https://sk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=16NFXWcKYQDKi_SBGPvkGKQO.D3ibVg0G859.3lDEDH.p7/fastid=cxijhwrgujskyjgrnhwhwhbiirmh/stparam=rppqqpefsr/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.gestopremesto.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_campaign=gesto-pre-rodicov-062020~gde~hlasovanie&utm_content=eduworld~titulka~branding~~
Články: Pre študentov
O projekte

 

Dánske škôlky po opätovnom otvorení: Aj rodičia a učitelia v Dánsku mali obavy otvoriť ako prvé škôlky, ale tento strach rýchlo opadol

Zuzana Gránska
Autor článku
Foto: Lucia Jesenská
Barbora Budzáková so svojou rodinou v Dánsku / Foto: Lucia Jesenská

Slovenka BARBORA BUDZÁKOVÁ žije a pracuje už takmer sedem rokov v Dánsku, v meste  Herning. S priateľom má 3-ročnú dcérku a o pár dní do ich rodiny pribudne ďalšie bábätko. Koronavírusovú epidémiu prežívajú trochu inak ako my na Slovensku. V polovici apríla Dánsko ako prvá európska krajina opäť otvorila jasle, materské a prvý stupeň základných škôl. Celý svet preto pozorne sleduje, čo sa bude diať - ako sa budú meniť počty nakazených ľudí a či sa zistí niečo nové ohľadne infekčnosti detí. S Barborou Budzákovou sme sa rozprávali, ako nástup do materských škôl prežívajú rodičia, deti i učitelia v Dánsku a ako vyzerá ich návrat do normálu.

 

Ako ste sa cítili, keď vám vláda oznámila, že deti majú nastúpiť do jaslí a do škôlok? Bolo to pre vás v polovici apríla prijateľné, nemali ste obavy?

Mala som obavy a bolo to hlavne preto, lebo škôlky sa u nás otvárali ako úplne prvé. Až tento týždeň, od 10. mája, u nás začína druhá fáza uvoľňovania. My sme mali navyše takú špecifickú situáciu, že som bola tesne pred termínom pôrodu a dcérka mala nastúpiť do novej škôlky. Riešili sme, či ju nechať doma po celý čas, až kým mi neskončí šestonedelie, alebo ju dať do škôlky už teraz.  Narodenia súrodenca je pre všetky deti veľmi citlivé obdobie a u nás do toho vstupoval ešte aj nástup do novej škôlky. Nevedeli sme sa rozhodnúť, čo by bolo najlepšie. Volala som preto riaditeľke škôlky, aby mi poradila, čo urobiť. Odporučila mi začať hneď. Nakoniec dcéra nastúpila od prvého dňa s ostatnými deťmi a bola som rada. Ak by som z toho mala zlý pocit a bola v strese, tak by sme dcéru do škôlky určite nedali.

 

Podľa čoho sa rozhodovali ostatní rodičia? Vás možno osobne upokojila riaditeľka škôlky a strach opadol, ale čo ostatní? Čo ich upokojilo?

Chodili nám rôzne e-maily, kde škôlka na základe informácií dánskeho úradu verejného zdravotníctva vysvetľovala všetky opatrenia a reštrikcie, ktoré robia, aby deti boli v bezpečí. Nástup do škôlok navyše nebol povinný. Napríklad v našej škôlke na začiatku možno tretina rodičov nedala deti do škôlky.

 

Aké informácie vám v e-mailoch komunikovali?

Odvolávali sa na nové štúdie, ktoré hovoria, že deti sú menej infekčné a pokiaľ aj na COVID-19 ochorejú, tak často nemajú žiadne alebo len mierne symptómy. Taktiež veľa hovorili o tom, že spoločnosť sa nutne musí opäť rozbehnúť a ľudia musia začať chodiť do práce. Rozhodnutie poslať ako prvé do školy najmenšie deti vysvetľovali aj tým, že tieto deti majú najmladších rodičov, a pokiaľ by sa aj infikovali, ochorenie budú znášať lepšie ako starší rodičia detí. Rodič dieťaťa na druhom stupni základnej školy alebo stredoškoláka je už bližšie k rizikovej skupine.

 

Zachytila som, že v Dánsku boli aj verejné protesty rodičov, takže to otvorenie asi nešlo celkom hladko.

Áno, na začiatku tu boli dva tábory rodičov – jedni boli za a druhí proti otvoreniu škôlok. Tí, ktorí s otvorením nesúhlasili, založili facebookovú skupinu s názvom Moje dieťa nie je pokusný králik. Nakoniec ale väčšina rodičov do škôlok svoje deti bez problémov dala. Rodičia, ktorí si boli veľmi neistí, poslali deti do škôlky až po troch týždňoch.

 

Nemali ste zatiaľ žiadny prípad COVID-19 vo vašej škôlke?

Našťastie nie, zatiaľ sa nič také neudialo. Museli by nás o tom ihneď informovať. Počula som ale z médií o jednej škole v inom meste, že tam mal učiteľ koronavírus.

 

Čo to spôsobilo?

Vyvolalo to diskusiu, kto by mal byť o tom vlastne informovaní a či je nutné uverejniť meno učiteľa aj pre iných ľudí ako len tých, s ktorými prišiel do kontaktu. Verejnosť si žiadala viac detailov. Teraz u nás platí, že ak sa niekto infikuje, tak musia byť okamžite informovaní rodičia detí a kolegovia, ktorí s ním prišli do úzkeho kontaktu, hromadnou správou a cez nástenku. Nasledujúce dni musia na sebe pozorne sledovať príznaky. Pokiaľ sú v poriadku, chodia normálne všetci ďalej do školy. Nezatvára sa, nerobí sa žiadne hromadné testovanie celej školy, ani nič podobné. Ak spozorujú nejaké príznaky, musia zostať doma v karanténe. Konkrétne v tomto prípade infikovaného učiteľa sa testovali len piati učitelia a riaditeľ.

 

Ako to dopadlo so spomínaným učiteľom?

Cítil sa dobre, ale musel zostať s celou rodinou doma až pokiaľ nemali všetci negatívny test na koronavírus.

 

Aká atmosféra vládne po mesiaci od otvorenia škôl medzi rodičmi?

Myslím si, že atmosféra sa upokojila. Tento týždeň nám už napríklad otvorili aj veľké nákupné centrá. Ľudia majú pocit, že život sa vracia do normálu a tým pádom sú aj rodičia pokojnejší. Určite tomu tiež pomáha, že deti v Dánsku trávia veľa času v škôlkach a školách vonku.

 

Mohli do zariadení nastúpiť všetky deti, ktoré tam pred mimoriadnou situáciou s COVID-19 chodili? Alebo to je prednostne pre deti krízových pracovníkov?

U nás boli materské školy a prvý stupeň základných škôl otvorené pre krízových zamestnancov po celý čas. Škôlky sa zatvorili v polovici marca a pár škôlok zostalo otvorených v akomsi núdzovom režime. To bolo určené pre deti zdravotníkov, policajtov a takých profesií, ktoré museli chodiť do práce a nemohli mať home office. Pred nástupom do škôlky sme museli nahlásiť na 3 týždne vopred, odkedy dokedy bude dcéra chodiť do škôlky.

 

A čo učiteľky? Boli tam nejaké zákazy alebo odporúčania ohľadne ich veku a návratu do práce?

V médiách som nezachytila, že by špeciálne hovorili o tom, že staršie učiteľky sa nemusia vrátiť do škôlok. Dánsky úrad verejného zdravotníctva tvrdí, že zvýšené riziko pre starších ľudí sa nesmie zakladať iba na veku. Človek vo vyššom veku by mal mať aj nejaké chronické ochorenie alebo obezitu, aby bol považovaný za rizikového. Podľa úradu existuje len málo ľudí, ktorí by nemohli pracovať a museli by mať na to posudok od lekára. Stále zdôrazňujú, že treba dodržiavať hygienu, fyzickú vzdialenosť a nebyť v kontakte s nakazeným. My máme v škôlkach skôr mladšie kolektívy učiteľov a tiež bežne mužov – učiteľov, takže ani priamo u nás som nezachytila, že by niekto nenastúpil do práce. Posledné usmernenie úradu sa zameriava skôr na tehotné. Tam je jasne špecifikované, že učiteľky, ktoré majú triedy detí od 0 – 6 rokov, majú od 28. týždňa tehotenstva pracovať len z domu.

 

Na Slovensku sú mnohí učitelia i rodičia proti otvoreniu materských škôl, lebo podľa nich nie je možné u detí v predškolskom veku zabezpečiť dodržiavanie odstupov. Deti sa objímajú, dotýkajú, je to preto podľa nich niečo nepredstaviteľné. U vás sa učitelia tohto neobávali?

Nám od začiatku učitelia hovorili, že budú robiť všetko, čo je v ich silách, ale deti sú deti. Na rovinu nám povedali, že ak majú pred sebou trojročné dieťa, ktoré bude smutné alebo bude plakať a bude potrebovať objatie, nebudú stáť od neho dva metre. To sa jednoducho nedá. Naša dcéra nastúpila do novej škôlky po mesiaci a bolo to pre ňu ťažké. Keď učiteľka videla, že sa potrebuje upokojiť, vzala si ju jednoducho na kolená a rozprávala sa s ňou. Odporúčané odstupy sa snažia dodržiavať a učia to aj deti, ale stále sú to ľudia a ak dieťa potrebuje nejaký kontakt, verím, že učiteľka sa to snaží zvládnuť najlepšie, ako sa dá.

 

Ako napríklad podporujú dodržiavanie odstupov?

Odstupy sa snažia dodržiavať hlavne vďaka vytvoreniu menších skupiniek detí. Vonkajšie ihrisko majú páskami rozdelené na viacero zón, kde sa môžu hrať len po jednotlivých skupinkách a nesmú sa miešať s inými. Majú pripravený rozpis, kto sa kedy a kde hrá. Počas dňa sa v týchto zónach skupinky menia, aby niekto nebol štyri hodiny na pieskovisku alebo na hojdačke. Keď deti čakajú na toaletu alebo umývanie rúk, na zemi majú značky, kde majú stáť. Učiteľky ich na ne stále upozorňujú.

 

Ihrisko majú po znovu otvorení škôlky rozdelené na zóny, v ktorých sa deti z jednotlivých skupín môžu pohybovať. / Zdroj: archív BB

 

Aby deti lepšie pochopili túto situáciu Dánsky úrad verejného zdravotníctva pripravil pre ne aj edukačné video, ktoré im vysvetľuje, čo je to koronavírus, že návrat do škôlky nebude ako predtým a niektoré hračky budú musieť byť istý čas schované.

 

 

Ako vyzerá v tomto období váš ranný príchod s dieťaťom do škôlky?

Všetko je momentálne viac organizované v porovnaní s tým, ako to bolo. My máme rodičovskú aplikáciu, kde musíme zaznačiť, kedy presne prinesieme a vyzdvihneme dieťa. Do tejto aplikácie hlásime aj choroby, učiteľky nám sem posielajú e-maily, informácie a fotografie detí. Funguje to veľmi dobre, je to prehľadné a jednoducho sa cez ňu vieme spojiť s učiteľmi alebo si tu nájdeme kontakty na iných rodičov. Ráno, keď prídeme v dohodnutom čase, učiteľka nás už čaká. Buď je už s ostatnými deťmi vonku, kde sú oddelené páskou od iných skupín, alebo dcéru donesieme pred šatňu a tam si ju prevezme. Do budovy vstúpiť nesmieme.

 

Ako sú rozfázované príchody do škôlky, aby sa tam nerobili dlhé rady?

Škôlka sa otvára o 6:30, ale rodičia, ktorí sú doma, napríklad na materskej ako ja, tak máme určené, aby sme chodili medzi 8:00 – 9:00 a vyzdvihovali deti medzi 14:00 – 15:00. Škôlka je ale otvorená do 16:45. Každý má svoj čas nahlásený v aplikácii a tiež svoj vchod, kde dieťa odovzdáva. Ak prídeme s niekým naraz, musíme počkať pod schodiskom, kým odovzdá dieťa. Triedy, ktoré nemajú schody, tak majú vonku pred budovou na zemi značky pre odstupy.

 

Ako vyzerá ranná kontrola symptómov ochorenia u dieťaťa?

Špeciálne kvôli koronavírusu deti nekontrolujú. Jedine, že sa im nejaké dieťa výrazne nezdá, tak mu zmerajú teplotu. Myslím si, že je to aj preto, lebo v Dánsku je dosť bežné, že deti chodia so sopľami alebo kašľom do škôlky. Ak by som tu nechala dcéru doma so sopľom dva týždne, tak som asi jediná v celom Dánsku. Oni to veľmi neriešia. Ak je dieťa malátne, má teplotu, tak hneď zavolajú rodiča, aby si zobral dieťa domov. Tie ranné príchody sa teda u nás nejak zásadne nezmenili.

 

Potrebujú mať deti nejaké ochranné pomôcky ako rúška, rukavice či návleky?

Nie, u nás sa vôbec rúška nenosia, preto toto ani nebola téma, keď sme nastupovali do škôlky. Učiteľky nosia len jednorazové rukavice počas servírovania obedov, nič iné neriešia. Pri bráne máme dezinfekciu, takže skôr, ako vstúpime do areálu, dezinfikujeme si ruky. Na bráne visí aj upozornenie, aby sme nezabudli na dezinfikovanie pri príchode a odchode z areálu.

 

Dezinfekcia pred vstupom do areálu škôlky. / Zdroj: archív BB

Vo všetkých štátoch, ktoré otvárajú svoje školy a škôlky, je podmienkou rozdelenie tried do menších skupín. Spomínala si, že to je aj u vás. Ako to vyzerá?

Naša škôlka je jediná v časti Kibæk a má okolo 2 tisíc obyvateľov. Škôlka je preto veľká a má asi 120 detí. Odporúča sa vytvoriť skupiny maximálne po 10 detí. V dcérinej bolo na začiatku 8 detí a teraz pribudli ďalšie 3 deti.

 

Ako si poradili s počtom učiteľov, keď sa znásobil počet skupín?

Keďže musia mať 5 detí na učiteľa, prijali ďalších učiteľov alebo asistentov, aby toto obdobie vykryli. Rovnaký problém bol aj s priestormi škôlky, preto si prenajali priestory susedného voľnočasového centra. Ide o dve miestnosti, aby mali kam s deťmi ísť v prípade zlého počasia. Musia mať teraz totiž 6 m2 na jedno dieťa a to ich škôlka nespĺňala.

 

Chodia tam len v zlom počasí? Inak sú kde?

Ak vyslovene neleje, tak deti sú s učiteľmi celý deň vonku. Ale to sa netýka len tejto mimoriadnej situácie. Dáni sú naučení tráviť s deťmi väčšinu času na vzduchu. Chodia aj veľa bicyklami a pešo.

 

Ako špeciálne ešte napomáhajú dodržiavaniu sociálneho odstupu okrem menších skupín?

Na zemi majú nakreslené značky odstupov pred toaletou alebo v rade na jedlo. Učitelia deťom aj hovoria, aby sa na značkách posúvali. Ihrisko je rozdelené páskami na niekoľko častí a skupinky sa počas dňa na nich striedajú, nikdy sa nemiešajú. Samozrejme, občas sa stane, že nejaké dieťa prebehne cez pásku, ale učiteľky ho hneď vrátia späť.

 

Deti čakajú v odstupoch na toaletu / Zdroj: archív BB

Ako vyzerá bežný deň detí? Zmenili sa kvôli súčasnej situácii zásadne aktivity, ktoré robia?

Teraz sú stále vonku, za normálnych okolností by boli nejaký čas aj vo vnútri. Pokiaľ nie je vyslovene zlé počasie, tak sú na vzduchu. A zlé počasie u nás znamená, že musí naozaj liať. Zima pre nich nie je prekážka. Majú nepremokavé oblečenie – nohavice do dažďa, bundy, termo nohavice, termo bundy a gumáky.  To je v nariadeniach aj za bežných okolností. Aj učitelia majú nepremokavé oblečenie. Ak aj trochu popŕcha, zostanú vonku. Deti sú stále v pohybe, takže zima im nie je. Okrem ihriska s nimi trávia čas aj prechádzkami po okolí, idú napríklad do parku. Na prechádzky chodia učitelia aj s deťmi z jasličiek. Dáni majú kočíky pre štyri deti, posadia ich tam a ony sa tešia a sledujú okolie.

 

Myslíte, že sú na tom dánske deti lepšie s imunitou, keď sú tak veľa vonku?

Je to možné. Dánske deti od narodenia spávajú vonku v kočíkoch či je leto alebo zima. Aj preto si myslím, že neriešia, keď deti soplia. Ony majú sople často, ale nemajú veľmi horúčky a ťažké priebehy ochorení. Antibiotiká tu nedajú deťom takmer nikdy. Keď lekárovi volám s nejakým problémom, tak mi väčšinou povie, že to len treba len vydržať. My sme sa reálne s dcérou dostali k pediatrovi do jej 3 rokov trikrát a to už išlo napríklad o potrebu vyšetrenia srdca.

 

Keď hovoríte o spaní v kočíkoch, ako to je so spaním detí v škôlke? Sú tam nejaké špeciálne úpravy v režime?

Deti z jasličiek spia v kočíkoch pod prístreškom a staršie deti majú matrace vo vnútri. Spávajú normálne v triedach ako predtým, len sú v menších skupinkách. Rodičia musia nosiť častejšie čisté posteľné prádlo. Najprv nám bolo oznámené, že každý deň, ale potom to zmenili len na pondelok a štvrtok. Obliečky musíme vyprať pri teplote 80 °C.


Ako sa rieši dezinfekcia hračiek? Majú nejaké obmedzené typy hračiek, s ktorými sa deti môžu hrať?

Naša škôlka najala jedného mladého chalana, ktorý sa špeciálne venuje len dezinfekcii hračiek a priestorov. Čistia sa napríklad aj šmykľavky či preliezky. Hračky musia teraz dezinfikovať dvakrát denne. Deti si nesmú nosiť vlastné hračky a zakázané sú plyšové hračky. Najviac sa hrávajú asi s legom, kockami alebo formičkami do pieskoviska, teda s hračkami z materiálov, ktoré možno ľahko vydezinfikovať.

 

Ako sa počas dňa stravujú? Majú aj normálny teplý obed?

Jedávajú väčšinou vonku na piknikových stoloch. Na desiatu vždy majú ovocie, olovrant je zväčša nejaká žemľa alebo chlieb. Obed musí byť taký, aby si ho vonku mohli ľahko zjesť. Asi dvakrát do týždňa mávajú aj na obed pečivo - ražný chlieb s vajíčkom alebo pita chlieb so zeleninou. To je pre Dánov bežný obed. Mávajú ale aj polievky alebo cestoviny, a tie im tiež nosia von.  Ak by bolo zlé počasie, jedli by v triedach. Čo s týka pitia, nekážu im nosiť si vlastné fľaše. Nechcú, aby si nosili vlastné veci z domu. Majú jeden krčah, z ktorého deťom nalievajú vodu do pohárov. Riady potom umývajú v umývačke podľa odporúčaní.

 

Deti sa celý deň stravujú vonku na piknikových stoloch, nosia im sem aj teplé obedy. / Zdroj: archív BB

 

Ako u vás vyzerá zvýšená hygiena? Ako je to s dezinfekciou kúpeľne, WC?

Ruky si umývajú alebo dezinfikujú približne každú 1,5 hodinu. Majú vyvesený aj rozpis, kedy si ktorá skupinka ide umyť ruky. Vonku majú vo väčšine škôlok stanice na dezinfekciu rúk alebo vonkajšie umývadlá. Ak sú na prechádzke, tak používajú vlhčené vreckovky s dezinfekciou. Najmenej dvakrát denne čistia aj toalety a kúpeľne. Koše na odpadky musia vyprázdniť najmenej raz denne. A aspoň dvakrát denne čistia aj povrchy stolov, kľučky dverí, dvere, zábradlia alebo spínače na svetlo.

 

Ako sa rieši to, či nie je náhodou dieťa bezpríznakový prenášač? Majú na to nejaké postupy, napríklad rodič podpisuje nejaké prehlásenie o testovaní či prekonaní COVID-19 alebo o cestovateľskej anamnéze?

Rodičom nedávajú nič podpisovať pred nástupom do škôlky. V Dánsku veľa vecí funguje na dôvere v ľudí. Ich hlavná stratégia bola, že si budeme častejšie umývať ruky a dodržiavať odstupy. To je všetko. Možno je to smiešne, ale keď sa Dánom niečo také povie, navzájom si dôverujú a taktiež vláda dôveruje im, že to spravia. Veria, že ak niekto cestoval do zahraničia, tak to povie. Ak má niekto príznaky, alebo bol pozitívne testovaný, tak to povie.

 

Viete, aký je u vás predpísaný postup v škôlke, ak majú podozrenie, že nejaké dieťa alebo dospelý je chorý?

Ak sa u dieťaťa prejavia nejaké symptómy, vezme sa z kolektívu do riaditeľne a rodičia si musia pre dieťa ihneď prísť. Človek s príznakmi musí zostať doma najmenej 48 hodín, pokiaľ bude úplne bez príznakov a až následne sa môže vrátiť do škôlky. Ak bol potvrdený u neho COVID-19, informujú sa všetci, ktorí s nakazeným mohli prísť do blízkeho kontaktu – žiaci, učitelia alebo iní pracovníci školy. Sú vyzvaní k tomu, aby si pozorne sledovali príznaky ochorenia a dodržiavali zvýšenú hygienu. Môžu ale chodiť do škôlky bez nejakých obmedzení.

 

Ak sa u niekoho potvrdí koronavírus, čo sa u vás vo všeobecnosti odporúča?

Musí byť v domácej karanténe 14 dní a mal by sa izolovať čo najviac aj od svojich blízkych, napríklad v jednej izbe. Ale inak nič také vážne pri domácej izolácii, ak človek nemá ťažký priebeh.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Rozhovory, Koronavírus
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.