Podľa čoho sa rozhodnúť, kedy opäť otvoriť školy? Otázka, ktorú si kladú krajiny na celom svete

Dodržanie 2-metrových odstupov lavíc je pre mnohé školy náročné.
Dodržanie 2-metrových odstupov lavíc je pre mnohé školy náročné. / Alex Grimm, Getty Images

Kedy poslať deti do škôl? Podľa čoho sa krajiny rozhodujú?

 

30.4.2020 - Všetky krajiny diskutujú o spôsoboch, ako uvoľniť obmedzenia v súvislosti s ochorením COVID-19 a vyhnúť sa pritom ďalšej vlne epidémie. Problematické sú najmä školy. Ich zatvorenie zasiahlo veľmi intenzívne milióny detí a ich rodičov na celom svete. Niektoré krajiny už svoje brány vzdelávacích inštitúcií otvorili, iné oznámili termíny, kedy by sa tak malo stať.

 

Dlhodobá prestávka od štandardného vzdelávania bude pre mnohé deti znamenať veľkú medzeru vo vzdelávaní a nie je isté, či ju bude možné dohnať. Izolácia si môže vyžiadať svoju daň aj na psychike detí, vzťahoch a ďalších potrebách, ktoré sú v škole prirodzene v kolektívoch napĺňané. Nie všetky deti totiž majú doma ideálne podmienky – podporu rodičov pri učení, dobré vzťahy, podnetné prostredie a pravidelnú stravu -, ktoré by im mohli toto náročné obdobie pomôcť prekonať. Pre mnohé deti to všetko nie je samozrejmosťou. Vzdelávanie na diaľku je teda vyhovujúce len pre určitú skupinu rodín. A dalo by sa povedať, že deti z týchto rodín sú práve tie, ktoré prospievali v školách aj za normálnych okolností. Mimoriadna situácia sa teda dotkne najvýraznejšie tých najzraniteľnejších.

 

Čo si vlády všímajú skôr, ako otvoria školy?

Kedy a ako otvoriť školy je výzva pre väčšinu štátov po celom svete. Je to jedno z najzložitejších a najkomplexnejších rozhodnutí, ktoré musia vlády urobiť. Pri takomto rozhodovaní musia brať do úvahy viacero premenných. Takéto rozhodnutie nemožno robiť pocitovo, ale je potrebné sa rozhodovať na základe dát. Dôležité je pritom napríklad čerpať zo štúdií a zistení vedcov z celého sveta, ktorí sa problematike venovali.

 

Čo hovoria dáta o prenose nového koronavírusu medzi deťmi? Niektoré údaje naznačujú, že malé deti do 10 rokov sa infikujú vírusom SARS-COV-2 s menšou pravdepodobnosťou a priebeh ochorenia býva len mierny. Aj preto sa viaceré krajiny priklonili k tomu, aby poslali do škôl ako prvé deti z materských a základných škôl. A to aj napriek tomu, že dospelí majú prirodzene obavy, že deti v tomto veku nebudú zodpovedne nosiť rúška, dodržiavať odstupy či hygienu.

Pred otvorením škôl v Dánsku premiér Mark Rutte napríklad arguemntoval, že z 34-tisíc ľudí v Holandsku, ktorí mali pozitívny test na koronavírus, bolo len 124 mladších ako 14 rokov. Z nich bolo 47 liečených v nemocnici. „Deti sú v počtoch chorých zastúpené len v minimálnej miere a vidíme to kdekoľvek na svete,“ povedal. Dánski experti sa zhodli, že bremeno sociálnej izolácie by preto do konca pandémie nemali niesť mladí, ale starší ľudia. Malé deti, ktoré vo všeobecnosti nie sú vírusom ohrozené, by nemali prichádzať o vzdelávacie príležitosti, aby sa tí, ktorí patria k ohrozeným skupinám, mohli skôr vrátiť do verejného života, píše Guardian.

Iné štúdie, vrátane francúzskej štúdie publikovanej v apríli v MedRxiv zase ukázali, že u starších detí to s návratom do kolektívu nie je také jednoznačné - u stredoškolákov bola miera šírenia koronavírusu vysoká.

 

Ďalším dôležitým faktorom je aj spolužitie viacerých generácií pod jednou strechou. V prípade, že v danej krajine žijú bežne v jednej domácnosti viaceré rodiny, ako to je napríklad v Taliansku, ide o vyššie riziko návratu detí do škôl.

 

Nezanedbateľný je aj vek učiteľov, ktorí by mali vyučovať deti. Ak je v školách mnoho starších ľudí, školám môže v praxi chýbať personál, ktorý sa o deti po návrate do tried postará.

 

Jedným z predpokladov zmiernenia šírenia vírusu je tiež dodržiavanie 2-metrových odstupov. Preto je potrebné riešiť aj priestorové kapacity škôl, či je možné urobiť v triedach 10 – 15 členné skupinky detí a vytvoriť pre ne vhodný rozvrh vyučovania. V Dánsku sa už ale začína diskusia o tom, že 2-metrové odstupy lavíc sú na kapacity škôl priveľké a či sú naozaj nevyhnutné. Odborníci pripúšťajú, že odstupy by sa mohli zmenšiť. Pokiaľ by mohli u starších žiakov zmenšiť odstupy lavíc na 1 meter, zmestili by do tried namiesto 12 študentov až 23.

 

Pri rozhodovaní je potrebné brať ohľad aj na deti zo sociálne slabých rodín a deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami. Zvážiť, koľko takýchto detí v systéme je a ako sú počas mimoriadnej situácie „podchytené“. Inštitút vzdelávacej politiky odhadol, že na Slovensku je takmer 110-tisíc detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a viac ako 32-tisíc žiakov nemá počas zavretia škôl pripojenie na internet. Inštitút upozornil, že až 44 % detí vo veku 6 -11 rokov žije v preplnenej domácnosti, teda nemá vhodné podmienky a dostatočný priestor na učenie. Ak by sa náhodou v júni nenastúpilo do škôl, 6-mesačná prestávka by pre tieto deti mohla mať katastrofálne dopady.

 

Podstatná je aj úroveň testovania. Krajiny, ktoré testujú dostatočne, majú reálnejší prehľad, v akom zdravotnom stave sa ich obyvateľstvo nachádza a môžu robiť odvážnejšie kroky vpred. Aj preto sa neustále hovorilo o tom, že testovať čo najviac ľudí je kľúčové. Týmto prístupom nejde len o spomalenie šírenia nákazy, ale aj o voľnosť, ktorú krajinám poznanie ich stavu dáva. Masové testovanie ľudí s príznakmi, ale aj precízne stopovanie všetkých, ktorí s nimi prišli do kontaktu a ich izolácia v domácom prostredí je to, čo krajinám, ktoré to robili od začiatku, dáva náskok oživiť svoje ekonomiky skôr. Ukážkovým prípadom je v tomto smere Nemecko, ktoré testovalo tisíce ľudí dávno predtým, ako sme na Slovensku začínali zisťovať, že v skladoch nemáme spoľahlivé testy a je problém ich kúpiť.

Pravdou je, že Dánsko a Nórsko doteraz testovali iba tých, ktorí mali vážne príznaky a patrili do rizikovej skupiny. Pred otvorením škôl sa ale Dánsko zaviazalo, že bude navyše testovať aj učiteľov a personál škôl. Táto krajina, podobne veľká ako Slovensko, doteraz otestovala len o niečo viac ľudí ako my a k dnešnému dňu eviduje 9 tisíc nakazených a 443 úmrtí. Pre porovnanie, na Slovensku sme dodnes celkovo vykonali viac ako 81-tisíc testov, z toho je takmer 1400 nakazených a 22 úmrtí.

 

Stačí nám ale vedieť počty nakazených a úmrtí? Nie. Jeden z najdôležitejších faktorov, pokiaľ krajina testuje svojich obyvateľov dostatočne, je aj tzv. reprodukčný faktor. Viacerí odborníci hovoria, že pokiaľ sa dostane pod jedna, je to dobrý signál a uvoľneniam dávajú zelenú. Pred lockdownom napríklad v Dánsku jeden človek nakazil v priemere 2,6 človeka, keď sa rozhodli uvoľňovať, boli už na hodnote 0,6. Na Slovensku sme k 24. aprílu dostali reprodukčný faktor vírusu pod hodnotu 1,0. Experti z Inštitútu zdravotnej politiky najnovšie hovoria o posune vrcholu epidémie nového koronavírusu a tiež o tom, že ochorením COVID-19 sa nakazí podstatne menej ľudí, ako sa očakávalo. Napriek tomu odporúčajú, aby sa uvoľnenia realizovali najmenej po dvoch týždňoch, lebo symptómy ochorenia COVID-19 sa môžu prejaviť až so 14-dňovým oneskorením. Podľa tohto rozfázovania uvoľnení by sa otvorenie škôl malo dostať na rad najskôr v júni.  

 

Vlády musia presvedčiť aj rodičov

Problémom pri otváraní škôl sú často aj rodičia, ktorí majú obavy, že školy sa stanú miestom šírenia nového koronavírusu a nechcú deti vystaviť riziku. Ani v Dánsku, ktoré ako prvé po lockdowne otvorilo materské a základné školy, všetci rodičia nesúhlasili s týmto postupom. Vznikla dokonca petícia, ktorú podpísalo približne 30-tisíc rodičov, ktorí boli proti návratu do škôl a nepovažovali to za bezpečné. Na Facebooku si dokonca vytvorili skupinu s názvom „Nechcem, aby bolo moje dieťa pokusným králikom pre COVID-19“, kde zdieľali svoje názory. Školy sa napriek tomu v Dánsku otvorili. Stále však zostala malá skupina rodičov, ktorí svoje deti nechali doma. Keď pristupovali k otvoreniu škôl, mali takmer 7 tisíc nakazených a 300 obetí COVID-19.

 

Niekoľko faktov na záver:

  1. Neexistuje žiadna vakcína a je otázne, kedy bude. Hovorí sa o polovici roka 2021, no väčšina odborníkov sa domnieva, že za takýto krátky čas by to bol obrovský vedecký výkon. Za normálnych okolností trvá totiž vynájdenie vakcíny roky. Vakcínu totiž nestačí vynájsť, ale má tu prechádzať niekoľko fáz testovania. Je teda jasné, že štandardné fázy sa budú skracovať alebo preskakovať. Hoci na vývoji vakcíny pracujú rôzne tímy odborníkov po celom svete, stále nemáme garanciu, že niektorá z vakcín bude fungovať.
  2. Ak by sa aj vakcína našla, potrebujeme očkovanie vykonať plošne a to bude vyžadovať tiež značný čas – nákup, distribúcia do zdravotníckych zariadení, proces očkovania obyvateľstva.
  3. Očakáva sa, že na jeseň počty prípadov ochorenia COVID-19 opäť vzrastú a k nemu pribudnú aj ďalšie choroby, ktoré bežne poznáme, napríklad chrípka. Spoločnosť môže byť opäť ochromená.
  4. Stále nevieme, či ľudia, ktorí COVID-19 prekonali, budú odolnejší, ak opäť ochorejú.
  5. Ak sa v praxi nepripravíme, ďalšia pandémia môže byť oveľa horšia. Toto platí pre nás i pre všetky krajiny spoločne.
  6. Žiadna krajina, ani tá najbohatšia, si nemôže dovoliť zostať vypnutá mesiace. Znamenalo by pre ňu pohromu nie v dôsledku vírusu, ale vážneho prepadu ekonomiky. Mimochodom Národná banka Slovenska odhaduje, že slovenská ekonomika môže v tomto roku klesnúť o 6 – 14 %. Za najpravdepodobnejší scenár považuje viac ako 9 %.

 

Čo z toho vyplýva? Mali by sme sa naučiť žiť s tým, že náš nový nepriateľ vyzerá inak, prispôsobiť sa novým podmienkam a hľadať riešenia, ktoré budú fungovať – vo firmách, v školách, obchodoch či na športoviskách. Nikto z nás si nemôže povedať, že vyčkáme doma do Vianoc a možno bude po všetkom. To ani zďaleka nie je isté. Energiu by sme mali sústrediť na to, ako nájsť riešenia, ktoré budú funkčné, ak budeme musieť opäť zostať v najkritickejšej situácii doma, a potom veľmi flexibilne opäť naskočiť do „bežného života“. Lebo toto môže byť naša nová realita.

Čítajte viac o téme: Koronavírus
Zdieľať na facebooku