Génom nikto neunikne. Tak to jednoducho je. Vždy som bývala v triede najvyššia. Ešte na základnej škole som to dotiahla na 174 cm a na moje šťastie s ďalším rastom aj zabalila. Viete, pokiaľ nechcete hrať profesionálne basketbal, volejbal či skákať do výšky, je vám „žirafia výška“ prakticky nanič. A pravdupovediac, človek si vo svojom detstve kvôli nej toho aj dosť zažije.
Rodičia vašich spolužiakov len neveriacky krútia hlavami: „Nemôžem tomu uveriť, že ste s Katkou spolužiačky!“ Áno, pokiaľ ste o hlavu od Katky vyšší, ťažko sa tomu verí. Vždy to však vyvolá v hlave dieťaťa otázniky: „Kto má vlastne problém? Ja alebo Katka?“ Keď ste dieťa, preváži u vás presvedčenie, že vy a zapadnúť v dave by bolo úžasné!
Čo vaše deti pravdepodobne postretne tiež, ak budú rásť rýchlejšie ako tie ostatné?
1) Každý bude vedieť, KTO je ten vysoký/á.
Dnes si možno hovoríte, že veď je to skvelé! Koľko námahy musíme my dospelí vynakladať na to, aby si nás niekto vizuále zapamätal pri prvom stretnutí alebo vedel naše meno. Keď ste však dieťa, nemusí to mať vždy výhody.
Keď som bola malá ja a niečo sa v triede „zomlelo“, nehralo rolu, že tam bolo ďalších 10 detí. Učitelia si vždy pamätali 2 najvyšších. Naša identifikácia v dave bola istá.
2) Rýchlorastúce znamená aj finančne náročnejšie.
Primerané opotrebenie nakupovaných vecí je v prípade týchto detí takmer nemožné. Pripravte sa, že:
- Kočík či vajíčko si tieto deti užijú omnoho kratšie ako ich rovnako narodení priatelia.
- Obľúbená sukňa či nohavice im budú malé o 1 či 2 mesiace, ale ako mama ich do nich bez váhania oblečiete. A dôvod? Veď je to úplne nové!
- Bicykel či lyžiarska výstroj im vydrží maximálne jednu sezónu.
3) Budú musieť byť lídrom, aj keď nebudú chcieť.
Výška ich jednoducho definuje ako silného a schopného jedinca. Deti im pripíšu okamžite istý rešpekt, aj keď sa o nič nezaslúžia a len sa objavia vo dverách. Budú si ich všímať viac a prirodzene k nim budú časom i vzhliadať. Budú pre ne jednoducho viditeľnejšie.
4) Budú od nich očakávať schopnosti, ktoré nemajú a možno nikdy mať nebudú.
Majú dlhšie nohy, ruky a dočiahnu na poličku, kam ich rovesníci ani nedovidia. No neznamená to, že budú schopní na telesnej zabehnúť lepšie stovku alebo dať pri basketbale viac košov ako ich spolužiaci.
V predškolskom veku bude ich rýchly rast súvisieť skôr s ich horšími koordinačnými schopnosťami, ktoré občas môžu pokračovať i na základnej škole.
5) Každý si bude myslieť, že sú starší.
Ako budú rásť, budete mať výčitky svedomia, že majú plienky či cumlík, lebo si každý myslí, že majú 4 roky a nie 2.
Keď budú chodiť po ihrisku na odrážadle, na ktoré sa nebudú zmestiť, budú na vás pozerať pohŕdavo, prečo týmto malým sloníkom už dávno nekúpite bicykel. Nielen deti, ale aj rodičia, budú čeliť neustálemu vysvetľovaniu a prekvapovaniu ľudí, koľko rokov skutočne majú.
6) Ľudia si budú automaticky myslieť, že sú zodpovední.
Tento moment bol pre mňa občas skutočne vyčerpávajúci a cítila som počas svojho dospievania zo strany učiteľov veľkú krivdu. Vysokým deťom totiž pripisujú nielen vysokú mieru zodpovednosti za svoje konanie, ale aj za konanie iných detí.
Spomínam si, ako sa na základnej škole odohral prvý incident, ktorý ma utvrdil v tom, že ma vždy budú posudzovať inak. Sedeli sme v škole v jedálni a obedovali. Naraz sa strhla medzi spolužiakmi „chlebová vojna“. Asi 10 detí sa začalo obhadzovať kúskami chleba, ktorý nechceli zjesť. Ja som pokojne sedela ďalej a obedovala. Po obede som bola zavolaná k najprísnejšej učiteľke do kabinetu na pohovor. Ráznym spôsobom mi dala najavo, že som zodpovedná za to čo sa odohralo, pretože som ich nevhodné správanie nezastavila. Mala som 10 rokov, slzy v očiach a veľký pocit krivdy. Pýtala som sa vtedy: „Ako na moju zodpovednosť v takomto prípade prišla???“ Presne tak, ako všetci ostatní po nej- mojou výškou.
7) Vysoké dievčatá sa s frajermi neponáhľajú.
Každá predstava objatia s o hlavu nižším spolužiakom je trápna, a preto ich chlapci relatívne dlho zaujímať nebudú.
8) S vysokou pravdepodobnosťou sa budú hrbiť.
Je to syndróm detí ( hlavne dievčat ), ktoré narastú veľmi rýchlo. Aby sa necítili tak veľmi „iné“, snažia sa hrbením pôsobiť menšie. Zlé návyky držania tela sa po rokoch len veľmi ťažko naprávajú. Paradoxne svoju výšku v dospelosti môžu pokladať za výhodu, no zlé držanie tela im k sexapílu veľmi nepridá.
9) V detských očiach vzbudzuje výška prirodzený rešpekt.
Spomínate si na školské športové zápasy? Koho ste sa báli najviac v tíme súpera? Áno, presne toho najvyššieho!
10) Ak nebudú plniť očakávania iných, budú im dávať pocítiť, že sklamali.
Vaše deti budú stále konfrontované so zodpovednosťou za iných, s prehnanými očakávaniami učiteľov či trénerov v športe. Posudzovanie ich výsledkov bude vždy iné, prísnejšie a bude vyvolávať v deťoch pocity neistoty a zlyhania, aj napriek tomu, že podali rovnako dobrý či zlý výkon ako ich rovesníci.
