Ľudia majú veľmi konkrétne predstavy, ako budú žiť, keď sa im narodí dieťa, ako budú tráviť svoj voľný čas i ako bude vyzerať. Aj keď si teraz hovoríte: „To nie je pravda, pred pôrodom som sa bála, ako prežijem pôrod, aké to všetko bude potom, ako si s dieťatkom nastavíme režim, či zvládneme dojčenie....“, sú to iba maličkosti. V podstate ste mali jasnú predstavu, že všetko bude v poriadku. No nie vždy sa to podarí.
Kate Mulligan a jej manželovi sa narodilo postihnuté dieťa Tom. Keď bol malý, ľudia sa ich často pýtali, ako také dieťa vychovávať, ako sa to dá všetko prežiť. Prirovnávali to k cestovaniu:
Očakávanie narodenia dieťatka je niečo ako plánovanie úžasnej dovolenky do destinácie, kde ste doposiaľ nikdy neboli. Napríklad do Talianska. Všetko si preštudujete, pripravíte, chodíte na rôzne online fóra, aby ste vedeli, čo očakávať, na nič nezabudli a na všetko boli pripravení. Máte naplánované, kam sa pôjdete pozrieť, ako navštívite Koloseum, pozriete si Michalangelovho Dávida alebo sa odveziete v Benátkach na gondolách. Všetko si naplánujete jednoducho tak, aby ste si všetci túto vysnívanú dovolenku čo najviac užili. Ste plní vzrušenia, čo vás čaká.
Po mesiacoch očakávania si pobalíte kufre a vydáte sa na cestu. Poletíte lietadlom, lebo to bude najpohodlnejšie. Počas letu sa však ozve mikrofón a v ňom k vám prehovorí pilot lietadla:
„Vážené dámy a páni, hovorí k vám pilot lietadla John Smith. Lietadlo má vážnu poruchu na pravom motore. Pripravte sa, prosím, na okamžité núdzové pristátie. Pristávame v Holandsku.“
V tej sekunde vám preletí hlavou všetko: „Zomriem? Budem ďalej žiť? Prečo práve ja? Bože, chcela som ísť iba do Talianska, nič viac nič menej. Presne ako milióny iných ľudí predo mnou....“
Máte strašný strach. Pripravujete sa na obrovskú bolesť a prázdno, ktoré príde. Nemáte predstavu, čo bude ďalej...
Na vaše veľké prekvapenie, pristátie prežijete bez vážnejších následkov. Jeden silnejší úder do chrbta a do hlavy, no nič, z čoho by ste sa nedokázali postaviť a odkráčať z paluby lietadla po vlastných. Ďakujete Bohu, že túto fázu máte šťastne za sebou a začínate premýšľať, ako sa dostanete domov. V tom vám oznámia, že už žiadne lietadlo NIKDY do Talianska a ani domov nepoletí. Vaša finálna destinácia je tu: „Vitajte v Holandsku!“
Obleje Vás pot, lebo netušíte, čo by ste tu asi tak mohli po zvyšok svojho života robiť. Taliansko malo byť plné slnka, vody, romantických výletov na gondolách, pamiatok .... Žiadne Taliansko, ani cesta domov vás už nečaká. Musíte si kúpiť nové mapy a cestovateľských sprievodcov, naštudovať všetko odznova. Musíte sa naučiť hovoriť iným jazykom, aby ste dokázali prežiť. Stretnete ľudí, ktorých by ste v Taliansku, ale ani doma, pravdepodobne nikdy nestretli.
Ak si všetko opäť naštudujete, naplánujete, prispôsobíte sa krajine, nebude to katastrofa. Jednoducho ste dorazili len do inej destinácie, ale aj tu môžete byť šťastní....
Inšpirované J.Canfield, MV.Hansen: Chciken Soup for mother´s soul // Foto: Bigstock
