? Absolútne nič.
V rodine sa zvýšilo napätie, znížili sa prejavy lásky a dôvery medzi jej členmi a všetci žijú život, ktorí ich neuspokojuje.
Ak aj vy cítite, že vaše vzťahy s deťmi neustále škrípu, nemusí to tak zostať po celý život. Každodenné hádky, krik a omieľanie príkazov môžete nahradiť vhodnejšou komunikáciou. Uvidíte, že ak sa o to pokúsite, spravíte míľové kroky vpred nielen vo vašom vzťahu, ale aj k celkovej pohode v rodine. Rodičovstvo si môžete skutočne užívať, ak si nastavíte pravidlá, ktoré sa pokúsite všetci akceptovať. Určite prídu chvíle ( a nebude ich málo ), kedy budete musieť zvýšiť hlas a prejaviť svoj hnev, ale nemalo by to patriť vo vašej rodine k dennej rutine. Ak to tak je, je na čase to zmeniť.
Ako teda priviesť deti k tomu, aby vás skutočne počúvali?
Ako sa vyhnúť hádkam, ktoré nikam nevedú, iba narúšajú putá medzi vami?
Tu je 8 tipov na zlepšenie vašej komunikácie, ktoré odporúčajú autori knihy Rešpektovať a byť rešpektovaní:
1 | Držte sa prítomnosti
Dôležité je riešiť to, čo sa deje „tu a teraz.“ Občas potrebujeme hovoriť o minulosti alebo budúcnosti, ale mali by sme tak robiť, len ak sa s tým vieme niečo aktuálne urobiť. Držať sa prítomnosti znamená, že sa budete vyhýbať výčitkám zlyhaní v minulosti (Nepôjdeš na tú oslavu, lebo to dopadne presne ako minule! Nevedel si sa ovládať.), varovaniam (Nieže stratíš zase tú čiapku!), prorokáciám (Takto sa na tú školu určite nedostaneš!) a nálepkovaniu (Ty si ale lajdák!).
Z efektívnych komunikačných techník vyjadruje zásadu prítomnosti hlavne popis (Hovoril si, že zajtra máte písať tú písomku, ale ešte toho veľa nevieš.) a informácie ( Na tú školu sa hlási tri krát viac uchádzačov, ako prijímajú.)
2 | Držte sa problému a vyhnite sa hodnoteniu osoby
Dodržiavanie tohto princípu umožňuje, aby sa v komunikácii cítil každý bezpečne. Hodnotenie osoby môže byť priame (Ty si hrozný bordelár! ) ale i nepriame (V tvojej izbe je vkuse hrozný neporiadok! ).
Držať sa problému znamená, že sa budete okrem iného vyhýbať zhadzovaniu a irónii (Čudujem sa, že tu dokážeš v takomto svinčíku existovať! ), porovnávaniu (Pozri sa na izbu svojho brata...!) a vydieraniu (Mňa raz z toho, aký si trafí šľak! ) Úplne postačuje, ak zhodnotíte v čom je problém a čo je potrebné urobiť. (Myslím, že tvoja izba by potrebovala nutne upratať.) V takejto vete nájde dieťa popis aj informácie, čo od neho očakávate.
Ak budete v komunikácii odchádzať od podstaty problému, efektivita toho, čo chcete povedať (sprostredkovať) sa znižuje.
3 | Sprostredkujte zmysluplnosť
Vrodená potreba každého človeka je chcieť vedieť PREČO a AKO. V každodennom živote to znamená, že v komunikácii obmedzíte príkazy a pokyny (Umy ten riad!), ale tiež sa vyhnete rečníckym otázkam (Tak ty ten riad neumyješ?). Namiesto toho budete podávať informácie (Potrebujem mať prázdny drez, lebo idem variť večeru.) Zmysluplnou informáciou môže byť pre dieťa tiež JA-výrok, ktorým dávame najavo naše pocity a potreby (Som strašne unavená a nechcem sa už o tom špinavom riade baviť. Rada by som od teba počula jasnú odpoveď, ako to vyriešime.).
4 | Dávajte priestor
Aj schopnosť voliť, rozhodovať sa je u ľudí vrodená. Nikto sa stiesnený necíti dobre. Dávať iným priestor znamená menšie množstvo príkazov a pokynov (Vynes tie smeti!), vyhrážania (Pokiaľ tie smeti nevynesieš, nepôjdeš von!), manipulácie k pocitom viny (Prečo ja jediná musím mať dieťa, ktoré stále niečo vyvedie!). Namiesto toho ponúkajte svoju spoluúčasť na riešení situácií a umožňujte deťom kreovať vlastné riešenia (Hovoril si, že na zajtra máš ešte 3 úlohy a tiež, že chceš ísť von. Ako si to naplánuješ? Myslíš, že sa to dá zvládnuť?).
5 | Zamerajte sa na pozitíva
Ak sa správate a hovoríte s inými s pozitívnym tónom, motivuje to k spolupráci oveľa viac, než keď na nich hľadáte chyby a kritizujete. Vo výchove to znamená, že máte otvorené oči pre to, čo dieťa zvládlo a v čom je úspešné. Napríklad namiesto vyčítania ( To si sa s tým upratovaním veľmi nenadrel! ) použite pozitívny popis (Vidím, že si si ustlal posteľ a upratal písací stôl) a ocenenie (Naozaj oceňujem, že si sa do toho dal, aj keď sa ti určite nechcelo.). Komunikovať pozitívne tiež znamená vyhýbať sa zákazom (Nebehaj tu!) a namiesto nich používať informácie o tom, čo a za akých podmienok sa môžu veci diať (Behať môžeš pred domom a na ihrisku.)
6 | Vezmite do úvahy emócie
V napätých situáciách sa zväčša o emócie nezaujímame a hneď prechádzame k riešeniu problému. Pokiaľ vyjadríme najprv snahu o porozumenie, ako sa asi druhí cítia, tíši to negatívne emócie a motivuje ku spolupráci. Podobný efekt má, keď si uvedomíme, v akých emóciách sme my sami a vhodne to vyjadríme.
Prijať emócie druhých ľudí znamená vyhýbať sa ich zľahčovaniu a porovnávaniu (No to sú fakt problémy! Mať tak tvoje starosti!), radám (Mal by si... !) a otázkam (Prečo...?) V takýchto chvíľach máme dávať najavo záujem a prijatie. Prejavovať empatické reakcie (Vidím, že ťa veľmi sklamalo že ste nešli na výlet. Tak si sa tam tešil...). Vyrovnať sa s vlastnými emóciami pomocou JA-výrokov (Som naozaj rozladená. Očakávala som, že tú robotu dostanem.).
7 | Pri formulovaní požiadaviek šetrite slovami
Keď riešime nejaký problém, nemáme radi dlhé reči. (Výnimkou je samozrejme rozhovor s človekom vo chvíli pohody o téme, ktorá ho zaujíma.)
Šetriť slovami znamená vyhnúť sa kázaniam a namiesto nich používať jasné informácie alebo JA-výroky, vyjadrovať očakávania alebo používať schopnosť „povedať to dvoma alebo troma slovami.“
8 | Strážte si tón hlasu
Pokiaľ by sme vo svojom vyjadrovaní používali všetky predošlé princípy, ale náš tón by tomu nezodpovedal a znela by z neho nadradenosť, irónia, dešpekt, všetko by ste tým popierali. Sú situácie, kedy oprávnene zvyšujeme hlas a prejavujeme svoj hnev. Ani vtedy však z nášho hlasu nemusí zaznievať nadradenosť. Ak si už nevieme rady a náš tón hlasu nemôže byť milý a prívetivý, mali by sme myslieť na to, že by sme mali byť aspoň vecní. Pomáha oslovenie menom, ktoré vytvára väčšie prepojenie, pochopenie s druhou stranou a v konečnom dôsledku i lepšie výsledky.
Vidím, že sa ti do toho učenia nechce!
No, Peťo, vidím, že sa ti do učenia veľmi nechce...Čo by ti pomohlo?
Podstúpiť zmeny v čomkoľvek je pre mnohých z nás ťažké. Ak však cítite, že ste zo vzájomných vzťahov vyčerpaní, zabúdate sa smiať a čoraz viac ste presvedčení, že vašu rodinu ste si predstavovali inak, je čas, aby ste prehodnotili, čo môžete zmeniť.
Mnohé z týchto bodov nepotrebujú veľkú námahu, len vaše sústredenie a veci sa časom dajú do pohybu. Dohodnite sa s partnerom, že dodržiavanie týchto princípov pri výchove očakávate aj od neho. Tiež môžete otvorene priznať aj pred deťmi, že sa vám nepáči, kam ste sa vo vašom vzťahu dostali a že to chcete zmeniť. Otvorene hovorte o tom, že sa musíte snažiť všetci, aby ste sa doma cítili všetci dobre. Vaša komunikácia a vzájomné porozumenie sa určite časom zlepší.
No a na záver malá pomôcka, ak by ste si náhodou nezapamätali žiadny zo spomenutých princípov, aj tieto dve pravidlá dokážu zázraky:
Zdroj: P. Kopřiva, J. Nováčková, D. Nevolová, T. Kopřvová: Rešpektovať a byť rešpektovaný
