Články: Pre študentov
O projekte

 

Anna Beňadiková: Znakovanie s deťmi zbližuje a prináša do rodín porozumenie

Zuzana Gránska
Autor článku
Foto: archív AB
6
Galéria >
Anna Beňadiková priniesla na Slovensko program Baby Signs®, metódu komunikácie s bábätkami formou jednoduchých znakov. / Foto: archív AB
 

ANNA BEŇADIKOVÁ priniesla na Slovensko komunikačnú metódu znakovania Baby Signs® vhodnú pre deti už od pol roka. Sama ju vyskúšala na svojich deťoch a tak ju očarila, že sa rozhodla sprístupniť ju aj ďalším rodičom na Slovensku. 

S Annou Beňadikovou sme sa rozprávali, o čom je znakovanie s bábätkami, ako takáto komunikácia vyzerá a aký dopad má znakovanie na rozvoj detskej reči.

 

Ako ste sa dostali k téme znakovania s deťmi?

Pôsobím v práci ako manažérka a po narodení svojej dcéry som zistila, že nič z naučených manažérskych prístupov a procesov pri nej nefungovalo. Očakávala som, že sa mi po pôrode dieťaťa otvorí myseľ, a všetky činnosti týkajúce sa starostlivosti o dieťa sa stanú pre mňa niečím prirodzeným. Ja som to však v sebe nenašla. Bola som celkom zúfalá, čo budem robiť s dieťaťom, na ktoré mi vlastne nikto nedal návod.  Dcéra bola dosť plačlivá a potrebovala mamu 24-hodín denne. Ja som často nemala čas ani len na sprchu, toaletu alebo sa sama aspoň pol hodinku niekde prejsť. Na toto som vôbec nebola pripravená a dosť ma to frustrovalo. Jediná záchrana bola nájsť spôsob, ako jej porozumieť.   

 

Takže ste začali hľadať spôsob, ako sa s dieťaťom zladiť?

Presne tak. Snažila som sa ju pochopiť. Zistiť, čo potrebuje. Pri dospelom jedincovi je to jednoduché, pretože si s ním viete vykomunikovať, o čo ide. Položíte otázku a väčšinou dostanete odpoveď. Avšak s dieťaťom, ktoré ešte nerozpráva, je to o niečo zložitejšie. Chcela som nájsť spôsob, ako tú komunikačnú bariéru zvládnuť s 5-mesačným bábätkom. Bolo evidentné, že sa na mňa pozerá, vníma ma a plačom mi chce niečo povedať. Nevedela som však často čo. Tak som začala hľadať a našla som program Baby Signs®. Potom to už nabralo rýchly spád. Cesta do Čiech, absolvovanie certifikácie a začiatok našej cesty k porozumeniu.

 

A pomohlo? Videli ste nejaký rozdiel vo vašom vzťahu?

Mala len okolo šiesteho mesiaca, keď som videla, že reaguje na gestá, ktoré jej ukazujem a postupne prestávala plakať. Začala som tušiť, že to bude správny smer. Keď mala sedem mesiacov, začala ukazovať prvý znak - mliečko. Keď som jej ho ponúkla na požiadanie, prestala plakať. Vtedy som si povedala, že to má naozaj zmysel. To, čo ma naučili v pôrodnici, že treba dojčiť dieťa podľa časových intervalov, sa ukázalo ako úplne nesprávne a nezmyselné. Konečne som našla niečo, čo nám fungovalo a zároveň obohacovalo našu komunikáciu. Postupne som pridávala viac znakov a tie som jej ukazovala asi 4 týždne, kým sa reálne rozznakovala.

 

Tie znaky si môžeme predstaviť ako niečo podobné, čo používajú nepočujúci?

V podstate áno, ale vo veľmi zjednodušenej verzii. Gestá, ktoré sú používané v programe znakovania s bábätkami Baby Signs® vychádzajú pôvodne z americkej posunkovej reči pre nepočujúcich. Znaky sú však výrazne upravené a prispôsobené vzhľadom na motorickú zdatnosť detí. So znakmi nášho programu sa neviete dorozumieť s nepočujúcim. Odhliadnuc od toho má program Baby Signs® jednu skvelú devízu a tou je, že je celosvetovo jednotný. To znamená, že vaše znakujúce dieťa si vie odkomunikovať potrebné v ktorejkoľvek krajine. Či ste v Taliansku, Francúzsku, Amerike, Dominikánskej republike alebo u susedov v Česku. Znaky sú všade rovnaké. A to je naozaj skvelá vec.

 

Nikdy sa vás nepýtali, či nie ste nepočujúci?

Občas sa nám to stalo. Hlavne na pieskovisku, keď si moje deti mysleli, že všetky deti vedia znakovať a snažili sa s ostatnými deťmi komunikovať cez gestá. Nebolo im úplne jasné, prečo im ostatné deti nerozumejú. Bolo to často úsmevné, vysvetľovať okoliu, že nemám hluché deti. Ale pre mňa to bolo dôležité z toho hľadiska, že som mala možnosť hovoriť o tom, aké sú deti vlastne šikovné a majú potrebu s nami komunikovať. Aké dôležité je poskytnúť im pomoc, akúsi barličku v podobe znakov na to, aby s nami zdieľali ich svet. Myslím, že mnohým to dávalo zmysel. Dieťa v roku a pol už vie toho naozaj veľa a ak nedokáže hovoriť, akým spôsobom dokáže dať najavo svoje potreby či emócie? Jedine plačom. Jeho frustrácia musí byť teda veľká. Ak však pozná aspoň pár znakov, môže byť pokojné.

 

Aké slová vedia také malé deti ukázať v rámci komunikácie s rodičom?

Základné znaky, ktoré si detičky najrýchlejšie osvoja a používajú, sú znaky pre slová ako svetlo, mlieko, jesť, ešte (viac), spať alebo cikať. Tých znakov je približne sto. Niektoré dieťa si vystačí s desiatimi znakmi, iné so sedemdesiatimi znakmi a ďalšie ich potrebuje viac ako sto.

My, maminy, máme tendenciu učiť svoje deti znaky na témy, ktoré potrebujeme riešiť z hľadiska zabezpečenia ich komfortu a splnenia základných potrieb – či chce dieťa papať, spinkať alebo sa kúpať. Ale deti chcú znakovať úplne o niečom inom. Denne sa stretávajú s novinkami, ktoré ich zaujímajú a pre nás sú banalitou a chcú sa s nami podeliť o svoj svet. Dieťa použije znak pre „jesť“, keď je hladné. Ale o vtáčikovi, kvetinke, aute, pavúkovi, hojdačke či strome by komunikovalo neustále.  

 

Tá zmena, keď reflektujete na vôľu dieťaťa, je úžasná. S dcérou sme od začiatku veľa čítali knižky a keď nám na niečo chýbal znak, pozerala mi na ruky, aby som jej ho ukázala. Potom mi to všetko ukazovala v knižkách zase ona. Mala silnú motiváciu znakovať a už to nebola len moja potreba. Slniečko, vtáčiky, kvetinky, zvieratká, stromy, to boli znaky, ktorými žila. Už príbeh v knižke opisovala ona, nie ja. A keď prišiel na svet náš syn, dcéra automaticky zobrala do rúk knižku a zasväcovala brata do tajov znakovania. Je zaujímavé a skvelé zároveň, že keď som so synom začala znakovať, dcéra napriek tomu, že už vyše dvoch rokov neznakovala, pamätala si znaky natoľko, aby ich svojho brata mohla učiť a komunikovať s ním. Tie odtlačky do mozgu, ktoré malému dieťaťu odtlačíme v skorom veku, sú v ňom ukryté na dlhú dobu a sú často zásadné pre ich ďalší rozvoj.

 

Pri znakovaní s deťmi využívajú lektori na hodinách aj plyšového medvedíka. / Zdroj: archív AB

 

Ako znakovanie presne funguje? Tieto znaky my učíme deti alebo ony ich prirodzene vedia a my sa len s nimi môžeme zladiť?

Deti s nami prirodzene chcú komunikovať a snažia sa o to od narodenia. Vidíme, že plačú, lebo niečo nedostali alebo im niekto neporozumel. Vymýšľajú si znaky, aby sa s nami dorozumeli. Mnohé mamičky vám povedia, že so svojimi detičkami komunikujú prostredníctvom znakov, ktoré si samy vymysleli. A naozaj to funguje. Program Baby Signs® je však súbor overených znakov a gest, ktorými deti komunikujú skôr ako začnú rozprávať.

 

Hovoríte, že týchto znakov je sto, ale svet okolo nás je ďaleko viac rozmanitý. Čo ak nemáme znak na nejakú vec, ktorá dieťa zaujíma?

V súbore viac ako sto znakov sa určite nájdu gestá, ktoré dieťa bude preferovať a pravidelne používať v komunikácii. Často dieťa ukáže znak pre pomenovanie veci, ktorá mu predmet, ktorý znak reprezentuje, iba pripomína, napríklad hadica – had, vysávač – chobot slona. Alebo jedno gesto reprezentuje viacej vecí a má viac významov. Napríklad jeden znak je pre výrazy „počuť“ alebo „hluk“. Dieťa si vyberá znaky pre oblasť, ktorú preferuje. Stávajú sa nám však aj prípady, že príde mamička s požiadavkou na znak, ktorý v našom slovníku nie je dostupný. V takýchto prípadoch spoločne vymyslíme gesto, ktoré by ho mohlo pomenovať.

 

Kedy je ideálne začať so znakovaním?

Odporúča sa začať od 6. mesiaca veku dieťaťa. Nie je však možné očakávať výsledky tak skoro, ako keď dieťa začne znakovať v deviatich alebo dvanástich mesiacoch. Z dlhodobého hľadiska je však prínosné znakovať čo najskôr. Hovorím tiež, že nikdy nie je neskoro podporiť rozvoj reči dieťatka. Takže, keď chcete naučiť rozrozprávať 2-ročné dieťatko, kurz baby znakovania je na to ideálny. Stáva sa nám, že na kurzy prídu aj detičky okolo veku 3 rokov, pretože ešte nerozprávajú a mamičky chcú podporiť rozvoj reči pred nástupom do škôlky.

 

Väčšinu rodičov určite napadne, či znakovanie nespomalí rozvoj reči u dieťaťa.

Znakovanie obvykle umožní komunikovať s batoľaťom skoro o rok skôr, než sa naučí hovoriť. Občas v tejto súvislosti počúvame obavu, či znakovanie nezníži motiváciu detí učiť sa hovoriť.

Už v 80. rokoch dve doktorky psychológie a vysokoškolské profesorky, Linda Acredolová s Susan Goodwynová, spozorovali, že väčšina detí si sama vytvára a používa znaky k neverbálnej komunikácii so svojimi blízkymi. Potom si položili otázku, čo sa stane, keď ich v tejto prirodzenej komunikácii podporíme a pomôžeme im rozšíriť ich neverbálnu zásobu. Výsledkom bol dlhoročný výskum, sponzorovaný aj Národným inštitútom zdravia v USA, ktorý ukázal, že znakovanie podporuje nielen rozvoj reči, ale tiež pozitívne ovplyvňuje sociálno-emočný a intelektuálny vývoj.

 

Ako tento výskum prebiehal?

Deti, ktoré sa štúdie zúčastnili, boli rozdelené do dvoch rovnocenných skupín. Jedna z týchto skupín používala program Baby Signs®. Po roku boli znakujúce deti v priemere o tri mesiace popredu pred neznakujúcimi vrstovníkmi, čo sa týka počtu používaných slov a slovných spojení. Za ďalší rok predbehli znakujúce deti druhú skupinu už o celý rok. Po siedmych rokoch, keď deti znakovanie už dávno úplne vypustili, obidve skupiny sa podrobili štandardnému testu inteligencie pre deti. Znakujúce deti mali v priemere o 12 bodov vyššie IQ. Znakovanie pozitívne ovplyvňuje vývoj detí v kritických prvých troch rokoch života. Obdobie, ktoré má nenahraditeľný vplyv na tvorbu citových väzieb, výchovných návykov k získaniu základných schopností, skúseností a informácií, ktoré sa stane základom pre ich ďalší vývoj.

 

Vy ste znakovali s dcérkou i so synom. Boli nejaké rozdiely medzi vašimi deťmi pri znakovaní?

Áno boli. Dcéra začala znakovať podstatne skôr, avšak používala menej gest na komunikáciu. Syn sa rozbehol so znakovaním neskôr, ale používal omnoho viac znakov, ktoré spájal do viet. Deti sa od seba líšia, preto je dôležité vytrvať a ten čas, ktorý znakovaniu venujete naozaj prinesie ovocie v podobe komunikácie s dieťaťom. Často je to náročné a mnohým mamičkám poskytujeme na kurzoch podporu a ponúkame možnosti, akým spôsobom motivovať detičky, aby začali znakovať.

 

Po akom čase začnú zvyčajne deti znakovať?

Je to individuálne. Kedy dieťa začne znakovať sa odvíja od rôznych faktorov. V akom veku sa so znakovaním stretlo, ako intenzívne so znakovaním bolo v kontakte, aký temperament dieťatko má. Väčšinou deti začnú, keď to vôbec nečakáte. U syna to bolo napríklad na nákupe v supermarkete. Deti potrebujú motiváciu, ale aj čas. Bohužiaľ nie vždy sme dostatočne trpezliví a vytrvalí. Ale čo sú to 2 mesiace zo života rodiča a dieťaťa? Ten investovaný čas sa nám mnohonásobne vráti v podobe komunikujúcich a spokojných detí.  

 

Nie je učenie znakov náročné pre rodičov?

Znaky sú plne prispôsobené motorike a schopnostiam malých detí. Ľahko sa ich naučí rodič alebo prarodič dieťaťa. Dôležitá je naozaj vytrvalosť a časté opakovanie. Tým, že opakujeme znaky stále dokola pri každej príležitosti, tak dieťa ich od nás odsleduje. Deti sa učia pozorovaním a následným opakovaním. Samozrejme je skvelé, že ide o zábavnú formu učenia sa, čo je ideálny stav na edukáciu.  

 

Kedy prestanú deti znakovať? Je to v čase, keď sa už naučia hovoriť?

Je to približne v tom období. Keď syn začal hovoriť, tak to, čo nevedel povedať ešte zaznakoval, a potom s tým zo dňa na deň prestal. Ak deti vedia povedať nejaké slovo, znak viac nepotrebujú. Je to podobné ako s chôdzou. Dieťa prirodzene prejde plazením, štvornožkovaním až k vzpriamenej chôdzi a keď už chodí, nemá dôvod vrátiť sa ku plazeniu. Rovnako je motivované rozprávať, len musí dozrieť. Tým, že na dieťa znakujeme, motivujeme ho a posilňujeme jeho sebaúctu a sebavedomie, pozitívne stimulujeme mozog a rozvoj reči.

 

Čo je najdôležitejšie, ak sa pohrávame s myšlienkou pustiť sa do znakovania?

Mamina musí byť presvedčená, že to naozaj chce a potom to pôjde. Dôležité je tiež vytrvať, aj keď nemáme potrebnú podporu. Prešla som si rôznymi názormi z môjho okolia, ale bola som presvedčená, že robím správne. Cítila som to, takže ma nikto nemohol nejakým spôsobom zneistiť. Uvedomujem si, že nie každá mamina to má tak ako ja. Verím však, že každá jedna mama robí pre svoje dieťa to najlepšie.

 

Aká je vaša skúsenosť s podporou okolia? Bežne sa na nové prístupy pri výchove detí pozeráme nedôverčivo.

Často sa maminy stretávajú s tým, že ich blízke okolie nepodporuje v čomkoľvek, čo je nové. Mnohí si myslia si, že je to nejaký výmysel. Veď ani s nami neznakovali a dokázali nás v poriadku vychovať. Je to uhol pohľadu. Dnes máme k dispozícii množstvo informácií o rozvoji detí v ranom veku, čo nám pomáha často pochopiť rozdielne potreby našich detí. O dlhodobých prínosoch na ich emočnú inteligenciu a celkový vzťah nielen voči ostatným, ale najmä voči samému sebe ani nehovoriac. Máme šancu podporiť prirodzený rozvoj našich detí, pomôcť im byť tou najlepšou verziou samých seba. Podporiť ich sebadôveru, pochopiť ich a nechať sa nimi viesť. Samozrejme, žijeme v inej dobe. Ale práve preto by sme bez predsudkov mali byť chápaví a akceptovať rozhodnutie matky. Stačí, ak dáte dnešným starým rodičom 10 znakov, ktorými pochopia potreby malého dieťaťa, ktoré ešte nerozpráva a garantujem vám, že ich vzájomný vzťah začne prekvitať. Bežne povedia, že nevedia, čo dieťa chce a podajú vám ho. Ale ak dieťa dozreje do stavu, že vie ukázať, čo chce, aj vašich blízkych to bude motivovať v snahe porozumieť mu.

 

Ako správne s dieťaťom znakovať? Má znakovanie nejaké pravidlá?

Mali by sme byť vo výške očí dieťaťa, teda byť na kolenách alebo sedieť priamo naproti dieťaťu tak, aby nás videlo (aby sme boli v zornom poli dieťaťa). Dieťaťu predvádzame znak a zároveň slovne pomenúvame vec, na ktorú sa pozeráme, ktorú sme videli, prípadne ktorú ukazujeme na obrázku. Deti milujú zvieratká, autá, kvety a všetko, čo je v ich výške a čo je nepredvídateľné. To ich zaujíma a o tom je ich svet. Deti by sme nemali do znakovania akýmkoľvek spôsobom nútiť. Skôr ich pozitívne motivovať.

 

Ako vyzerajú vaše kurzy znakovania?

Po celom Slovensku máme aktuálne 33 nezávislých certifikovaných lektoriek. Kurz je stretnutie mamičiek s detičkami, ktoré trvá 45 minút a každá hodina je zameraná na konkrétnu tému, napríklad jedenie, kúpanie, obliekanie, pocity alebo v ZOO. Tém je celkovo dvanásť, pričom každá téma obsahuje minimálne 6 znakov, ktoré sa mamičky počas stretnutia naučia. Následne majú týždeň na to, aby svojim deťom tieto znaky ukazovali v ich prirodzenom prostredí. Keďže sa deti učia opakovaním je žiaduce, aby rodičia komunikovali cez gestá so svojimi deťmi čo najčastejšie. Každá hodina znakovania je tematická, veľmi zábavná a plná informácií. Koncept je navrhnutý potrebám detí a podpore ich rozvoja. V priebehu trvania kurzu znakovania sa mamičky naučia približne 100 znakov, čo je veľmi dobrý základ na komunikáciu.  

 

Spomínate si na také prípady, keď znakovanie nefungovalo?

Pokiaľ dieťa nemá nejakú patologickú poruchu, tak som sa zatiaľ nestretla s tým, že by dieťa neznakovalo. Samozrejme, odvíja sa to aj od prostredia, v ktorom sa dieťa pohybuje, či je v kontakte so znakovaním, či má dosť podnetov na znakovanie a či sa s ním vôbec mimo naše kurzy znakuje. Dieťa chce komunikovať a znakovanie je skvelým prostriedkom na vzájomné porozoumenie.

 

Anna Beňadiková vyštudovala Fakultu Špeciálneho Inžinierstva v Žiline. Pracuje v IT sektore ako projektová manažérka. Je mamou dvoch detí. V roku 2018 a rozhodla priniesť na Slovensko program Baby Signs®, metódu komunikácie s bábätkami formou jednoduchých znakov. Rovnako zastrešuje program Go Kids! a kurzy zamerané na emočnú inteligenciu, angličtinu a rozvoj detí s prvkami Montessori od narodenia do veku 6 rokov. Školí nezávislé certifikované lektorky po celom Slovensku a sama vedie individuálne kurzy. Jej víziou je vybudovať komunitu, ktorá prináša do rodín porozumenie medzi dospelými a deťmi.


Článok vznikol v spolupráci s Baby Signs®.


Fotogaléria



Čítajte viac o téme: Rozhovory, Reč detí
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.